Modelový prístup k riešeniu zavĺhania historického objektu

Obrázok k článku

MODELOVÝ PRÍSTUP K RIEŠENIU ZAVĹHANIA HISTORICKÉHO OBJEKTU METÓDOU POSTUPNÝCH KROKOV

 

Charta ICOMOS „Princípy pre prieskum, konzerváciu a statickú konsolidáciu architektonických pamiatok“, ktorú ratifikovalo 14. Valné zhromaždenie ICOMOS v roku 2003, nabáda v čl.3.8: „k uplatneniu observačnej metódy, t. j. k prístupu postupných zásahov, začínajúcich na minimálnej úrovni a s možnosťou následne prijať dodatočné alebo opravné prostriedky“.

 

 

Táto požiadavka vychádza zo skúsenosti, že: „niekedy je ťažké posúdiť skutočný stav stavebno-technickej bezpečnosti a možný výsledok zásahu“. Využite „observačnej metódy“ sa núka obzvlášť v častých prípadoch riešenia zvĺhania historických objektov, ktoré – okrem toho, že sú nezriedka postavené zo zmesi rôznych neznámych stavebných materiálov a s nie vždy známymi detailmi konštrukčného riešenia – bývajú aj pamiatkovo chránené a teda v prístupe k nim býva oprávnene vyžadovaný aj čo najmenej invazívny prístup. Hoci táto požiadavka zaznieva trocha kontraproduktívne.

 

Kaštieľ v Malackách – ako rodinné sídlo Pálffyiovcov – bol pôvodne vybudovaný asi už začiatkom 17. storočia. Ešte pred koncom tohto storočia však bol asi prebudovaný do dnešnej hmotovej podoby, pričom súčasný vzhľad barokovo-neoklasicistickej stavby získal až začiatkom 19.storočia. Pállfyiovci kaštieľ užívali až do konca 1. svetovej vojny, kedy ho odovzdali rehole františkánov. Po neštandardnom nástupu komunistov k moci bol kaštieľ násilne zoštátnený a bola v ňom umiestnená nemocnica, ktorá sa síce postarala o zachovanie budovy ako celku, avšak zničila skoro celý jeho interiér a rôznymi nevhodnými zásahmi technický stav konštrukcií výrazne zhoršila. Po revolúcii boli pokrivené vlastnícke vzťahy napravené a kaštieľ znova získali Františkáni, od ktorých ho napokon odkúpilo mesto Malacky. V rámci príprav na obnovu ponúkla Stavebná fakulta STU v Bratislave mestu Malacky spracovanie koncepčného materiálu, ktorý riešil ako pristupovať k sanácii vlhkosti budovy.

 

K získaniu presných údajov o zavĺhaní a zasolení konštrukcií, ktorého výskyt bolo možné jednoznačne identifikovať aj vizuálne, bolo potrebné realizovať inštrumentálny výskum. Orientačným premeraním konštrukcií nedeštruktívnym prístrojom sa ukazovalo vcelku rovnomerné rozloženie zavlhnutia, ktoré však bolo pomerne vysoké. Následne boli z muriva budovy deštruktívne (dlabaním) odobrané vzorky, ktoré  sa umiestnili do vzduchotesných nádob, kde bola zachovaná odobraná úroveň vlhkosti. V miestach odberu boli vzorky odobrané z rôznych výšok (skúmaný profil vlhkosti múrov) – zvyčajne v niektorej z úrovní 30/50-100/150-200cm podľa situácie konštrukcie a často aj z oboch jej strán.

 

Skúmané profily vlhkosti múrov by mali byť rozmiestnené po celom objekte – ideálne každých 15 bm (požiadavka Önorm B 3355-1). Podľa tejto požiadavky by však pri dĺžke krídiel kaštieľa – v priemere 50m (krát dve-tri pozdĺžne steny) a hrúbke jeho múrov 1,60 až 2,00m, bol potrebný odber niekoľkých stoviek vzoriek. Z praktických dôvodov boli preto počty vzoriek výrazne redukované a boli odobrané zvyčajne len v troch redukovaných profiloch na stranu krídla, pričom boli doplnené odberom vo vizuálne nápadných oblastiach.

 

Odber vzoriek na výskum vlhkosti a zasolenia murív bol vykonaný v troch etapách:

·         v prvej bol odobraný kompletný súbor, na ktorom bolo analyzované zavlhnutie aj zasolenie,

·         v druhej bol odobraný redukovaný kontrolný súbor pre kontrolu meraní vlhkosti,

·         v tretej bol odobraný kontrolný súbor, na ktorom bolo analyzované len zavlhnutie kvôli mapovaniu vývoja miery zavlhnutia konštrukcií v čase.

 

Tab.2.1 Podmienky odberu vzoriek

 

1. odber

2. odber

3. odber

Dátum / čas odberu (rok 2009)

29.5. / 8:30-17:00

4.6. / 8:00-12:00

21.8. / 9:30-10:00

Priemerná teplota vonkajšieho vzduchu

14,3°C

13,6°C

20,0°C

Priemerná RV vonkajšieho vzduchu

67%

64%

56%

Teplota v interiéri 1.PP

12,0°C

14,5°C

15,0°C

RV v interiéri 1.PP

89%

72%

84%

Teplota v interiéri 2.PP

10,3°C

 

 

RV v interiéri 2.PP

85%

 

 

 

Vzorky boli čiastočne analyzované v laboratóriách Stavebnej fakulty STU BA (Katedra fyziky) a tiež v akreditovanom laboratóriu Chemicko-technologického oddelenia (CHTO) Pamiatkového úradu SR. Analýza vlhkosti bola vykonaná gravimetrickou metódou pri teplote 105oC. Analýza vzoriek zasolenia bola vykonaná – pri síranoch gravimetricky, chloridov titračne a dusičnanov kolorimetricky. Sledované ukazovatele: fyzikálna analýza – hodnoty vlhkosti [%hm] a chemická analýza – obsah solí [%hm] chloridov, dusičnanov a síranov.

        

Z výsledkov laboratórnych výskumov zavlhnutia vyšiel až veľmi vysoký stupeň zavlhnutia zvislých konštrukcií kaštieľa – a to predovšetkým tých, ktoré sú v priamom kontakte s terénom, resp. sú vo vzájomnom kapilárnom prepojení. Z výsledkov však pre nedostatok miesta uvádzame len pre ilustráciu situáciu časti predného krídla:  

 

Tab.3.1 Zavlhnutie časti predného krídla (vysoké – veľmi vysoké

[ČSN 73 0610])


 Podlažie

Vz.č. / výška odberu

Hmotnostná vlhkosť  [%]

 

 

2. PP

A2P1/30

16,88

A2P1/100

13,40

A2P2/30

19,41

A2P2/100

20,53

A2P3/30

15,54

A2P3/100

14,17

 

 

 

1. PP

AIP1/30

12,95

AIP1/100

12,37

AIP2/30

17,53

AIP2/100

17,76

AIP3/30

9,01

AIP3/100

8,88

 

1. NP

A1NP1/50

3,86

A1NP2/50

0,39

 

 

 

Vonkajšia

fasáda

AE1/30

8,11

AE1/100

0,29

AE1/190

1,43

AE2/30

10,35

AE2/100

13,54

AE3/30

3,57

AE3/100

3,28

Vnútorná fasáda –

nádvorie

AI1/30

13,59

AI1/150

5,05

AI2/30

18,91

AI2/150

4,83

 

Z laboratórnych výskumov zasolenia vyšiel prekvapivý výsledok – prevažná väčšina analyzovaných miest je minimálne zasolená. Zvýšené zasolenie sa vyskytuje len výnimočne a vo väčšine prípadov je možné predpokladať jeho výnimočný zdroj (stajňa, bar, toalety a pod.). Z výsledkov takisto uvádzame len pre ilustráciu situáciu časti predného krídla:  

 

Tab.4.1 Zasolenie časti predného krídla (vysoké–stredne vysoké: WTA E-2-6-99/D )

Miesto odberu

Vz.č. / výška odberu

sírany [% hm.]

chloridy [% hm.]

dusičnany [% hm.]

2.PP

A2P8/50

0,12

0,25

1,00

A2P1/30

0,02

0,03

0,10

A2P4/100

0,04

0,13

0,50

A2P5/100

0,04

0,01

0,02

1.PP

A1P1/30

0,00

0,00

0,00

A1P2/30

0,02

0,01

0,00

A1P10/30

0,00

0,03

0,05

1.NP

A1NP2/50

0,20

0,02

0,03

Fasáda Ext

AE1/30

0,00

0,01

0,00

AE2/100

0,00

0,00

0,00

AE3/30

0,10

0,07

0,10

Fasáda Int

AI1/30

0,03

0,01

0,00

AI2/30

0,00

0,00

0,00

 

 

V Deklarácii NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva (č.91/2001 Z.z. z 28.februára 2001) sa Slovenská republika zaväzuje k uplatňovaniu princípov zakotvených v medzinárodných zmluvách, dohovoroch a odporúčaniach medzinárodných organizácií na ochranu kultúrneho dedičstva. Z relevantných dokumentov (najmä Benátska charta/1965, Amsterdamská deklarácia/1975, Kongres ICOMOS, Florencia/1981, Odporúčania ISCARS/1999, Charta ICOMOS/2003) je potrebné sa oprieť najmä o nasledujúce výstupy a požiadavky:

·      prísna ochrana pôvodnej hmoty stavby.

·      uprednostniť technológie najmenej invazívne a najviac kompatibilné s pamiatkovými hodnotami, pričom treba zohľadňovať požiadavky na bezpečnosť a trvácnosť,

·      zásahy by mali byť podľa možnosti reverzibilné, ireverzibilné zásahy by nemali obmedziť ďalšie zásahy, materiály (najmä novodobé) by mali mať vlastnosti dlhodobo plne kompatibilné s jestvujúcimi materiálmi v stavbe,

·     každý zásah by mal podľa možnosti rešpektovať pôvodné koncepcie, technológie a historické hodnoty,

·      uplatniť „observačnú metódu“, t. j. prístup postupných zásahov začínajúcich na minimálnej úrovni s možnosťou následne prijať dodatočné alebo opravné prostriedky.

 

APLIKÁCIA METÓDY POSTUPNÝCH ZÁSAHOV

 

Metóda postupných zásahov umožňuje k riešenému problému pristúpiť systémom akcie – reakcie – korekcie a zložitosť riešeného problému nielen postupne redukovať, ale nápravné opatrenia aj lepšie zacieliť. Postup podľa metódy postupných zásahov, aplikovaný na kaštieľ v Malackách (postup je tu z priestorových dôvodov uvedený len schematicky):

 

1. krok – PRIESKUMY A VÝSKUMY

·      Prieskum zdrojov zavĺhania in situ.

·      Prieskum podkladov. 

·      Fotodokumentácia súčasného stavu.

·      Lokálne merania zavlhnutia.

·      Odber a laboratórne vyhodnotenie vzoriek muriva.

 

2. krok – ZÁKLADNÉ OPATRENIA

Kroky 2a, 2b a 2c je možné a aj vhodné robiť paralelne.

 

2.a krok – REVITALIZÁCIA PÔVODNÝCH RIEŠENÍ ODVLHČENIA

·         Vyhľadávanie a prieskum pôvodných – historických riešení problémov s nadmernou vlhkosťou (väčšinou ide o potencionálne využiteľné odvetrávacie kanály, alebo systémy, ílové izolačné vrstvy, alebo zábaly, drenážne konštrukcie, resp. kanály, priekopy, jarky znižujúce vodnú hladinu a odvádzajúce vodu a pod.)  

·         Pochopenie a namodelovanie funkcie pôvodných systémov

·         Revitalizácia pôvodných riešení odvlhčenia na budove, alebo jej časti

 

2.b krok – ZLEPŠENIE PRIEBEŽNEJ ÚDRŽBY BUDOVY

·         Podchytenie odtoku dažďovej vody.

·         Revízia, oprava a výmena zdravotechnických rozvodov v budove.

·         Revízia – oprava, prečistenie, modernizácia až výmena sanitárnych rozvodov a prípojok mimo budovy.

·         Odstránenie zásobníkov vlhkosti z kontaktu na konštrukcie.

·         Premiestnenie, alebo vhodné umiestnenie nábytku.

·         Riešenie nevhodnej zelene v tesnom kontakte na murivá.

 

2.c krok – NÁPRAVA PREDCHÁDZAJÚCICH NEVHODNÝCH ZÁSAHOV

·      Terénne úpravy okolia.

·      Úpravy vodorovných povrchov v exteriéri aj interiéri. 

·      Úpravy zvislých povrchov konštrukcií.

·      Odstránenie niektorých nefunkčných častí predchádzajúcich odvlhčovacích riešení, prípadne oprava dotknutých konštrukcií.

 

1. STAVEBNO-TECHNOLOGICKÁ PRESTÁVKA

(vyhodnotenie účinnosti základných opatrení)

Vzhľadom na situáciu kaštieľa – je možné aj pokračovať hneď (bez prestávky) skupinou opatrení bodu 3.a (Rozhodujúce opatrenia) a vyhodnotenie (Bod obratu 1) vykonať následne.

 

3. krok – ROZHODUJÚCE OPATRENIA

Vzhľadom na vysoký stav zamokrenia, avšak minimálne zasolenie murív kaštieľa môžeme predpokladať, že základné opatrenia nebudú dostatočne účinné. Avšak už vďaka realizácii základných opatrení by riešenie zvyškového problému malo byť jednoduchšie.

 

3.a krok – APLIKÁCIA MENEJ NÁROČNÝCH RIEŠENÍ

(málo invazívne, prevažne reverzibilné)

·         Bočné izolovanie múrov pod úrovňou terénu – odkopanie múrov z vonkajšej aj z vnútornej strany, nanesenie tesniacej hydroizolačnej vrstvy.

·         Návrh a osadenie odvetrávacích systémov (vytvorenie odvetrávaných dutinových podláh, napojenie na prívod aj odvod vzduchu – napr. komínom).

·         Vytváranie drenáží v pieskovom podloží nemá veľký význam a drenáže by sa každopádne nemali realizovať v tesnej blízkosti múrov.

·         Znižovanie hladiny podzemnej vody by mohlo mať význam pri prípadnom oživení studne v strede nádvoria – možno aj v interakcii s podzemným chodbovým a stokovým systémom.

 

2. STAVEBNO-TECHNOLOGICKÁ PRESTÁVKA

(vyhodnotenie účinnosti základných opatrení – aspoň za jeden rok od realizácie)

BOD OBRATU 1 – najneskôr v tomto bode (časovom úseku) je potrebné rozhodnúť, či doterajšie riešenia mali dostatočný účinok, alebo je potrebné zvoliť náročnejšie riešenia.

 

3.b krok – APLIKÁCIA STREDNE NÁROČNÝCH RIEŠENÍ

 (málo invazívne, čiastočne reverzibilné)

·      Inštalácia zariadení aktívnej elektroosmózy

·      Inštalácia zahrievacích systémov

 

4. krok – RADIKÁLNE OPATRENIA

4.a krok – aplikácia clonovej hydroizolácie

·      Injektáž muriva – prichádza do úvahy len aplikáciou z oboch strán múrov.

4.b krok – invazívna aplikácia mechanickej bariéry

·      Prerezanie muriva a vloženie novej izolačnej vrstvy.

·      Vtlačenie hydroizolačného materiálu do muriva.

4.c krok – Zbúranie a rekonštrukcia konštrukcií

·      Premurovanie konštrukcie s vložením hydroizolácie – neprichádza do úvahy.

 

5. krok – APLIKÁCIA VHODNÝCH POVRCHOVÝCH ÚPRAV

·      Inštalácia paropriepustných povrchov v exteriéri budovy.

·      Inštalácia interiérových povrchových úprav.

·      Zhotovenie omietok.

·      Vybudovanie sanačného omietkového systému.

 

Záver

Žiaľ, najväčšou slabinou prístupu postupných zásahov je častá nedočkavosť majiteľa budovy, ktorý nemá trpezlivosť s pomalým postupom sanačných prác. Nie zriedka tak majiteľ podľahne rôznym tlakom a objedná technológiou, ktorá sľubuje rýchly účinok, hoci stojí aj viac peňazí a pamiatku poškodzuje.

 

K negatívnym súvislostiam je tiež možné pripočítať zvrátené požiadavky niektorých grantových systémov, ktoré prijímateľov nútia objednávať aj práce, ktoré by citlivý prístup k pamiatke nevyžadoval. Deštruktívny vplyv majú aj súčasné systémy verejného obstarávania na Slovensku, ktoré nepokryte potláčajú kvalitu realizácie pamiatkovej obnovy a jednostranne preferujú hľadisko najnižšej ceny. Takto sa často „vysúťaží“ firma, ktorá tým, že je najlacnejšia, tak zvyčajne aj zamestnáva nedostatočne remeselne zdatných pracovníkov a používa nevhodné materiály. V konečnom dôsledku tak dochádza nielen k poškodzovaniu pamiatky, ale aj k nadbytočnému míňaniu financií z pamiatkových grantových systémov, keď sa ďalšími dotáciami musí naprávať to, čo sa najlacnejším spôsobom pokazilo. Takže napokon sa na pamiatkovú obnovu minie ešte viac peňazí, ako keby sa veci robili poriadne a – čo je ešte horšie – dochádza aj k nevratnému poškodzovaniu autenticity našich kultúrnych pamiatok. A to je naozaj na zamyslenie.

 

K niečomu podobnému nakoniec prišlo aj v Malackách, kedy grant, ktorý bol určený na stavebnú obnovu kaštieľa – teda aj na opravu strechy a na potlačenie vlhkosti – a o ktorý bol požiadaný slovenský grantový zdroj, schválený nebol. Zato však bol schválený grant na cezhraničnú spoluprácu, cez ktorý sa mala realizovať inštalácia muzeálnej prezentácie šľachtického bývania, zapožičaná z hradu Červený kameň. Vznikla tak absurdná situácia, keď sa namiesto opravy stavby, včítane jej odvlhčenia, do chátrajúcej pamiatky inštalovala cenná expozícia. Výsledkom bolo, že do upravených miestností so vzácnym nábytkom začalo zatekať z neopravenej strechy voda a vysoká vlhkosť vzduchu sa začala zrážať na oknách. A v niektorých kútoch stavby k tomu ešte aj začali rásť plesne.

 

Referencie

Materiál vznikol z výstupov úlohy výskumu a vývoja MVRR SR č. 470/550/2008: „Pilotný projekt rekonštrukcie historickej budovy“, ktorá bola na Stavebnej fakulte STU BA riešená v rokoch 2008-2009 pod vedením prof.Ing. Antona Puškára, PhD.

 

 

Recenzoval: ing.arch. Alexander Németh

Autor: doc.Ing. Oto Makýš, PhD.

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články