tatar
Forum Replies Created
-
V roku 1775 tu postavilo mesto novú jednoposchodovú budovu ľudovej rímsko-katolíckej školy, ktorá bola asanovaná pred výstavbou dnešného divadla v roku 1940. Na jej mieste v júli 1942 položili základný kameň Reprezentačného domu.
http://www.niejenamtolahostajne.sk/index.php?page=s06&go=7
Podľa mňa je tá fotka ešte spred roku 1939, keď boli (Holice) Egyház – Gelle okres Dunajská Streda.
Dôležitá je fotka č.4 z roku 1943.
http://www.niejenamtolahostajne.sk/index.php?page=s06&go=10
-
http://nitra.sme.sk/c/7393430/nitriansky-hradny-most-vlhne-rozkopali-ho-aby-urobili-zlab.html?ref=trz
Neviem čo chytili do drenáže, ale voda to nebola
[quote=Jusuf]
No, keď sa vyplavuje vápno, treba to ešte omietať ? Nejde o nejaký revolučný spôsob “samoomietnutia” ? :-)
[/quote]
Samoomietanie pokračuje
Všetko je tak, ako má byť, dokonca aj tie vstupné dvere po x rokoch.
-
Jednoznačne po I. svetovej. Zaujímavá informácia je aj – Trnavským starostom bol v tom čase Juraj Vyskočil (starostom od 1923 – do 1938 ), pôvodne podnikateľ a majiteľ pivovaru, sódovkárne a iných podnikov. …
-
My starší si to čudo ešte pamätáme
V roce 1771 to byl švédský chemik Torber Bergman, kterému se podařilo smísit vodu s plynným oxidem uhličitým, získávaným při reakci sody s kyselinou – proto název “sodová”, přestože již nemá se sodou ani se sodíkem nic společného. V roce 1772 to byl anglický sládek Joseph Priestley, který jímal oxid uhličitý vznikající při kvašení piva a poté ho míchal s vodou.
V týchto končinách sa o rozšírenie sódového kultu zaslúžil ujo kňaz Jedlik Ányos István v roku 1826, aj keď prvý závod či ako to nazvať na výrobu sódy vznikol : Az első szikvízgyártó üzemet Jedlik Ányos hozta létre 1841-ben Budapesten
http://www.rajosszikviz.hu/szodaviz-kultuszital.htm
-
[quote=kaNEC86]
Ešte aj v Izraeli majú komunistické despotické represívne zákony? [/quote]
V podstate áno, ale vzhľadom k význame pamiatok, archeo nálezísk, polohe krajiny a situácii v Izraeli niet sa čomu diviť. Izrael nie je dobrý príklad. Kovy ma nezaujímajú ani pod, na, nad Zemou.
-
Správy v čase.
http://bratislava.sme.sk/c/7513741/nicenie-historie-vystavbou-garazi-na-hrade-vyvolalo-odpor.html
Ak som aj ja ľud, tak im na ne seriem zvysoka. Múdrejšie urobia, ak odprezentujú všetky vzácne nálezy. Videl som už zopár odprezentovaných artefaktov z doby rímskej chránené kultivovaným technickým zastrešením.
Ešte jeden názor z fejsbúku.
Kubo Huba
Práve som sa dozvedel, aká bola reakcia na pamiatkovom úrade, keď sa dozvedeli o dnešnom občianskom proteste proti garážam na hrade. “Protest? Kto? Ludia? A to prečo?” To je príznačné pre väčšinu káuz v Bratislave. Odborníci si buď umyjú ruky alebo otvorene posluhujú establishmentu (rozumej oligarchom a mafiánom). Najväčší odborník na dejiny Bratislavy Štefan Holčík bol z garáží dokonca nadšený, ale u neho sa už nejedná o postoj, ale o diagnózu. Úskalím odborného pohľadu je vnímanie reality cez mikroskop. Špecialista sa pozrie na pamiatku, rozloží ju na jednotlivé kusy, zoradí ich do pomyselnej tabuľky a následne, prostredníctvom porovnania s inými jemu známymi pamiatkami, vyjadrí s definitívnou platnosťou hodnotu daného objektu prípadne len jednej jeho časti. Nevníma súvislosti, osadenie pamiatky v krajine, estetickú a duchovnú hodnotu daného miesta, vzťah bežného obyvateľa k miestu či objektu, dokonca ani celkový výraz objektu. Len tak je možné že pamiatkari obhajovali demoláciu pravej polovice historického Könyökiho domu aj so strechou, s argumentom, že len ľavá polka je hodnotná, len tak je možné, že pár krokov od rybárskeho cechu, na mieste významnom už od praveku, vyrastú výškové budovy Zuckermandlu s podzemnými garážami, na mieste archeologických nálezov (studní, dlažby, základov, fragmentov opevnenia ,atď.) označených ako nálezy bez historickej hodnoty, len tak je možné, že pár metrov od Žigmundovej brány vyrástol Fischerov dom, že nám zdemolovali industriálne pamiatky s posvätením pamiatkarov atď.. atď.. Skrátka tak ako pamiatkari nechcú pochopiť estetickú, urbanistickú a spoločenskú hodnotu objektov, nedokážu pochopiť ani svoje vlastné postavenie ku spoločnosti a verejnému priestoru. Aj táto téma sa musí na podobných protestoch otvoriť inak budeme my, ich účastníci, vždy neprávom označovaní ako nekompetentní. Pamiatky vo verejnom priestore sú vecou každého, kto v nom žije a k etickej otázke zachovania či nezachovania pamiatky sa môže vyjadriť každý občan, k historickému vedeckému opisu nech sa vyjadrujú špecialisti. Ak si pamiatkari nezačnú klásť podstatné otázky o ich funkcií v spoločnosti a nezačnú svedomito chrániť naše kultúrne dedičstvo pred ziskuchtivými investormi či obskúrnymi záujmami vlády, vyprofilujú sa nakoniec, napriek všetkej erudícií, ako nepríčetní idioti, ktorý zničili to, čomu zasvätili celý život. Na záver citát filozofa Václava Bělohradského: „Specializace je institucionalizovaná nezodpovědnost. Před kým je zodpovědný specialista? Před nikým, jen před dalším specialistou, navíc toho stejného oboru.“
-
Jedna z fáz výroby nepálených tehál : schnúce tehly.
Navlhčí sa zmes ílového piesku a pliev, ktorú nahladko vymiesia nohami a masou naplnia formy. Forma na tehly pozostáva z dreveného rámu. Zlisovanú masu z formy vyklopia a nechajú deň, dva schnúť na slnku. Tehly časom zatiaľ stvrdnú natoľko, že ich možno ukladať do kozlov na ďalšie sušenie. Vrch kozlov pokryli nepremokavou strieškou, aby prípadný dážď nezničil nepálené tehly. Medzi tehlami sa musí nechať niekoľkocentimetrová medzera, aby sa zabezpečilo vetranie potrebné k vysušeniu tehál.
Kozle sú vysoké 1,5 metra. Nízke kozle zaberajú veľa miesta a zvýši sa aj množstvo terového papiera na prekrytie. Terový papier je potrebný aj pod kozle proti zemnej vlhkosti. Schnutie tehly závisí od počasia tak, aby stvrdli natoľko, že ich možno použiť na transport, prípadne murovanie.
Nepálené tehly obyčajne vyrábali cigáni, za dedinou, na mieste na to určenom.
Každá rodina mala svoju vlastnú jamu na íl, z ktorej ťažili íl alebo zadržanú dažďovú vodu. Je ľahké uhádnuť, že deti trávili dni pľačkajúc sa vo vode a blate.
Pri murovaní ako spojivo sa tiež využívalo blato, nebolo treba drahé malty s množstvom kadejakých prímesí.
Na obrázku vidno výrobu nepálených tehál v bezprostrednej blízkosti staveniska rodinného domu, takže odpadá aj doprava stavebného materiálu. Netreba ju ani ukladať do kozlov, odtiaľto môže hneď „putovať“ do rúk murára. Po dvoch dňoch murovania môžu prísť tesári, ktorí z dopredu tesaných hranolov postavia krov, po pár dňoch sa pokryje trstinou, môžu prísť podlahy, hlinené omietky, postavenie pece, nábytok. Dávno, keď stavali domy obyvatelia dediny spolu (kaláka), tak sa dom postavil od pondelka do soboty, mládenec sa mohol oženiť a do nového domu si doniesť nevestu.Vályog – asi by som mal preložiť ako válok, na obrázku sú síce války, ale tu ide podľa opisu technológie o
vályogtégla, nepálenú tehlu rozdiel si prečítajte v článku tutok od Paľa
http://www.obnova.sk/clanok/hlinene-stavby
kozlík, kozel, kozle – tvar, do ktorého sa v tomto prípade ukladá tehla na sušenie
Terový papier – A330H Terový papier – lepenka
Kaláka – jedna z najznámejších podôb sociálnej práce, v ktorej členovia komunity alebo konkrétnych skupín (na
základe lokálnom, príbuzenskom, majetkovom), jeho členovia, (rodinní príslušníci), alebo obecné inštitúcie,
vykonávajú prácu ako láskavosť, alebo na základe obojstrannej vzájomnej pomoci.
Ale aj bývalý hudobný festival na zrúcanine hradu Diósgyőr, (Miskolc) :-))))
http://mek.oszk.hu/02100/02115/html/2-1770.htmlOriginál je písaný netradične v tretej osobe a voľne preložený do jazyka slovenského.
Inak takúto výrobu tehál dokonca cigánmi som zažil osobne v dedinke Kisszentmárton kúsok od hradu Siklós.
-
Ja natűrlich. Kostol v Moste (CZ)
Niečo z domova http://www.apsida.sk/c/6680/kos
https://www.youtube.com/watch?v=fzPjbnYdIHI&feature=youtu.be
Niečo menšie, rozobratie a následné “poskladanie” židovskej pece, ale o tom ak chce viac Paľo, ak nie, tak….nie
-
Súhlasím.
-
Vznik ČSR – 1918, takže s dedovým dedom by som bol veľmi opatrný, otázka je, čo si má človek predstaviť pod veľmi starý. Napríklad aj ja sa cítim už veľmi starý a obaja dedovia boli starší ako republika (ČSR)
Husle sú kópia Stradivari 1713, vyrobené v ČSR.
Čosi podobné sa už riešilo
http://www.obnova.sk/diskusia/hodnota-husli
cena napr. (samozrejme závisí od stavu huslí)
http://www.ebay.com/sch/i.html?_sacat=0&_nkw=antonius+stradivarius+violin&_sop=3
-
„Návštevníci si môžu prezrieť vstupné nádvorie, kde dokončujeme malé múzeum a neskôr otvoríme obchodík so suvenírmi, či pokochať sa peknými výhľadmi z hradieb,“ približuje marketingový manažér Branislav Lupták. V rámci organizovaných prehliadok ich sprievodca prevedie vnútorným nádvorím, kaplnkou, malou a veľkou rytierskou sálou so zbierkou replík stredovekých zbraní, viažucich sa k histórii zámku.
Verejnosť sa nedostane do hotelovej časti, kongresových sál a salónov. „Podľa možností im ukážeme štýlovú reštauráciu a aj jednu hotelovú izbu či apartmán, zariadené tiež v dobovom štýle,“ dodal Lupták. Zámok otvoria 16. septembra.
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/329574-obnoveny-zamok-vo-viglasi-laka-na-hotel-a-muzeum/
-
[quote=benjo]
ale viac ma zaujima clovek co predava tieto zbrane na svk:
[/quote]
To viem presne, jazykovému prejavu sa venujem systhematicky, je to fero bond, alebo Peter, ako chceš.
-
Nečítal som, nemám čas, ale možno niečo nájdeš tu.
http://www.wachauer-petromax.at/ditmar_history.htm