[palo]

…

“Stavba s takými zachovanými konštrukčnými detailmi a bohatou výbavou nebola doteraz v Európe objavená. Drevené časti nábytku, textílie pretkávané zlatom, železné a bronzové nástroje, keramika a ďalšie vybavenie – to všetko má obrovskú výpovednú hodnotu, ktorá sa nedá žiadnym zlatom vyvážiť,” hovorí nadšene (archeológ) Peter Roth (z Podtatranského múzea v Poprade).

…

Archeológovia v týchto dňoch ešte doťahujú jedinečný výskum v detailoch. Rozoberajú drevený skelet oboch komôr, trámy a dosky balia do vlhkého molitanu a igelitov, pretože sušením by sa mohli nenávratne poškodiť, spevňujú ich, aby vydržali transport do Nemecka, kde drevené časti ošetria a zakonzervujú.

…

“Konzervovanie nálezov vrátane drevených prvkov môže trvať dva až tri roky. Potom by sa mali vrátiť do Popradu. Hrobku by sme radi nainštalovali v našom múzeu. Viem si predstaviť, že by bola umiestnená v osobitnom, klimatizovanom pavilóne ako stála expozícia,” (hovorí Roth).
Toľko vyberám z článku “Germánsky Tutanchamón pod Tatrami” od Mikuláša Jesenského v prílohe Víkend denníka SME z 11. 11. 2006.

Pridávam citát z Benátskej charty, prijatej roku 1964, ktorej princípy sú dodnes vo svete rešpektované ako filozofické východiská ochrany pamiatok:

Zvažovala sa vôbec možnosť ponechať, zakonzervovať a prezentovať hrobku na mieste nálezu?

[palo]

Veľký článok k tejto téme, ktorý vyšiel prednedávnom:

http://www.sme.sk/c/2994753/Germansky-Tutanchamon-pod-Tatrami.html

[palo]

Cez najbližší víkend – ak bude ešte prajné počasie – by som sa s ním mal znovu stretnúť, tak presondujem čo a ako.

[palo]

Môj obľúbený internetový slovník hovorí, že:
“reveal = odhalit, odkrýt, prozradit, vyjevit, zjevit, zradit, vyzradit, objevit, ukázat se, vyjít najevo”.

Čo keby sme v tomto kontexte použili pojem “reštitúcia”? V pamiatkárskej praxi sa používa vo význame: “Obnova staršej podoby pamiatky odstránením mladších zmien a doplnkov.”

[palo]

V sobotu som navštívil známeho, ktorý si práve chystá slamu na pokrytie strechy: ručne pokosil pol hektára raže, teraz ju ručne mláti a viaže “došky” (aký je slovenský ekvivalent?), na jar ich bude dávať na strechu.

[palo]

Aby sme si boli na čistom, o čom rozprávame, posielam pár čerstvých – dnešných fotiek.
Už druhý týždeň prebieha na lokalite býv. dominikánskeho kláštora s väčšou intenzitou a presvedčivejšie ako predtým archeologický výskum v réžii Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica. Práve dnes s pomocou UDS-ky došlo k rozšíreniu výskumnej plochy na ďalšie časti objektu, ktoré neboli odkryté pri výskume na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia.

[palo]

Velmi rad by som sa pustil do hlinenej omietky, ale mam obavy ohladom zlozenia nasej urodenej “cernozeme”, ci je vhodna, v akom pomere ju namiesat… Neviem totiz posudit aky ma obsah ilu…

Na hlinené stavby a teda ani na omietku nie je vhodná povrchová vrstva – ornica, ktorá obsahuje organický humus, ale tzv. jalová hlina, ktorá sa nachádza hlbšie. Farba nerozhoduje.
Obsah ílu nemusí byť vysoký; vlastne vysoký obsah ílu ani nie je vhodný, lebo pri vysychamí sa taká hlina v omietke príliš zmršťuje a vznikajú veľké trhliny. Ílovitosť – tzv. mastnosť – hliny sa väčšinou musí znižovať primiešavaním piesku alebo preosiatej stavebnej sutiny.
Obsah ílu si jednoducho overíte napríklad stlačením hrudky mokrej hliny v dlani:
– piesčitá hlina ruku zašpiní málo a jej zvyšky môžete po zaschnutí odprášiť,
– prachová hlina špiní viac,
– ílovitú hlinu po zaschnutí zmyjete dosť ťažko.
Viac podrobností a možností posudzovania hliny poskytuje literatúra, ktorú som už kdesi na tomto fóre uviedol.

O malte na hlinenú omietku som už písal v téme “Hlinený dom – Pozdišovce” 6. 9. 2006.

Druha vec, co ma ale trapi je odstranenie pricin vlhnutia murov. … mam pocit, ze podlahy boli vybetonovane dodatocne, co sa domnievam, ze ma vplyv na “vytlacenie” vlhkosti smerom do stien. Takisto, od ulice a zo dvora je betonovy chodnik, ktory moze tiez takto posobit.
Myslím si to isté. Prekvapuje ma však, že hlinené domy vo vašej dedine sú stavané na betónových základoch.

[palo]

Napisem. ale asi az v pondelok. Aj tak sa do toho asi nechcete pustat teraz, proti zime… :wink:

[palo]

navrhované opatrenia sú vhodné, ale dočasné a budú mať v konečnom dôsledku len estetický efekt.
Všeho jednom do času…

Treba ísť na podstatu veci a odstrániť vzlínanie vlhkosti do stien. … Len žiadne odizolovanie, musí zostať prirodzená vlhkosť, dom musí dýchať.
??? – Anna asi mala na mysli obmedzenie, zníženie vzlínania vlhkosti.
Ale nie vždy treba ísť až “na podstatu veci”. Ak v Jusufovom prípade deštrukciu hlineného muriva spôsobila cementová omietka sokla a bez nej bude obsah vlhkosti v murive pod mierou tolerancie, načo míňať čas, peniaze a – ak sa na to pozrieme filozoficky – likvidovať materiálovo-konštrukčnú autenticitu domu?

[palo]

Medzičasom som na skúšku na časť múra nahodil hlinenú omietku, ale asi nemám dobrú hlinu – pri vyschnutí praská. Do prasklín som ešte zavlhka zatrel redšiu maltu zo starých nepálených tehál. Terajší stav sú menšie prasklinky, a možno po ďalšom zatretí to bude v poriadku -). Bola by takáto omietka menej kvalitná ?
Vznik trhlín pri vysychaní je prirodzená vlastnosť hliny, nedá sa odstrániť, len obmedziť. Pridaním piesku (môže byť aj preosiata stavebná sutina) a vláknitej látky (najbežnejšie sekaná slama, plevy). Podľa “mastnosti” = ílovitosti hliny treba pridať toľko piesku (niekedy aj zdanlivo veľmi veľa), aby zostala zachovaná “lepivosť” hliny – na omietku väčšia, na tehly alebo nabíjanie stačí menšia. Vláknitá látka pôsobí ako rozptýlená výstuž/armatúra, ktorá trhliny premostí a zabezpečí tak plošnú súdržnosť/kohéziu omietky.
Vznik trhlín sa dá obmedziť aj pridaním čo najmenšieho množstva vody pri miešaní malty, nanášaním omietky v tenkých vrstvách a ponechaním hrubého – neutiahnutého povrchu spodných vrstiev.
Trhliny, ktoré napriek tomu vzniknú, sa dajú zaplniť natiahnutím/natretím tenkej jemnozrnnej záverečnej vrstvy hlinenej malty alebo ich zatlačením pred úplným vyschnutím a stvrdnutím hliny pomocou špachtle alebo pružného kovového hladítka. Najjemnejšie trhlinky zaplní len záverečný vápenný náter.

[palo]

Po odstránení cementovej omietky som zistil, že navlhnutý materiál na spodku múra je drobivý (aj pálené tehly). Kus muriva je vlastne už opadaný -> naspodku je teda múr o 5-10 cm tenší. Chcel som nahodiť hlinenú,resp. vápennú omietku, na tomto materiáli však nebude držať.
Je ho možné niečim impregnovať ? Mám na mysli hlavne statické spevnenie. Alebo by sa dali vybrať znehodnotené tehly a postupne nahradiť novými ? Múr je 80cm hrubý.
Najprv pre ostatných, lebo to asi nikdy neprestane byť potrebné opakovať:
To, čo Jusuf po odstránení cementovej omietky zistil, je typický dôsledok dlhodobého pôsobenia cementovej omietky na soklovej časti muriva (z akéhokoľvek materiálu), neodizolovaného od zemnej vlhkosti. Na takéto murivo nepatrí cementová omietka!!!

A teraz pre Jusufa:
Navrhoval by som postihnuté miesta dobre navlhčiť (kropením štetkou alebo ručným postrekovačom; nie silným prúdom vody, ktorý by hlinu začal vyplavovať) a potom ubiť, napríklad kladivom (stačí aj ľahšie, napr. drevené, ktoré si sám vyrobíš, alebo gumové, aké sa dá kúpiť). Navlhčená hlina získa plasticitu a ubitím sa zhutní -> odstráni sa jej drobivosť.
Pri takej hrúbke muriva a asi prízemnom dome úbytok 5-10 cm neznamená jeho statické ohrozenie. Preto stačí úbytok muriva dorovnať nahodením hlinenej omietky vo viacerých vrstvách (naraz cca 2-3 cm, povrch každej vrstvy ponechať drsný, aby sa s ňou ďalšia dobre spojila). Keďže omietka nebude zhutnená, nebude mať statickú funkciu, len “kozmetickú”. Ale, koniec-koncov, dala by sa po zatuhnutí, ale kým je ešte vlhká, tiež zhutniť kladivom.
Premurovanie novými tehlami (nepálenými alebo pálenými) je možné (po striedavých úsekoch), ale sa mi v tomto prípade vidí neprimerané, nadbytočné.

Vyššie- medzi zdravými tehlami miestami vypadala vápenno-piesková malta. Pomôže , ak do škár vpravím hlinenú maltu ?
Áno, odporúčam. Ale ak je to neomietaná stena, alebo stena s prirodzene opadanou omietkou a nie je vystavená dažďu, z “romantických dôvodov” môže ostať aj tak.

[palo]

Správy STV, 24. 8. 2006:

“Ak sa necháte inšpirovať našou dnešnou ponukou vyberiete sa na juh od Krupiny na hrady Bzovík a Čabrať.” (!!!)

http://stv.mediacapitol.com/tvarchive/video/video.html?video=21547

[palo]

V Banskej Štiavnici je jedno takéto hniezdo – ľudí, ktorí majú radi tradičné materiály a konštrukcie. Tlmače sú dosť blízko. O aké práce by išlo? Môžte špecifikovať?

[palo]

Tak teda, kulturna verejnost: Viete, odkial je zaber z tretieho Harpovho obrazku?!
(Dufam, ze som nestrelil capa ja. Uz som tam davnejsie nebol…)

[palo]

Tak mi napadlo: Hlineným technológiám (okrem iného) sa venuje Ing. arch. Eugen Nagy. Skúste ho kontaktovať, či nepozná niekoho z vášho regiónu, kto by vám pomohol.
E-mail: eugen.nagy@post.sk, tel.: 00421-(0)37-65 32 206, 00421-(0)908-713 865 (tieto info som našiel na nete, teda bez záruky).