Obdobie stredoveku na Spiši nebolo temné

Obrázok k článku

Počas stredoveku Spiš prekvital v teologickej, architektonickej i kultúrnej oblasti a vôbec nebol taký temný, ako sa zvykne opisovať. Tvrdí to archeológ Michal Slivka, ktorý vychádza zo svojich výskumov uskutočnených na Spiši. „Termín temný stredovek vymysleli Angličania. Stredovek na Spiši sa nám, naopak, ukazuje v plnej žiare, stačí sa len pozrieť na Spišský hrad, osobnosť Majstra Pavla z Levoče či Spišskú kapitolu,“ uviedol Slivka. Spišský archeológ sa tejto téme venoval počas podujatia Dvorné dialógy, ktoré sa v priestoroch Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi uskutočnilo uplynulý týždeň.

 

„Celý stredoveký intelektuálny duch sa sumoval do pamiatok, ktoré dnes obdivujeme, nehovoriac o písomnej kultúre, a to zase prostredníctvom kartuziánov, pretože u nich prekvitala knižná kultúry,“ opísal toto obdobie Slivka. Podľa jeho slov boli prví predkovia na Spiši už v 6. storočí. Zistilo sa to najmä vďaka výstavbe diaľnice, počas ktorej sa našli rôzne objekty pri obciach Iliašovce a Spišský Štvrtok. „Bolo tu najstaršie hradisko na Čingove z prelomu 8. a 9. storočia. Dnes vidíme, že pohyb tu bol už od 6. storočia a oblasť nezaostávala za ostatným územím Slovenska,“ dodal Slivka. Kolonizácia však prišla až s vrcholným stredovekom, keď sem prichádzali ľudia z Valónska, teda Belgicka, a tiež z nemeckého Saska. „Vďačíme im za kultúru, zanechali nám tu toho veľa. Vytvorili nám mestský organizmus, čoho príkladom je mesto Levoča so svojim obdĺžnikovým námestím, kde sa v minulosti odohrával celý život,“ povedal archeológ, podľa ktorého má Levoča všetky európske komponenty stredovekých miest. Upozornil však, že pôvodná stará Levoča ležala v oblasti smerom na obec Harichovce, kde sa uskutočnil aj výskum. „Levočanov vystrašil vpád Tatárov, preto sa vybrali na kopec, hoci sa tam žilo ťažšie. Predmestský útvar s kostolmi sa tiež nachádzal v oblasti starej Levoče,“ dodal.

 

 

Na to, ako to na Spiši vyzeralo v časoch stredoveku, poukazujú aj ďalšie mestá a v nich uskutočnené archeologické prieskumy. Štvorcové námestie typické pre európske stredoveké mestá vzniklo v Starej Ľubovni na konci 13. storočia. „Robili sme prieskum aj v Kežmarku. V minulosti tam boli tri osady Kríž, Svätá Alžbeta, Svätý Michal, ktoré splynuli dokopy a vznikol Kežmarok, vtedy ešte ako Kesmark, čo v preklade znamená syrový trh. Vďaka archeologickým prieskumom už vieme o urbanizácii a lokalizácii tohto mesta povedať viac,“ povedal Slivka.

 

Odborník na archeológiu upozornil aj na význam kláštorov a rádov, ktoré sa na území nachádzali. „Nikde na Slovensku nie je taký kraj ako tento, rozprestierajúci sa na malom území pod Tatrami, v ktorom registrujeme tak veľký počet stredovekých kláštorov. Je ich minimálne dvanásť, pričom celkovo ich máme na Slovensku okolo deväťdesiat. Napríklad kartuziáni boli len na Spiši, rovnako aj cisterciti, ktorí boli v Spišskom Štvrtku. Význam mali aj mestské rehole ako františkáni a dominikáni, ktorí sa pričinili o vznik univerzít,“ pripomenul odborník na archeológiu a históriu. Po mníchoch ostali na Spiši aj technické pamiatky, ako napríklad najstarší zachovalý most, ktorý sa nachádza v obci Dravce (okres Levoča). „Dnes je to veľmi malá dedinka, v ktorej žije zopár ľudí, ale v stredoveku tam bol kláštor antonitov. Ten bol aj v Rumunsku či Bratislave, no mnísi odtiaľ skladali účty v Dravciach, keďže tam mal sídlo hlavný predstavený pre uhorskú provinciu,“ vysvetlil Slivka.

 

 

Obrázok k článku

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pobočky SNM otvoria aj cez Veľkú noc

Špecializované múzea Slovenského národného múzea budú mať počas Veľkonočných sviatkov upravené otváracie hodiny. Počas všetkých štyroch voľných dní od 2. do 5. apríla bude pre návštevníkov otvorené Spišské múzeum v Levoči a Spišský hrad, Zámok Bojnice a hrad Červený Kameň. Na Veľký piatok 2. apríla bude otvorený hrad Červený Kameň a Spišský hrad od 9:00 do 16:00, Zámok Bojnice od 10:00 do 15:00, Spišské múzeum v Levoči – Mestská radnica, Dom majstra Pavla a expozícia Výtvarná kultúra na Spiši v čase od 9:00 do 17:00.

Spišiaci si pripomenú prvú písomnú zmienku

Pred 800 rokmi sa Spiš dostal prvýkrát do písaných dejín. Pri príležitosti prvej písomnej zmienky o Spiši sa na Spišskom hrade uskutoční v nedeľu 20. septembra 2009 slávnosť, ktorej súčasťou bude prezentácia novej knihy Dejiny Spiša I. Publikáciu spracoval kolektív autorov pod vedením Martina Homzu z Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Kniha približuje geografické pomery, faunu, flóru a históriu Spiša od najstarších dôb až po neskorý stredovek. Dejiny Spiša od stredoveku až po súčasnosť by mali byť obsahom druhej časti, informovala Dáša Uharčeková-Pavúková zo Spišského múzea v Levoči.