aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Bratislavský hrad čaká miliardová rekonštrukcia

Tagged: 

  • Bratislavský hrad čaká miliardová rekonštrukcia

    Posted by vkotruszova on 21. februára 2008 at 21:57

    Bratislavský hrad čaká miliardová rekonštrukcia

    Premeniť bratislavský hradný kopec na areál, ktorý žije kultúrnym a spoločenským životom je jednou z priorít predsedu Národnej rady (NR) SR Pavla Pašku.

    Ako ďalej na dnešnej tlačovej besede k plánovanej rozsiahlej rekonštrukcii Bratislavského hradu a jeho okolia konštatoval Paška, rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorý je symbolom nielen hlavného mesta, ale celého Slovenska, má politickú podporu. Pripomenul, že na projekt je v tomto roku vyčlenených takmer 300 miliónov korún a celkovo bude stáť 1,5 až dve miliardy korún. V najbližších dvoch – troch rokoch by sa pritom mal zrekonštruovať hradný palác. Následne by sa mal obnoviť pôvodný barokový vzhľad jeho okolia.

    V severnej časti hradného areálu, ktorú dnes pokrýva veľký trávnik, postavia pôvodné objekty, ktoré zhoreli pri požiari hradu v roku 1811. Ide o barokový záhradný pavilón Oranžérie, budovu Zimnej jazdiarne a počíta sa aj s vytvorením pôvodnej francúzskej barokovej záhrady. Pod záhradou vznikne podzemná garáž pre 220 osobných áut s vjazdom zo Zámockej ulice. Zámerom je aj obnovenie a sprístupnenie podzemnej chodby, ktorá viedla na hrad. Upraví sa tiež horná východná terasa hradu – zmení sa trasa cesty, ktorá pri nej vedie a vznikne nová prezentácia archeologických nálezov z čias Veľkej Moravy.

    V tejto časti má byť umiestnená jazdecká socha Svätopluka. Zmeny čakajú aj južný bastión, kde bude prezentácia veľkomoravského opevnenia. Hrad tiež dostane slávnostné osvetlenie. Zásahy do ostatných častí budú primerané ich technickému stavu a využitiu, konštatoval počas prezentácie projektu architekt Ivan Masár z architektonickej kancelárie Bouda a Masár, ktorá zabezpečuje projektovú dokumentáciu k rekonštrukcii a obnove hradu.

    Masár, ktorý s Petrom Boudom pracuje na rekonštrukcii Bratislavského hradu už vyše 20 rokov, tvrdí, že hrad a jeho areál sú po 50-tich rokoch ťahajúcej sa rekonštrukcie v zlom stave. Hrad má napríklad problémy so statikou, inžinierske siete sú v havarijnom stave, veľa historických priestorov je neprístupných. Je málo atraktívny pre návštevníkov, neponúka im dostatočné služby.

    Počas rekonštrukcie by mal hrad napríklad dostať výťah, sprístupní sa jeho suterén a otvoria depozitáre Slovenského národného múzea (SNM) na 4. poschodí a obnovia všetky jeho expozície. Múzeum sa z hradného paláca počas rekonštrukcie vysťahuje. V rámci plánovanej obnovy historickej podoby hradu sa zmení vzhľad niektorých priestorov hradu. Preto sa napríklad odstráni arkáda železobetónovej fasády a južnej časti nádvoria hradného paláca. Optimistický termín ukončenia rekonštrukcie je podľa Masára o štyri roky, reálny koniec prác predpokladá o päť rokov. “Z rekonštrukcie nesmie byť neverending story,” dodal šéf parlamentu Pavol Paška.

    Podľa vedúceho Kancelárie NR SR Viktora Stromčeka je začiatok rekonštrukcie naplánovaný na koniec marca. Presný termín však závisí od priebehu verejnej súťaže. Obálky s ponukami na rekonštrukciu hradu otvoria dnes. Počet záujemcov o rekonštrukciu Bratislavského hradu bude známy v najbližších dňoch. Užšiu súťaž na rekonštrukciu hradu za 1,5 až dve miliardy korún s kritériom najnižšej ceny na rekonštrukčné, umelecko-remeselné a stavebné práce vyhlásila Kancelária NR SR koncom decembra 2007.

    Víťaza súťaže čaká celková rekonštrukcia Národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad, ktorá pozostáva z niekoľkých stavieb. Ide o hradný palác, budovu na severných hradbách Bratislavského hradu, objekty v južnej časti hradu, dom v južnom bastióne, severnú časť bastiónu Leopoldovej brány, trofeje na strážniciach a víťazných bránach čestného nádvoria, exteriérové plochy hradného areálu, barokovú záhradu v severnej časti areálu a plochy okolo nej, plochy hornej východnej terasy, osvetlenie, malú architektúru a informačný systém, budovu pri Mikulášskej bráne, Žigmundovu bránu, objekty na čestnom nádvorí, hradby, terasy vinárne Bratislavského hradu, spodnú východnú terasu a Leopoldovo nádvorie. Jednotlivé objekty sa budú rekonštruovať na základe čiastkových zmlúv. Súčasťou obnovy bude aj technické vybavenie. Okrem iného by sa mali vybrané priestory hradu ozvučiť, napojiť na klimatizáciu, zavedie sa elektrická požiarna signalizácia, kontrolný videosystém, ale napríklad i technológia prípravy jedál pre štátnu reprezentáciu a ďalšie vybavenie.

    Projektovú dokumentáciu potrebnú na rekonštrukciu a obnovu objektov a častí areálu Bratislavského hradu zabezpečí architektonická kancelária Bouda a Masár. Štátnu zákazku v hodnote takmer 46,9 milióna korún s DPH dostala na základe verejného obstarávania, formou rokovacieho konania bez zverejnenia, ktorú odsúhlasil Úrad pre verejné obstarávanie. Kancelária NR SR ju v ňom vybrala na základe autorských práv. Architekti Peter Bouda a Ivan Masár sa totiž autorsky podieľajú na koncepčnej a projektovej príprave rekonštrukcie Bratislavského hradu sústavne od roku 1981. Zmluvu s architektonickou kanceláriou Bouda a Masár Kancelária NR SR uzatvorila 16. januára tohto roka.

    21. 2. 2008 12:56:00 | Copyright © SITA 2008
    © 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

    Legolienka odpovedal 1 year, 3 months ago 12 Členovia · 41 odpovede/odpovedí
  • 41 odpovede/odpovedí
  • Anonymous

    Member
    22. februára 2008 at 9:28

    Iste, bol sem “prilepený” článok zo spravodajstva, ale žiadny názor na to, čo sa v skutočnosti s hradom plánuje.
    Preto sa ponúkajú aspoň dve otázky:
    Aký je váš názor na zámer odstrániť dvorovú arkádu (južné krídlo) (Dušan Martinček, Alfréd Piffl)?
    Ako dopadne interiérové zariadenie reprezentačnmých priestorov NR SR (interiérový design: nábytok, doplnky umeleckého remesla (Juraj Krén), mozaiky (Ľudovít Fulla), svietidlá), obstarané a vyhotovené k roku 1968 pri príležitosti podpísania ústavného zákona o čsl. federácii?

    Sú teda bližšie informácie, alebo sa zas celá vec a informovanie bombasticky “limituje” do nadštandardného (sľubovaného) objemu rozpočtových financií, a celá vec “nevyhnutnosti rekonštrukcie” sa tradične nahliada cez prizmu zhrdzaveného rámu niektorej okennej výplne??
    Nestačí na odstránenie objektívne narušeného stavu len väčšia vôľa riadiacich (“zodpovedných”) zložiek, keďže rozpočet – ako sa zdá – problémom nie je, a teda sa dá aj zásadne ušetriť??

  • Anonymous

    Member
    22. februára 2008 at 9:38

    Iste, bol sem “prilepený” článok zo spravodajstva, ale žiadny názor na to, čo sa v skutočnosti s hradom plánuje.
    Preto sa ponúkajú aspoň dve otázky:
    Aký je váš názor na zámer odstrániť dvorovú arkádu (južné krídlo) (Dušan Martinček, Alfréd Piffl)?
    Ako dopadne interiérové zariadenie reprezentačnmých priestorov NR SR (interiérový design: nábytok, doplnky umeleckého remesla (Juraj Krén), mozaiky (Ľudovít Fulla), svietidlá), obstarané a vyhotovené k roku 1968 pri príležitosti podpísania ústavného zákona o čsl. federácii?

    Sú teda bližšie informácie, alebo sa zas celá vec a informovanie bombasticky “limituje” do nadštandardného (sľubovaného) objemu rozpočtových financií, a celá vec “nevyhnutnosti rekonštrukcie” sa tradične nahliada cez prizmu zhrdzaveného rámu niektorej okennej výplne??
    Nestačí na odstránenie objektívne narušeného stavu len väčšia vôľa riadiacich (“zodpovedných”) zložiek, keďže rozpočet – ako sa zdá – problémom nie je, a teda sa dá aj zásadne ušetriť??

    Ad:
    Prenechá sa rozhodovanie o týchto otázkach (pamiatkových hodnotách) – ako na týchto stránkachj odporúča jeden diskutujúci – územnému plánu, a nakoniec “stavebnému úradu”, ktorý predvčerom “rozhodoval” napr. o AuparkToweri?? Podobne, tak ako “dopadli” reliéfy od nár. um. Rudolfa Pribiša na budove Transfúznej stanice na Partizánskej ulici (odstránená v celom rozsahu)!?

  • Anonymous

    Member
    22. februára 2008 at 11:21

    :arrow: opýtajte sa na KPÚ v Bratislave (napr. aj podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám), údaje nemôžu byť tajné, nejaké rozhodnutia k prípravnej a projektovej dokumentácii museli vydať … :?: :!:

  • Anonymous

    Member
    22. februára 2008 at 11:30

    je možné, že tie rozhudnutia sú staršieho dáta. Rozprávali sme sa s riaditeľom KPÚ, že by bolo dobré spraviť priamo na Hrade nejaké metodické stretnutie k tejto téme, čo bolo vydané , čo im chýba a čo sa s tým dá ešte robiť.

  • Anonymous

    Member
    22. februára 2008 at 20:53

    :arrow: opýtajte sa na KPÚ v Bratislave (napr. aj podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám), údaje nemôžu byť tajné, nejaké rozhodnutia k prípravnej a projektovej dokumentácii museli vydať … :?: :!:

    Presne tak, môžeme sa “iba” pýtať, ale faktické rozhodovanie je veľmi, veľmi pochybné – “stavebno-úradné”, a teda takmer vždy je “mimo”. Uvádzajú a – akurát -, konštatujú to aj “orgány”:

    “Opakovane sa nesplnili (2007) opatrenia na ukončenie a prerokovanie Zásad ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú rezerváciu Bratislava a PZ CMO Bratislava. Materiály sú rozpracované od r. 2004, pričom stav, keď nie sú pre exponované územie hlavného mesta jasné podmienky ochrany pamiatkového územia je neakceptovateľný a vytvára priestor na individuálne posudzovanie investičných zámerov a nejednoznačný výklad všeobecných pravidiel ochrany pamiatkového fondu.

    7. Analýza možnosti zachovania architektúry vhodne dotvárajúcej prostredie pamiatkového územia bez jej vyhlásenia za NKP, preskúmanie zániku nehnuteľností v PZ CMO Bratislava od r. 2002

    Predmetom ústredného štátneho dohľadu boli asanácie historickej zástavby tvoriacej súčasť územia Pamiatkovej rezervácie Bratislava (ďalej len „PR Bratislava”), PZ CMO Bratislava a ich realizované alebo plánované náhrady novostavbami od r. 2002 po súčasnosť.

    Súčasťou podrobnej previerky bolo 9 prípadov asanácií historických objektov a ich náhrada novostavbami na území PZ CMO Bratislava a 1 takmer úplná asanácia historickej nehnuteľnosti na území PR Bratislava, ktoré sa v rozpracovaných zásadách ochrany pamiatkového územia hodnotili ako objekty dotvárajúce pamiatkové územie a ktoré reprezentovali historickú zástavbu danej lokality, podieľali sa na charaktere a hodnotách chráneného územia a vhodne dotvárali dané prostredie:
    – Medená 9,
    – Panenská 18,
    – Panenská 32,
    – Štefanovičova 2,
    – Poštová 3,
    – Lazaretská 3 (neodsúhlasený zámer asanácie, iba nadstavba),
    – Lazaretská 6,
    – Lazaretská 9 (neodsúhlasený zámer asanácie, iba nadstavba),
    – Dunajská 31,
    – Dunajská 46, 48, 52,
    – Sasinkova 21,
    – Podjavorinská 4,
    – Nám. 1. Mája 7,
    – Mudroňova 25,
    – Palisády 29,
    – Jozefská 13 – nám. Slobody 24

    Väčšina posudzovaných asanácií objektov, ktoré tvorili súčasť kompaktnej zástavby a podieľali sa na chránených hodnotách jednotlivých častí územia PZ CMO Bratislava, je výsledkom presadenia zámerov jednotlivých investorov zväčšiť úžitkové objemy nadobudnutých nehnuteľností. Staré historické a neraz aj oslabené či narušené stavebné konštrukcie objektov, ktoré by bolo možné zachovať a sanovať aplikovaním štandardných technologických postupov a prostriedkov, neboli vhodné a ani pôvodne dimenzované na to, aby uniesli aj novú záťaž prípadných nadstavieb, v dôsledku čoho sa stali prekážkou pre realizáciu zámerov ich nových vlastníkov.

    KPÚ Bratislava väčšinu asanácií týchto objektov odsúhlasil na základe statických posudkov, ktorých spracovanie zadali a predložili jednotliví investori. Iba v dvoch prípadoch navrhované riešenie zlého stavebno-technického stavu asanáciou objektu KPÚ BA zamietol, pričom sa zachoval z nich len jeden objekt. KPÚ Bratislava o definitívnych zánikoch historických objektov a o riešení ich náhrady novostavbami, ktoré sa stávajú trvalými súčasťami pamiatkového územia a budú sa podieľať na jeho hodnotách a charaktere, vo väčšine prípadov rozhodoval bez toho, aby tieto prípady podrobil odbornej oponentúre (napr. formou posúdenia zámeru asanácií a návrhov novostavieb v odbornej komisii).

    Zásadnou otázkou v zlepšení súčasného nepriaznivého stavu je bezodkladné prijatie zásad ochrany PR Bratislava a PZ CMO Bratislava a riadenie sa ich postulátmi a princípmi vo všetkých prípadoch opravy, prestavby, úpravy a nadstavby nehnuteľností tvoriacich neoddeliteľnú súčasť historickej zástavby chránených území. Skutočnosť dlhoročnej absencie základných dokumentov regulovania stavebných zámerov v pamiatkových územiach historického jadra Bratislavy je v kontexte stále rastúceho záujmu investorov podnikať v oblasti hospodárskeho zhodnocovania týchto nehnuteľností neprijateľná a ďalej neudržateľná. Zásady po ich definitívnom odsúhlasení musia KPÚ Bratislava slúžiť ako základný dokument pri usmerňovaní stavebných aktivít v chránených územiach a ako podklad na ochranu pamiatkových hodnôt územia v zonálnej územno-plánovacej dokumentácii.

    Vzhľadom na zásadný nesúhlas zodpovedných zamestnancov Pamiatkového úradu SR a KPÚ Bratislava s metodikou posudzovania asanácií historickej zástavby ako aj so závermi pamiatkovej inšpekcie k veci materiál sa predloží na posúdenie Pamiatkovej rade MK SR.”

  • eo-ipso

    Member
    23. februára 2008 at 18:29

    :arrow: vďaka za “mapu” asanácií, no stále som sa nič nedozvedel, či naprojektovaná obnova hradu je z hľadiska pamiatkových kritérií v poriadku. Stretol som sa aj s informáciou, že nádvorie paláca má byť zastrešené, no v médiach pri prezentácii projektu (arch. Masár) nepadla o tom ani zmienka :|

  • miro-carsky

    Member
    23. februára 2008 at 20:49

    Myslim, ze z hladiska pamiatkarskych kriterii nie je v poriadku ani terajsi stav hradu, tak asi tazko im moze zodpovedat tato planovana kvazi obnova.
    Je to klasika a uz to na obnove.sk velakrat odznelo, pamiatka vyzera ako pamiatka uz iba zvonka, vnutri sa mozu vyzurit vsetky moderne technologie.
    Co uz, aj tak lepsie investovat do hradu, ako do este vacsich nezmyslov

  • Anonymous

    Member
    23. februára 2008 at 21:23

    Myslim, ze z hladiska pamiatkarskych kriterii nie je v poriadku ani terajsi stav hradu, tak asi tazko im moze zodpovedat tato planovana kvazi obnova.
    Je to klasika a uz to na obnove. sk velakrat odznelo, pamiatka vyzera ako pamiatka uz iba zvonka, vnutri sa mozu vyzurit vsetky moderne technologie.
    Co uz, aj tak lepsie investovat do hradu, ako do este vacsich nezmyslov

    Čo na obnova. sk zaznieva je vlastne jedno, ak sa nechápe ako základná premisa stav hradu po roku 1811 a po obnove v 50. a 60. rokoch 20. storočia (Alexy, Piffl, Martinček a kol.). Myslím, že táto obnova je jedna z lepších – práve so zreteľom na predchádzajúci ruinózny stav hradného paláca… Hradu vtedy nič zásadné “navyše” nepribudlo, a snáď ani neubudli vtedy (a dnes) ešte jestvujúce pamiatkové hodnoty (architektúra, články, výtvarná výzdoba)… Pamiatková obnova tejto pamiatky, ak by bola dnes v stave z 50. rokov, by mala prejsť aj dnes.

  • Anonymous

    Member
    23. februára 2008 at 21:26

    ….aj dnes, v použitej metóde a výraze.
    Totiž, vtedy sa išlo na vec (pod zásadným dohľadom), verejnosť ani odborníci sa netopili v množstve teoreticko-investično-záujmového balastu.

  • Anonymous

    Member
    24. februára 2008 at 1:03

    No asi som detailista a purista, ale nech som. Ale ak mali v hrade po roku 1811 kupelne, zachody, teplu vodu, elektrinu a plyn tak zjem kefu. Pre mna pamiatkova rekonstrukcia, znamena pamiatkova, do uplnych dosledkov, to jest nielen uviest veci do povodneho stavu, ale naviac aj povodnymi technologiami. A o tom sa v pripade Bratislavskeho hradu da tiez uspesne pochybovat.

  • porsena

    Member
    24. februára 2008 at 1:28

    No asi som detailista a purista, ale nech som. Ale ak mali v hrade po roku 1811 kupelne, zachody, teplu vodu, elektrinu a plyn tak zjem kefu. Pre mna pamiatkova rekonstrukcia, znamena pamiatkova, do uplnych dosledkov, to jest nielen uviest veci do povodneho stavu, ale naviac aj povodnymi technologiami. A o tom sa v pripade Bratislavskeho hradu da tiez uspesne pochybovat.
    NIc v zlom, ale na zciatku 19. stor. tam vsetky tie veci, teda okrem elektriny a plynu mali.
    A co sa tyka pamiatkovej rekonstrukcie, väcsi problem ako technologie je prave ten povodny stav. Na to by najprv ten povodny stav musel byt podrobne zdokumentovany, aby si z ruiny mohol vzkriesit budovu z urcitej fazy jej stavebnohistorickeho vyvoja.

  • harp

    Member
    24. februára 2008 at 15:28
  • miro-carsky

    Member
    24. februára 2008 at 15:55

    No do prcic, tak to budem musiet asi zjest tu kefu. Este dobre, ze som sa nezastrajal, ze ju zjem s dzemom a na kant.
    S tym zachodom si ma fakt dostal. A aj s tou zbierkou neboziecov, hoci tam ma vzdy hneva, ze len tak necinne visia, hoci by sa veru nasli ludia, co by ich vedeli a chceli pouzivat!!!
    To, ze je problem zdokumentovat povodny stav a rozhodnut sa pre dobu som povazoval za take samozrejme, ze som to ani nespomenul.

  • heretic

    Member
    15. apríla 2008 at 14:11

    Bratislavský hrad opraví Širokého firma Váhostav

    BRATISLAVA 15. apríla (SITA) – Bratislavský hrad opraví za vyše miliardu korún Váhostav-SK, za ktorým stojí Juraj Široký.

    Firmu vyberala Kancelária Národnej rady SR v užšej súťaži, ktorú vyhlásila v decembri minulého roka. Ponuku dostala len od Váhostavu. Ak by dostala viacero ponúk, rozhodovala by podľa ceny. Váhostavu zaplatí takmer 1,2 miliardy korún s DPH.

    Zákazka je na celkovú rekonštrukciu paláca a areálu hradu. Rekonštruovať sa má Hradný palác, budova na severných hradbách Hradu, objekty v južnej časti Hradu, dom v južnom bastióne, severná časť bastiónu Leopoldovej brány, trofeje na strážniciach a víťazných bránach Čestného nádvoria, exteriérové plochy areálu, baroková záhrada, plochy hornej východnej terasy, areálové a slávnostné osvetlenie, malá architektúra a informačný systém, budova pri Mikulášskej bráne, Žigmundova brána, objekty na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu, hradby, terasy vinárne, spodná východná terasa a Leopoldovo nádvorie.

    Vybrané hradné priestory by mali ozvučiť, napojiť na klimatizáciu, má sa tiež zaviesť elektrická požiarna signalizácia, kontrolný videosystém, ale napríklad i technológia prípravy jedál pre štátnu reprezentáciu. Kým sa začnú stavebné práce, urobia ešte historicko-architektonický a archeologický prieskum, stavebno-technický prieskum či zmerajú trhliny.

    15. 4. 2008 10:19:00 | Copyright © SITA 2008
    © 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
    ——————————————————————————————–

    som ja len zvedavy, aku uroven budu mat rekonstruckne prace v podani vahostavu… som si isty, ze priehrady stavat vedia, a dufam ze rovnako velkolepo a bravurne si poradia s malinou za miliardu ako jeBratislavsky hrad.
    —–
    co si tom myslite ostatni ???
    HA HA

  • palo

    Member
    15. apríla 2008 at 17:39

    Váhostav neváha. Stavia!

    P.S.: Minulý rok som zobďaleč sledoval jednu obnovu pamiatky, ktorú realizoval Metrostav. (Hádam sa raz dočkáte zverejnenia mojich pozorovaní…) Tak prečo nie Váhostav?

Page 1 of 3

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť