Forum Replies Created

  • killabee

    Member
    21. augusta 2009 at 12:07 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    killabee

    Nie je pekné označovať Titusa Kolníka laikom,to je silná káva aj na mňa.

    Cyril a Metod sú roky zneužívaný cirkvou,nacionalistami aj čechoslovakistami.
    Dňa 5. júla slávime ich sviatok,hoci neslovanská časť Europy ich slávi 14. februára Cyril zomrel 14. februára 869 a Metod 6.apríla roku 885Presný dátum ich narodenia nie je známi..Aj v naších krajínách sa slávili 14. februára,až cirkev požiadala Máriu Teréziu o zmenu na dátum úmrtia-upálenia Majstra Husa,prečo asi?.Majú v tom prax-prehlušiť pohanský a iný obrad.
    Sme ludia manipulovateľní a manipulovaní.aj v ústave sa odvolávame na cyrilo-metodejské tradície.Kto vie ,čo sú ?Málokto.
    Konštantín dosiahol že v roku 867 pápež Hadrián II. schválil ich ich bohoslužobné knihy a roku 868 vydal bulu Gloria in excelsis Deo, v ktorej slávnostne ustanovil slovienčinu za štvrtý oficiálny liturgický jazyk.To je fakt a ich najväčšia zásluha.

    Staroslovienčina sa tu formovala od 5-6 storočia až po 13 storočie,a ich pár ročné pôsobenie malo na ňu vplyv ale nie zásadný.Slovania mali svojich bohov,svoje náboženstvo,prečo si myslieť že bolo horšie ako monoteizmus,ktorý si nahrádza nedostatok bohom dvoj a trojjedinosťou jedného boha?Boha pútnikov nahradia patrónom atď…

    Nebolo by lepšie premenovať sviatok Príchodu Cyrila a Metoda na “Deň prinesenia pyxidy”?,ak sa nedá sláviť tak 14.februára.

    Nie som veriaci nieto ešte kresťan,a tak mi prepáčte tieto ruhajúce slová.

    asi by si si mal moj prispevok precitat este raz, pretoze som kolnika urcite nenazval laikom. a pokial tvoja citacia z novin podla teba dokazuje, ze tu teoriu vymyslel kolnik, evidentne nepoznas pracu sucasnych “novinarov”

  • killabee

    Member
    21. augusta 2009 at 12:02 in reply to: Obdobie Halstat – hilfe

    Naozaj som nemal v rukach priklad zapalnej hmoty z 600-500pnl. ktora by dokazala vo velkosti spendlikovej hlavicky po dolete do ciela zapalit dom. :( Bol by som rad , keby si to rozviedol , ak to je naozaj pravda. To ma zaujima.Viem o greckom ohni ( ako plamenomet). Viem , ze Cinania (ale to je uz nas letopocet) mali pusny prach a nieco , ako rakety , ale aby taka malickost zapalovala- tak o tom neviem.

    asi ta sklamem, ale zapalnu vec z 600-500 bc asi v rukach nikdy drzat nebudes. vzhladom na to, ze vtedajsie “domy” mali az na nejake mozne vynimky slamenu strechu, zapalili by ju este aj “prdom”. ak ovladas princip vyroby a horenia fakle, bude ti jasne, ze aj sparatko namocene do zapalnej hmoty pouzivanej na fakle hori dostatocne intenzivne. a pokial viem, vyroba fakiel a podobnych veci sa od hlbokeho praveku v podstate nemenila

  • killabee

    Member
    7. augusta 2009 at 9:36 in reply to: Nahlasovanie kriminality v oblasti kulturneho dedicstva

    Killabee, mal by si byť vo svojich “jednoznačných” tvrdeniach opatrnejší. Vôbec Ti niesu známe (a vpodstate ani mne) skutočnosti spolupráce doktora a múzea. Každé obvinenie však vyžaduje jednoznačné dôkazy, alebo aspoň preukázateľný úmysel. Okrem toho je tu hŕba výnimiek a dodatkov. Ak neveríš, tak ani ja by som vlastne nemal vykonávať v zmysle zákona povolanie ktoré vykonávam. Stál som proti niekoľkým právnikom, paragrafom dokonca aj ministerstvu kultúry a svoje som si obhájil. To znamená, nemávaj tu paragrafmi a neškatuľkuj ľudí. Zákony sa menia rýchlejšie, ako mne farby na fasáde. Menia sa zmenou politického “vetra”, ale aj po preukázaní neúčinnosti. Ale možno vznikne fakulta novodobej archeológie, kde už nebude ťažisko práce v teréne, v dokumentovaní a odbornej vedeckej práci, ale v striehnutí na iných a kočovaní od jedného súdu k druhému. Ja jednoducho tvrdím a žiadna citácia zákona mi to nedokáže vyvrátiť, že je to v takejto forme nesystémové, neúčinné…

    Detektor nemám, ale ak by som aj mal a chodil za humnom, možno hľadám šipky zo svojho mongoského luku ktoré na svojom luku strieľam dlhé roky…

    art, vyslovil som svoj nazor na zaklade skutocnosti, ktore si vyssie napisal, teda poznam len tolko, co som sa dozvedel od teba a moje uvahy vyplyvaju len z tychto skutocnosti. ako som uz predtym napisal, mozno mal nejaky papier, ktorym sa v pripade potreby mohol preukazat, ja neviem. mimochodom pokial je skutocnost taka, ako si pisal, umysel je v tomto pripade jasny. co sa tyka zmien zakonov, nemas celkom pravdu, pretoze napr. pamiatkovy zakon nie je bohuzial z tych, co by sa nejako casto novelizovali.

  • killabee

    Member
    7. augusta 2009 at 9:24 in reply to: Obdobie Halstat – hilfe

    Mal si vobec takyto hrot v ruke ? Ved to je malinkate s este mensejsim otvorikom. Kde by si tam narval “zapalne latky” ? To je uplny nezmysel. Samozrejme zapalne sipy boli , ale tie vyzerali trosku inak. Jedinou dalsou variantou vyuzitia otvorov v hrotoch je , jed , alebo akykolvek “bordel” v podobe hnijucich mrtvol ci splaskov do ktorych sa sipy namacali , pre zvecsenie ich ucinku.

    ano mal som moznost drzat niekolko takych hrotov v ruke. ty si mal moznost v ramci experimentalnej archeologie vidiet, ako vyzerali take zapalne veci, co sa vkladali do hrotov? stacil by ti na ne otvor velkosti spendlikovej hlavicky. v podstate toto je ten priklad. s tym jednom tiez suhlasim, podla mojho nazoru je to dalsia pravdepodobna moznost

  • killabee

    Member
    7. augusta 2009 at 9:19 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    Vieš asomtam má zvláštny slovník, ktorému treba rozumieť. Vedel by som Ti vysvetliť,
    ako to myslel, ale to Ti možno vysvetlí on, ak bude považovať potrebné sa k Tvojej
    poznámke vyjadriť. Pre mňa je tam veľa vecí nejasných, vloženie pyxidy do rúk jedného z vierozvestcov je na dlhé lakte, tejto konštrukcii veľmi neverím.
    Tvoj názor?

    ano suhlasim, je nepravdepodobne, ze by priniesli prave tu pyxidu. vyzera to skor ako konstrukcia laikov, ktora sa casom dostala aj do vedeckych kruhov. rovnako ako tajne chodby na hradoch. mnohe vraj dokazane vobec neexistuju, co sa vyskumami potvrdilo, resp. vyvratila ich exstencia. to ale nic nemeni na fakte, ze ta pyxida je vyznamnym nalezom

  • killabee

    Member
    6. augusta 2009 at 13:48 in reply to: Obdobie Halstat – hilfe

    moj nazor je takyto: otvor v hrote je na vkladanie “zapalnych latok”. aj neskor v stredovekych listovitych hrotoch boli podobne otvory, kam sa vkladali predmety (slama,…)ktore sa zapalili a po zabodnuti napr. do slamenej strchy sposobovali poziar. ved si zoberte, ze vacsina pravekych lokalit bola znicena poziarom, aspon podal vysledkov vyskumu.
    mimochodom, spirala zivota odkial ich mas? detektor ti pomohol? vidim, ze si sa tu dlho neukazal, pokial je moj odhad spravny a naozaj si detektorista, tak dufam, ze dovod, preco si sa tu dlho neukazal je ten, ze sedis v chladku kvoli rozkradaniu lokalit. ak nie si detektorista, ospravedlnujem sa za moj odhad, no podla vsetkeho si…

  • killabee

    Member
    6. augusta 2009 at 12:37 in reply to:

    kazdy rok vychadza zo skol najmenej 20 archeologov (Mgr.). kde su? co robia? vacsina z nich robi nieco uplne ine, niektori robia na uradoch, a len mala cast z nich kope. preco? nema ich kto zaplatit (štát!!!) a kolko mame na slovensku nepreskúmaných lokalít? vdaka detektoristom sa to konecne zacina hybat. detektoristi upozornuju (aj ked negativnym, ale jasnym sposobolm) na to, ze si tu niekto neplni svoju povinnost (aspon moralnu).
    mimochodom, kolko Sk by ste boli ochotni dat nejakemu cloveku, ktory vam nuka paleoliticky noz (alebo cokolvek ine)? ja ani korunu

    skuuty

    ty si fakt dement, teda detektorista, resp. vykradac…ved tie lokality cakali starocia, dokonca tisicrocia, tak preco si myslis, ze by nepockali este par destroci? preco treba vsetko rozkopat hned? volakedy sa robili “seriozne vyskumy” nad ktorymi dnes krutime hlavou, najma nad anaterskym prevedenim vyskumu. o par rokov budu vedci krutit hlavou nad nasimi vyskumami. vdaka detektoristom sa konecne zacina hybat jedine policajny zbor a povedomie ludi. dokonca su konecne zname aj nejake pripady dolapenia vykradacov…

  • killabee

    Member
    6. augusta 2009 at 12:25 in reply to: Nahlasovanie kriminality v oblasti kulturneho dedicstva

    Zamboty

    V prvom rade sa nedá použiť rovnátko detektoerista = zlodej, podvodník, grázel, lump… , teda ako to tady je párkrát spomenuté. Ako ukážkový príklad sem dám amatérskeho archeológa MUDr. Adriána Nečasa aj s vyjadrením riaditeľky Záhorského múzea v Skalici a zároveň profesionálnej archeologičky PhDr. Vierky Drahošovej:

    ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY
    Najstaršie osídlenia Kátova dokladajú archeologické nálezy z povrchových zberov na vyvýšenej pieskovej dune východne od obce. Spolupracovník Záhorského múzea v Skalici MUDr. Adrián Nečas povrchovými zbermi prišiel k mimoriadne zaujímavým a dôležitým nálezom. Odtiaľto pochádza kamenné driapadlo z hnedého radiolaritu, ktoré je zároveň najstarším nálezom slovenského Pomoravia. Datované je do staršej doby kamennej (avrignacienskej kultúry) a vzniklo asi 40 tisíc rokov pred n. l.

    Črepovým materiálom a kamennými nástrojmi sú zastúpené obdobia mladšej doby kamennej – neolit i eneolit – kultúra s lineárnou keramikou, lengyelská kultúra, bádenská kultúra a ďalšie.
    Veľmi zaujímavým a vzácnym nálezom sú črepy a nátepná kamenná doštička kultúry zvoncovitých pohárov (1900 p. n. l.), ktorej výskyt na Slovensku možno zrátať na prstoch jednej ruky. Ide o bridlicovú doštičku v tvare obdĺžnika s dierkami v rohoch, ktorá mala za cieľ chrániť cievy na zápästí bojovníka pred spätným nárazom tetivy luku. Priväzovala sa na zápästie pomocou kožených remienkov prevlečených v dierkach. Osídlenie pokračovalo v dobe bronzovej, v dobe halštatskej (z ktorej sa okrem sídliska zistilo pri výkopových prácach aj pohrebisko) a v dobe laténskej.

    Vhodná poloha v blízkosti brodu, ktorá bola vyhľadávaná iste i zo strategických dôvodov, nezostala nepovšimnutá ani v historických obdobiach, o čom svedčia nálezy slovanských črepov a črepy nádob zo stredoveku z 12. až 13. storočia.
    Pri búracích prácach bývalého židovského hostinca v roku 1966 a odvoze sutiny našiel Štanislav Chrenka strieborné mince z rokov 1628 až 1750, ktoré odovzdal Archeologickému ústavu v Nitre.

    PhDr. Viera Drahošová

    Ďaľší text, tentoraz z oficiálnych stránok ZM:
    http://www.zahorskemuzeum.sk/?q=page/archeologia

    Ak by so popísal nálezy s použitím detektora, bol by to veľmi dlhý zoznam, a predstavte si to, vôbec to nie je vedec a nemá žiadny taký doklad ktorý by policajtom mohol ukázať…

    O uvedenom doktorovi je dokonca známe, že neuplatňoval reštitučné nároky na budovu Záhorskej galérie v Senici, vrátane priľahlých pozemkov len preto, lebo má “veľmi dobré vzťahy s odborným personálom, ktoré by nechcel ohroziť.”
    Takže pomali sa nám ten obraz tetektoristu – zločinca začína vyfarbovať inak, že?

    Neviem prečo si každý myslí, že seriózny človek je len vedec z nejakej inštitúcie a ostaní zanietenci ktorí venujú veľa času, energie aj peňazí svojmu záujmu sú zásadne škodná. Vari nemajú múzeá v svojich zbierkach celé zbierky po zomrelých zberateľoch?. Označíme ich tiež za tú často celoživotnú lásku za zločincov “In memoriam”?
    Ja tiež nie som vedec. A tiež lozím kdekade a to preto, že ma to baví a aj preto lebo z toho majú úžitok aj iní. Dom staviam už desiaty rok a BMW, alebo Mercedes ešte nemám. Dovolí si ma tiež niekto titulovať výrazmi horeuvedenými?

    Ďaľšia vec je, že druhý kamarát (taktiež detekorista), mi priniesol nedávno bronzovú sekeru, bronzovú sponu a zopár drobností. Jeho zaujímajú výlučne mince a militárie. Vôbec nič za to nechcel a keďže ani mňa tento sortiment vôbec nezaujíma, zadarmo som to dal doktorovi Nečasovi a ten sa s tým chvíľu poteší a aj tak to dá do múzea v Skalici… Takže uzavriem to takto:

    Lepšie je s detektoristami vychádzať v dobrom, navrhnúť možnosi spolupráce, poskytnúť im informácie ako evidovať nálezy a dať im pocit užitočnosti, zároveň ich normálne registrovať a zachovávať korektné vzťahy. Rozpichanie pneumatík, zavolanie policajtov, vyhrážanie sa a vedenie mien na “čiernej listine” je podľa môjho názoru to najhoršie čo môže byť…

    Art

    spomenuty doktor konal jednoznacne protizakonne a nie je problem ho nalezite postihnut. pokial nasiel kamenne nastroje, keramiku, neznamena, ze je detektoristom. na druhej strane ako tvrdis, ze chodil aj s detektorom, mal by mat problem. pokial nieco objavil, mal to nechat na mieste bezo zmeny a nahlasit na prislusny krajsky pamiatkovy urad (§ 40 ods. 2 a 3). po obhliadke ludmi z kpu mohli byt dane nalezy vyzdvihnute z terenu. ved ktovie, ci doktorko nebehal vo volnom case s detektorom a ci vobec odovzdaval vsetky nalezy, dokonca si myslim, ze je dost pravdepodobne, ze dosledne selektoval, co odovzda a co si necha. a aj keby odovzdal vsetko co nasiel, pochybujem, ze tie nalezy boli dosledne zamerane v suvislostiach. mozno by pravne obstala nejaka zmluva, alebo poverenie od muzea, ze je ich externym spolupracovnikom a ze bol nalezite pouceny o metodach dokumentacie a vyzdvihnutia nalezov z povodnych nalezovych suvislosti, no osobne pochybujem, ze nieco take mal. pokial muzea preberaju nieco po zomretych zberateloch, ktori tieto veci zbierali este v case, kedy to nebolo mozne postihnut, budis. ale pokial je to nieco, ako pred par rokmi v prahe, kde vyhorel byt plny nalezov z vykradnutych lokalit, tak ano, aj oni by mali byt zaradeni k vykradacom “in memoriam”. mimochodom, ten clovek v tom byte zhorel tiez a mozno som svina necitliva, ale nebolo ho skoda, najma po vzhlaidnuti fotiek toho, co tam mal. a teda pokial aj ty behas s detektorom, moja odpoved je: ano, aj ty si skodna a malo by byt s tebou nalozene v zmysle § 249 trestneho zakona

  • killabee

    Member
    6. augusta 2009 at 11:59 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    Vždy ma ide rozhodiť,keď archeológovia alebo lekár sú veriaci kresťania.
    Pápež ktorý má umelý kľb by raz bol vďačným nálezom.
    Hnevá ma ,keď nejaký gréci,či čo boli sú štátny sviatok SRi keď sviatkov nikdy nieje dosť.Neboli slovania a Matica ich velebí.
    A pyxida zo slonoviny a 5.storočia je ich pomaly symbol?A čo ak ju sem doniesol franský kupec Samo?

    Bombastický titulok,ktorý ma “ohuruje”.
    správnejší je tento:
    Archeológovia chcú objasniť záhadu vzácnej pyxidy
    Ideologická p i c o v i n a ,archeologicky bezcenný nález,ktorý podivuhodnými manipuláciami natlačili do rúk Cyrila a Metoda.
    Pyxidu našli náhodne v roku 1974 dvaja kľačianski chlapci (Švec, Lukáč)v dezolátnom stave (kostičky a kosti) medzi Č.Kľačanmi a vozokanskou priehradou.
    V mojom súkromnom archíve som našiel obsiahly príspevok Pyxida z Čiernych Kľačian. Jeho autorom je PhDr.Titus Kolník, DrSc známy archeológ AÚ SAV v Nitre. Citujem z jeho úvodu : “Ani privolaní odborníci, archeológovia z Nitry – i keď na prvý pohľad zistili výnimočnosť nálezu- nemohli doceniť jeho skutočnú hodnotu. A rovnako ani autor príspevku (T.K.), keď sa ujal spracovania a vyhodnotenia pyxidy netušil, aká vzrušujúca práca ho čaká.” Ďalej potom vedecky a odborne hodnotí nález, škoda, že nemôžem citovať celý článok. V závere uvádza :”Aj pri štúdiu pyxidy z Čiernych Kľačian sa okrem archeológie uplatnili poznatky zo všeobecnej histórie, literatúry, dejín umenia a numizmatiky. Iba hodnotenie z nadhľadu, prekročenie rámca jednotlivých vedných odborov, umožnilo prelomiť bariéru tradičného prístupu k archeologickému nálezu, dovolilo vyňať ho z anonymnej masy svedkov dávnej minulosti.”

    :: História Požitavia ::

    Záhady pyxidy z Čiernych Kľačian

    Pyxida (pyxis) je schránka, resp. škatuľka s vekom. Pôvodne sa schránky vyrábali z dreva. Schránky mali rôzne podoby napr. valcovitú alebo oválnu a slúžili na uloženie rozličných predmetov. Okrem cenných predmetov napr. šperkov sa do pyxidy dávali aj liečivé masti a líčidlá. V ranokresťanskom období pyxidy slúžili na uloženie hostií a tymiánu. Podlľa potreby sa vyrábali aj z hliny, skla, kovu a kostí zvierat.

    V apríli 1974 sa v Čiernych Kľačanoch našla pyxida „zo slonovej kosti“ spolu s kostrou človeka. V mieste vykopania unikátného predmetu miestni členovia Matice slovenskej dali postaviť pamätník.

    Miesto, kde bola nájdená pyxida
    (medzi Čiernymi Kľačanmi a vozokanskou priehradou)

    Ako každý vzácny, umelecký, historický predmet je zdrojom povestí a záhad, najmä ak sa jedná o „svetový“ unikát. Skúmajme a hľadajme zdroje informácií, konfrontujme fakty a objavujme záhady pyxidy z Čiernych Kľačian.



    Rekonštrukcia pyxidy zo slonovej kosti najdená roku 1974 v Čiernych Kľačanoch
    (Foto © Jakub Dvořák; Stopy dávnej minulosti 3, Vydavateľstvo RAK Budmerice)

    A – Záhadou je, kto uvedený umelecko-funkčný predmet vyrobil.
    Pyxidu zatiaľ nevieme porovnať s podobným predmetom doma ani za hranicami. Ťažko bude zistiť majstra umeleckého remesla. Až ak sa nenájde podobný predmet aj s menom jeho výrobcu môžeme začať porovnávať. Predmet bol značne poškodený a prešlo príliš veľa rokov, aby bolo možné nájsť posúdiť znaky autora pyxidy.

    B – Záhadou je, čo zobrazuje reliéf na pyxide.
    Na valcovej schránke pyxidy zo slonoviny je vyrezaný relief s motívom oráča a pastiera. Kresba na reliefe – vyoranie prvej brázdy – symbolizuje obrad založenie nového mesta resp.štátu. Vyoranie posvätnej prvej brázdy symbolizuje vymedzovanie hraníc nového mesta napr. Buzyges (resp. Epimides) založenie Atén a Romulus založenie Ríma. Táto symbolika bola zobrazovaná aj na reverze starých rímskych minciach, napr. Oktavianov denár – založenie Nicopolisu (r. 29-30 pr.n.l); minca sestercia Trajána oráč symbolizuje založenie Ulpia (r. 107-111). Tretia časť reliéfu, postava zo zdvihnutými rukami, môže symbolizovať služobníka Božieho. Nám druhá časť motívu – pastierstvo sa čiastočne odlišuje od uvedených motívov. Odborníci sa domnievajú, že relief na pyxide zobrazuje založenie nového Ríma – Carihradu.

    C – Záhadou je vek vzácneho umeleckého predmetu.
    V histórií archeológie na Slovensku ide o raritu a unikátny nález svetového významu. Preto bude dosť obtiažne stanoviť presný rok výroby pyxidy. Podľa Fredegada niektorí český historici uvažujú, že už ani Přemysl oráč nebol pohan. Aj kráľ Samo mohol byť pokrstený (ale čo jeho viacženstvo?). Odborníci datujú uvedený predmet do obdobia 4. až 6.storočia nášho letopočtu.

    D – Ďalšou záhadou je načo sa vzácna pyxida používala.
    Na veku schránky zo slonovej kosti je jednoramený kríž. Ďalší historický fakt tiež naznačuje, že pyxida do Čiernych Kľačian prišla z Nitrianského samosprávneho celku. Odborníci predpokladajú, že ide o liturgický predmet používaný sv. Cyrilom a sv. Metodom, alebo žiakmi apoštolov starých Slovákov, resp. Slovienov.

    Zobrazenie pyxidy zo slonovej kosti s vekom

    E – Záhadou je ako sa dostal takýto unikátny predmet na naše územie.
    Odborníci usudzujú, že pyxida zo slonovej kosti sa na naše územie dostala s byzanskou misiou ako dar veľkomoravskému kniežaciemu dvoru, resp. Rastislavovi od byzanského cisára Michala III.

    F – Záhada, ako sa unikátny predmet (pyxida) dostal na pole do Čiernych Kľačian.
    Doteraz to bolo nevysvetliteľné. Miesto v poli Čierne Kľačany smerom na vozokánsku priehradu. Prečo náhodne v poli a pri potoku Širočina? Záhada môže byť už objasnená. Poskytujem k tomu novoobjavené historické fakty. Moja verzia je v spojitosti s Vozokanskou bitkou z roku 1652 vzdialenou 3 km od miesta nálezu a dokladám konkrétne fakty. Pripomínam, že už v knižke Bitka pri Vozokanoch (350 rokov po bitke, rok 2002) v časti ďalšie informácie a sporné pamiatky vozokanskej bitky uvádzam možnú hypotézu.

    Moja hypotéza vznikla podľa historických informácií, ktoré uviedol Dr. Rakovský, riaditeľ zlatomoraveckého múzea v novinách CALEX č. 8, roč. V zo dňa 25. IV. 1969, resp. časopis pracujúcich Calexu n. p. Zlaté Moravce, pod názvom Veľkovozokanský lev. Citujem z príspevku novín CALEX vydaného 5 ROKOV (!!!) pred náhodným vykopaním pyxidy v Čiernych Kľačanoch: “…o niekoľko dní po bitke (Bitke pri Vozokanoch v roku 1652 – pozn. autora) našli neďaleko Č. Kľačian pri potoku Širočina tureckého hodnostára, ktorý tam skonal i so svojim raneným koňom“.Práve na uvedenom mieste sa našla pyxida zo slonovej kosti aj s kostrou človeka.

    V súčasnosti už existujú metódy a technológie, ktorými sa dá približne zistiť vek vzácneho predmetu, alebo kostry človeka. Aj keď odborníci tvrdia, že pyxidu zo slonovej kosti v Čiernych Kľačanoch našli archeológovia „pravdepodobne“ v hrobe z konca 9. storočia, žiadalo by sa vzhľadom k historickým faktom vek znova prehodnotiť. Nemôže ísť o hrob z polovici 17. storočia? Tým by sa dalo potvrdiť alebo vyvrátiť zverejnenú hypotézu. Ak sa hypotéza a fakty potvrdia, už sme v 17. storočí a môžeme hľadať ďalej. Bola by to už čerstvá stopa putovania vzácnej pyxidy!

    G – Odkiaľ Turek ukradol pyxidu zo slonovej kosti zostáva naďalej záhadou.
    Predpokladať sa dá všeličo, je to potrebné vedecky doložiť historickými faktami. Moju osobnú domnienku na pôvod predošlého miesta pyxidy uvádzam v spomenutej knižke, kde predpokladám, že pri potoku Širočina skonajúci turecký hodnostár ju mohol ukradnúť z nitianského resp. horno-nitrianského kostola, alebo z najstarších kostolov pod pohorím Tríbeč – Drážovce resp. Kostoľany, vedľa ktorých turecké vojsko roku 1652 prechádzalo. Predmet mohol byť aj v sídle nitrianského biskupa v Nitre, ktoré Turci v uvedenom roku mohli vyrabovať. Keď nie, potom by som sa domnieval že z hradu Gýmeš. Na hrade Gýmeš, kde vlastnil Juraj Slepčiansky Pohronec majetkový podiel, ktorý odkúpil od Adama Forgáča a tam mohol mať uloženú svoju osobnú umeleckú zbierku v pohnutých rokoch nitriansky biskup (1648-1666). Gýmeš v uvedenom roku Turci asi nestihli vyrabovať, alebo sa nám nezachovali o rabovaní hradu informácie. Nitriansky biskup mal vynikajúce umelecké nadanie a poznatky. Domnienky sú jedna vec, podstatné sú fakty! Tie nám zatiaľ chýbajú. Hľadajme naďalej fakty odkiaľ vzácny predmet pochádza.

    Niektoré záhady sa nám zdajú, že sú už vysvetlené, ale nemusia byť pravdivé. Domnienky treba priebežne konfrontovať s novoobjavenými faktami. Dúfam, že po objavení ďalších historických údajov sa nám v budúcnosti konečne podarí potvrdiť alebo objasniť všetky záhady v spojitosti s pyxidou z Čiernych Kľačian.

    Použitá literatúra a pramene:
    DVOŘÁK, Pavel.: Svedectvo strateného hrobu. In: Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa. Vydavateľstvo Rak Budmerice 2004, s. 139-153.
    RAKOVSKÝ, Štefan.: Veľkovozokanský lev. In: CALEX, časopis pracujúcich Calex-u n. p. Zlaté Moravce s. 1, zo dňa 25. 4. 1969
    ŠUTKA, Gabriel.: Bitka pri Vozokanoch 1652, s.87, rok vydania 2002
    Ďakujeme spisovateľovi Pavlovi Dvořákovi za povolenie uverejniť fotografie čiernokľačanskej pyxidy.
    Autorom fotografii čiernokľačanskej pyxidy je © Jakub Dvořák.

    © Gabriel Šutka, 10. február 2008
    takze podla teba archeologicky bezcenny nalez? mam pcit, ze si si pomylil forum

  • killabee

    Member
    6. augusta 2009 at 11:22 in reply to: Čierny hrad

    V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern.

    Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.

    Cierny hrad je starsi (mozno uz niekedy prelom 12.-13.stor. ale skor 13.stor.) – aj podla typu podorysu a zastavby.. Prestavieb je tam niekolko (minimalne dve). So zanikom to tiez nie je uplne jednoznacne. Hrad pravdepodobne zanikol na prelome 14.-15.stor., je ale mozne, ze fortifikacia (valy a priekopa) posluzili aj v mladsom obdobi (husiti?). Ale uz zrejme nie ako klasicky kamenny hrad ale skor v podobe nejakeho dreveneho opevnenia (veze?). Z hradu bol dokonaly vyhlad (180stupnov). Vizualny kontakt je potvrdeny s Gymesom (Jelencom) a s Hrusovom. Pripadne hradky v okoli hradu netreba spominat.
    Na zaklade nalezov keramiky je mozne domnievat sa, ze je starsi, no vzhladom na to, ze na hrade NIE SU DOLOZENE PRESTAVBY, je to otazne. jedina zatial identifikovana “prestavba” je pristavba plenty k vychodnemu muru nadvoria z dovodu spevnenia, nic viac. tiez je mozne, ze starsie fragmenty keramiky suvisia len s lokalitou, nemusia bezprostredne suvisiet so samotnym kamennym hradom. ako to v skutocnosti je, ukaze az dalsi vyskum

  • killabee

    Member
    6. augusta 2009 at 10:41 in reply to: Ako pisat prispevok + zakladne pravidla (Archeologia)

    FUNY MA, nesuhlasim s tebou. totiz v zapadoeuropskych krajinach funguje uz aj tzv. industrialna archeologia, dokonca som videl par dokumentov, kde archeologovia skumali bojiska z I. svetovej vojny. takisto po novele zakona § 2 ods. 5 pamiatkoveho zakona hovori jasne: “Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou.” Povodne znenie bolo “…od najstarsich dob az do novoveku…” no ten novovek bol vypusteny prave z dovodu, ze vsetko starne a teda to, co bolo mozno pred cca 30 rokmi pre archeologiu nezaujimave sa stava zaujimavym a preskumania hodnym. takze aj udalosti a lokality svetovych vojen. archeologia na rozdiel od detektoristov neryje ako dive svine, nejde priamo za nalezmi, potrebuje najma zachytit sirsie suvislosti a vztahy medzi nalezmi a situaciami v terene a prave taki rypaci s detektorom im to znemoznuju. nastastie sa hon na detektoristov pomaly ale iste rozbieha, dokonca su konecne zname pripady dolapenia niekolkych jednotlivcov. spolupraca pamiatkarov, policie a tiez zvysujuce sa povedomie ludi prinasa konecne svoje ovocie. ja osobne som v tychto veciach za tzv.”svedsky model”, totiz uplny zakaz vlastnictva detektorov pre kohokolvek, okrem armady. proste nulova tolerancia