Komárno pevnostný systém

Najvýznamnejší protiturecký fortifikačný systém zo 16. storočia, doplnený v 19. storočí o hviezdicové opevnenie celého mesta. Opevnenie Komárna tvorí jedinečne zachovaný fortifikačný celok v stredoeurópskom kontexte. Neprekvapujú preto snahy o jeho zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.  Vážska a Palatínska línia sú dnes v prevažnej miere v súkromných rukách a ich využitie sa pohybuje od skladov, cez obchodné priestory až po reštaurácie. Výnimkou je Bašta VI., kde Podunajské múzeum v Komárne zriadilo lapidárium zamerané na prezentáciu rímskych kamenných pamiatok z okolia. Starú a Novú pevnosť je možné navštíviť iba po predchádzajúcom dohovore a sprevádzajú sa najmenej 10 členné skupiny návštevníkov.

História a vývoj: 

Miesto kde sa stretávajú rieky Váh a Dunaj bolo strategicky využívané odpradávna. Rimania v okolí sútoku postavili na pravom brehu Dunaja pohraničnú pevnosť Brigetio a v 2. storočí pribudol predsunutý vojenský tábor nazývaný Kelemantia. O Komárňanskom hrade, ktorý stál v miestach dnešnej Starej pevnosti nachádzame prvú písomnú zmienku v Anonymovej kronike Gesta Hungarorum z konca 12. storočia. Počas tatárskeho vpádu bol hrad Komárno jedným z niekoľkých hradov, ktoré odolali ničivému nájazdu. Po týchto dramatických udalostiach ocenil význam tejto lokality kráľ Belo IV., ktorý v roku 1265 udelil Komárnu mestské práva. V roku 1317 sa tu opevnil Matúš Čák. Magister Donč sa uvádza ako majiteľ v roku 1333. Veľkolepú renesančnú prestavbu hradu inicioval kráľ Matej Korvín. Predzvesťou konca stredovekého Komárňanského hradu znamenalo jeho dobytie vojskami Ferdinanda I. v roku 1527. Po tejto udalosti ho panovník nechal opraviť, ale obnova bola zrejme len symbolická, pretože v roku 1529 ho dokonca nakrátky čas obsadili Turci. Turecká expanzia do centra Uhorska zohrala kľúčovú úlohu v dejinách a vývoji Komárna. Po obsadení Hlavného mesta Budína Turkami v roku 1541 bola rozšírená Habsburská monarchia nútená vytvoriť línie zabraňujúce ďalšiemu osmanskému postupu. Komárno sa stalo dôležitým článkom v hlavnej obrannej línií. Stavbou novej protitureckej pevnosti bol poverený významný taliansky architekt Pietro Ferrabosco, ktorý v službách Habsburgovcov pôsobil po celej monarchií a bol odborníkom hlavne na pevnostné systémy. Samozrejme na celom projekte výstavby sa podielalo viacero významných architektov tej doby. Okrem Ferrabosca sa uvádzajú mená ako Testa, Castaldo a Decius. Výstavba bastonov Starej pevnosti sa uskutočnila v rozmedzí rokov 1546 - 1557. Statické problémy vyústili do prestavby v rokoch 1572 - 1592. Z tohto obdobia pochádza prvý pôdorys Starej pevnosti, ktorý sa dodnes nezmenil. Obranyschopnosť pevnosti bola preverená v roku 1594, kedy ju bez úspechu mesiac obliehal sinanský paša. V tomto období tu pôsobili Nasadisti. Boli to obrnení vojaci, ktorí sa plavili na malých ľahkých člnkoch pre jedného muža a boli špeciálnou zložkou uhorskej armády. Ich centrum bolo práve v Komárne. Po páde Nových Zámkov v roku 1663 strategický význam Komárna ešte stúpol a v dvoch etapách bola pred Starou pevnosťou vybudovaná Nová pevnosť. Obe pevnosti delila vodná priekopa, ale inak tvorili jeden celok. Jeden z najdokonalejších fortifikačných systémov tej doby je tvorený bastonmi a kurtinami z pálených tehál a kamenných článkov. Projekt vyšiel z dielne francúzskeho inžiniera Franza Wymesa. Nedobytná pevnosť bola poškodená katastrofálnou povodňou v roku 1682. Napriek tomu ju o rok neskôr márne dobývalo povstalecké vojsko Imricha Thökölyho. Rok 1683 znamenal porážkou Turkov pri Viedni koniec osmanskej rozpínavosti a Komárno načas zažilo mierové obdobie. Mesto i pevnosť boli poškodené zemetraseniami v rokoch 1763 a 1783. Podnetom k údržbe a úpravám Starej a Novej pevnosti a k stavbe rozsiahleho fortifikačného systému okolo celého mesta boli až napoleonské vojny na začiatku 19. storočia. Do roku 1877 tu postupne na oboch brehoch Dunaja vznikol jeden z najrozsiahlejších pevnostných systémov v celej rakúsko - uhorskej monarchií. Rôzne časti opevnenia majú svoje názvy. Palatínska a Vážska línia sú hlavné celky nového opevnenia. Monoštorská pevnosť, Sandberg a najmladšia Igmándska pevnosť dopĺňajú celý fortifikačný systém.

Číslo UZPF: 
301/302
Index PÚSR: 
1 - 47/1 - 7
Obec: 
Komárno
Iné názvy: 
Komárom, Comora, Commora, Comarom, Komara
Poloha: 
Na sútoku rieky Váh a Dunaj.
Prístup: 
Pevnostný systém sa nachádza na oboch brehoch Dunaja.
Vlastník: 
Informačné zdroje: 

Editor Dvořák P., Turci v Uhorsku I. Život v Uhorskom kráľovstve počas tureckých vojen od tragickej bitky pri Moháči až do Bratislavského snemu, Vydavateľstvo RAK Budmerice 2005, ISBN 80-89222-00-5

Gráfel Ľ., Nec Arte, Nec Marte, Mestský úrad Komárno a NEC ARTE s. r. o., 1999

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Komárno pevnostný systém

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.