Oravský hrad opäť najnavštevovanejším na Slovenku

Obrázok k článku

Oravský hrad si už po tretíkrát v rade vyslúžil titul najnavštevovanejší hrad na Slovensku. Minulý rok prilákal 166 tisíc ľudí, zhruba tretinu návštevníkov tvorili cudzinci, medzi nimi dominovali Česi, Poliaci a Maďari. Všetky expozície Oravského múzea navštívilo vlani 208 tisíc ľudí, podľa riaditeľky Oravského múzea Márie Jagnešákovej svetová hospodárska kríza nezasiahla múzeum až tak výrazne ako sa očakávalo. Počet návštevníkov v Oravskom múzeu síce klesol, ale bol porovnateľný s rokom 2007 v čase pred krízou. Za vysokou návštevnosťou Oravského hradu sú aj populárne sprievodné podujatia ako napríklad Turzovské slávnosti a ich tradičný remeselnícky jarmok, 16. ročník Rozprávkovo – strašidelného hradu, podujatia Oravský divadelný Podzámok či Stretnutie s povesťami a legendami a tiež veľmi obľúbené Draculovské nočné prehliadky hradu.

Oravské múzeum vlani úspešne čerpalo aj peniaze z eurofondov či grantov ministerstva kultúry. Vďaka nim rozbehli aj projekt Obnova Oravského hradu- adaptácia interiéru Citadely pre expozíciu archeológie. Prvú časť novej archeologickej expozície v priestore Horného hradu sprístupnia už tento rok.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Češi na Slovensku v letech 1918-1938

Jan Rychlík, Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, Praha
Otázka úlohy Čechů na Slovensku v letech 1918-1938 byla již za první republiky předmětem sporů a publicistických polemik, které se později dostaly i do historické literatury. Hlavní těžiště sporů se přitom soustředilo na úlohu české inteligence, především veřejných a státních zaměstnanců a učitelů. Na jedné straně byl zdůrazňován jejich přínos pro rozvoj Slovenska, na druhé straně bylo poukazováno na jejich převážně čechoslovakistickou orientaci a především na jejich neúměrný počet. Jisté je, že počet Čechů na Slovensku v meziválečném dvacetiletí podstatně vzrostl.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.