Označené: 

  • Posted by harp on 2. mája 2006 o 4:00

    V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern. Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern.

    Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.

    marco odpovedal pred 9 rokov 9 Členovia · 17 odpovede/odpovedí
  • 17 odpovede/odpovedí
  • Anonymný

    člen
    12. júla 2006 o 10:12

    V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern.

    Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.

    Cierny hrad je starsi (mozno uz niekedy prelom 12.-13.stor. ale skor 13.stor.) – aj podla typu podorysu a zastavby.. Prestavieb je tam niekolko (minimalne dve). So zanikom to tiez nie je uplne jednoznacne. Hrad pravdepodobne zanikol na prelome 14.-15.stor., je ale mozne, ze fortifikacia (valy a priekopa) posluzili aj v mladsom obdobi (husiti?). Ale uz zrejme nie ako klasicky kamenny hrad ale skor v podobe nejakeho dreveneho opevnenia (veze?). Z hradu bol dokonaly vyhlad (180stupnov). Vizualny kontakt je potvrdeny s Gymesom (Jelencom) a s Hrusovom. Pripadne hradky v okoli hradu netreba spominat.

  • Anonymný

    člen
    26. septembra 2006 o 15:47

    Čierny hrad vznikol zrejme kvôli zabezpečeniu “logistiky” zlata vyryžovaného v potoku Stránka. pretekajúcim cez pod ním ležiacu obec Zlatno. Je určite zaujímavé, že po tatárskom vpáde v dnešnej obci Zlatno zrejme nikto neprežil, nakoľko sa spomína ako úplne vymretá.
    Mimochodom, Stránka je dodnes vhodná na ryžovanie zlata, a slovenskí organizovaní zlatokopi tam občas v rámci svojho hobby zaskočia.
    A už vidím, ako spozorneli detektoristi a rádobyzlatokopi! Ak ste nikdy neskúsili ryžovať na slovenských tokoch, tak nikdy nepochopíte, že sa z toho zbohatnúť nedá. Ale to mi aj tak nikto neuverí, takže hŕ do toho. :P
    Na margo zbohatnutiachtivých: rieky a potoky majú brehy tvorené súkromnými pozemkami, rovnako je zakázané meniť čiaru toku , a dobývať zlato priemyselnými metódami – pomocou mechanizmov- je taktiež zakázané. Okrem toho je zlato v zmysle Banského zákona SR vyhradeným nerastom.

    Ale odbehol som od témy. Zlato sa pod Čiernym hradom ryžovalo už oveľa skôr ako v 11 storočí, a zrejme v tej dobe výnosy Au stáli za to. Okrem toho keltskí a slovanskí ryžovači boli neuveriteľne výkonní. Viac v niektorých knihách – ak niekto chce vedieť vácej doporučím literatúru. Aj výstavba a prípadne búranie hradov vždy súviselo s prašuľkami, a tie sú(boli) robené z čoho….?? :roll:

  • palo

    člen
    13. augusta 2008 o 10:37

    Čierny hrad prídu zachraňovať aj dobrovoľníci zo zahraničia

    7. júla 2008 (SITA) – Zvyšky kamenného múru zrúcaniny Čierneho hradu, ktorý sa nachádza pri Zlatne, sa pokúsia v dňoch od 8. do 23. júla zachrániť dobrovoľníci zo Slovenska, Španielska i Veľkej Británie. V rokoch 2005 až 2007 uskutočnili archeologický výskum hradu a postupne zrekonštruovali jeho pôvodné múry. Toto leto budú práce pokračovať. Zahraničných dobrovoľníkov by mala prilákať aj možnosť dozvedieť sa viac o histórii hradu priamo na mieste či spanie v stanoch pri zrúcanine. Kamenný hrad z 13. a 14. storočia, ktorý leží na výbežku Tribečského pohoria vo výške 573 m n. m., je ukrytý v hlbokom lese pred zrakmi ľudí.

  • killabee

    člen
    6. augusta 2009 o 11:22

    V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern.

    Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.

    Cierny hrad je starsi (mozno uz niekedy prelom 12.-13.stor. ale skor 13.stor.) – aj podla typu podorysu a zastavby.. Prestavieb je tam niekolko (minimalne dve). So zanikom to tiez nie je uplne jednoznacne. Hrad pravdepodobne zanikol na prelome 14.-15.stor., je ale mozne, ze fortifikacia (valy a priekopa) posluzili aj v mladsom obdobi (husiti?). Ale uz zrejme nie ako klasicky kamenny hrad ale skor v podobe nejakeho dreveneho opevnenia (veze?). Z hradu bol dokonaly vyhlad (180stupnov). Vizualny kontakt je potvrdeny s Gymesom (Jelencom) a s Hrusovom. Pripadne hradky v okoli hradu netreba spominat.
    Na zaklade nalezov keramiky je mozne domnievat sa, ze je starsi, no vzhladom na to, ze na hrade NIE SU DOLOZENE PRESTAVBY, je to otazne. jedina zatial identifikovana “prestavba” je pristavba plenty k vychodnemu muru nadvoria z dovodu spevnenia, nic viac. tiez je mozne, ze starsie fragmenty keramiky suvisia len s lokalitou, nemusia bezprostredne suvisiet so samotnym kamennym hradom. ako to v skutocnosti je, ukaze az dalsi vyskum

  • bibrax

    člen
    7. augusta 2009 o 13:57

    V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern.

    Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.

    Cierny hrad je starsi (mozno uz niekedy prelom 12.-13.stor. ale skor 13.stor.) – aj podla typu podorysu a zastavby.. Prestavieb je tam niekolko (minimalne dve). So zanikom to tiez nie je uplne jednoznacne. Hrad pravdepodobne zanikol na prelome 14.-15.stor., je ale mozne, ze fortifikacia (valy a priekopa) posluzili aj v mladsom obdobi (husiti?). Ale uz zrejme nie ako klasicky kamenny hrad ale skor v podobe nejakeho dreveneho opevnenia (veze?). Z hradu bol dokonaly vyhlad (180stupnov). Vizualny kontakt je potvrdeny s Gymesom (Jelencom) a s Hrusovom. Pripadne hradky v okoli hradu netreba spominat.
    Na zaklade nalezov keramiky je mozne domnievat sa, ze je starsi, no vzhladom na to, ze na hrade NIE SU DOLOZENE PRESTAVBY, je to otazne. jedina zatial identifikovana “prestavba” je pristavba plenty k vychodnemu muru nadvoria z dovodu spevnenia, nic viac. tiez je mozne, ze starsie fragmenty keramiky suvisia len s lokalitou, nemusia bezprostredne suvisiet so samotnym kamennym hradom. ako to v skutocnosti je, ukaze az dalsi vyskum
    Ano na zaklade nalezov keramiky je mozne predpokladat aj starsie vyuzitie polohy. Koniec koncov zname su nalezy pravekych crepov. Myslim si, ale ze posuvat kamenny hrad v tej podobe aka je zistena (pri odmysleni si mladsej prestavby) do starsieho obdobia (12.stor.) to by asi nebolo spravne. Nalezy, okrem keramiky, dovoluju predpokladat najvyraznejsie osidlenie skor ku koncu 13.stor. a 1.pol. 14.stor. Ale dalsie vyskumne sezony urcite prinesu viac informacii.

  • bibrax

    člen
    7. augusta 2009 o 14:16

    V sobotu som stretol na Lietave ludi z Ciereho hradu (Zlatno pri Zlatych moravciach) kt. sa snazia o jeho konzervaciu. Prisli na workshop murovanie kavern.

    Zrúcanina Čierneho hradu leží SZ od obce. Podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14.storočia a keďže na ňom nevidieť zásahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia.

    Cierny hrad je starsi (mozno uz niekedy prelom 12.-13.stor. ale skor 13.stor.) – aj podla typu podorysu a zastavby.. Prestavieb je tam niekolko (minimalne dve). So zanikom to tiez nie je uplne jednoznacne. Hrad pravdepodobne zanikol na prelome 14.-15.stor., je ale mozne, ze fortifikacia (valy a priekopa) posluzili aj v mladsom obdobi (husiti?). Ale uz zrejme nie ako klasicky kamenny hrad ale skor v podobe nejakeho dreveneho opevnenia (veze?). Z hradu bol dokonaly vyhlad (180stupnov). Vizualny kontakt je potvrdeny s Gymesom (Jelencom) a s Hrusovom. Pripadne hradky v okoli hradu netreba spominat.
    Na zaklade nalezov keramiky je mozne domnievat sa, ze je starsi, no vzhladom na to, ze na hrade NIE SU DOLOZENE PRESTAVBY, je to otazne. jedina zatial identifikovana “prestavba” je pristavba plenty k vychodnemu muru nadvoria z dovodu spevnenia, nic viac. tiez je mozne, ze starsie fragmenty keramiky suvisia len s lokalitou, nemusia bezprostredne suvisiet so samotnym kamennym hradom. ako to v skutocnosti je, ukaze az dalsi vyskum

    Este doplnenie k tym prestavbam. Ano prestavby nie su zatial dolozene v takej miere ako na inych hradov a ani najskor nebudu. Cierny hrad je krasny priklad hradu na ktorom prebehlo minimum prestavieb, ci inych vyraznych zmien. Ale aj na Ciernom hrade su dolozene dalsie stavebne upravy. Nejde o vyrazne prestavby, ale napr. vychodny obranny mur mozno povazovat za aspon ciastocnu prestavbu, aj ked o prestavbu v pravomzmysle slova nejde (ako bol ukonceny to je uz ina tema). V kazdom pripade k vychodnemu muru bol pristavany dalsi, cim tak mur ziskal raz taku hrubku.


    Zdroj: CASTRUM.sk / Zoznam hradov / Index of castles / Hrady na Slovensku / Čierny hrad – okr. Zlaté Moravce (Čierny hrad – obrazová príloha)

    pozri:

  • archeo

    člen
    29. augusta 2009 o 21:52

    Zdravím všetkých, ktorí, síce neviem, ako to dokážu, ale na základe takmer nijakých – žiadnych informácii o Čiernom hrade, ho už minimálne dva razy prestavali!!! Gratulujem!!! Architekti archeológovia čujte: “akýkoľvek výskum na tomto hrade už nie je potrebné robiť!!!!!” Aké jednoduché to má tá naša veda slovenská…….

  • zavinac

    člen
    10. marca 2010 o 16:58

    Vrátil som sa k niektorym mojim starsim prispevkom.
    Takze ako to je s Čiernym hradom a jeho prestavbami ci datovaním?
    Je lahko niekoho “zotriet” nic nehovoriacim prispevkom ako Archeo, ale tazsie povedat nieco k veci. Posunula sa datacia hradu?
    Nadsenci vo vacsine pripadov dokazu urobit velky kus manualnej roboty, odbornici by mali poradit, posudit po konkretnom obzreti lokality.Potom trebars aj publikovat. Veda – ani archeologicka – sa spoza pocitaca v kresle v Nitre alebo v Blave robit neda. lebo potom je to len pseudoveda

  • feudal

    člen
    11. marca 2010 o 16:21

    Vrátil som sa k niektorym mojim starsim prispevkom.
    Takze ako to je s Čiernym hradom a jeho prestavbami ci datovaním?
    Je lahko niekoho “zotriet” nic nehovoriacim prispevkom ako Archeo, ale tazsie povedat nieco k veci. Posunula sa datacia hradu?
    Nadsenci vo vacsine pripadov dokazu urobit velky kus manualnej roboty, odbornici by mali poradit, posudit po konkretnom obzreti lokality.Potom trebars aj publikovat. Veda – ani archeologicka – sa spoza pocitaca v kresle v Nitre alebo v Blave robit neda. lebo potom je to len pseudoveda

    Ahoj,
    v lete 2009 pokracoval na hrade arch. vyskum, kopalo sa vo vezi, palaci a na nadvori. Co sa tyka datovania, potvrdil sa praveky povod hradiska – mladsia doba bronzova. Dalej bolo potvrdene 9-10. storocie – Slovania. Vrcholny stredovek je podchyteny od 12. storocia az do polovice 16. storocia. Kulturnych vrstiev je tam strasne vela, preto presnejsie, bez zaradenia do sirsieho kontextu sa k tomu na zaklade doterajsich vyskumov zatial neda vyjadrit.
    K prestavbam – ako BibraX spominal, vychodny mur bol dodatocne oplentovany. Dalsie, blizssie nespecifikovane murivo v bolo identifikovane na zapadnom svahu hradneho kuzela, mimo “horneho hradu”. Dalsie prestavby zatial nie su na 100% potvrdene, ale su viac nez pravdepodobne. Vsetko je to otazka nasledujuceko vyskumu. Na nadvori bolo zdokumentovanych niekolko navaziek, ktorych cielom bolo najskor vyrovnavanie nerovneho terenu. Celkovo vsak bolo doteraz z hradu preskumane len minimum a preto su akekolvek zavery podla mna zatial velmi predcasne.

  • zavinac

    člen
    11. marca 2010 o 17:48

    Dakujem Feudal.
    Takze doba bronzova, Slovania, ranný stredovek… pekne dlhá šnúra rokov
    Neda mi a musim polozit tak trochu recnicku otazku: Kvoli comu ak nie kvoli ryzovaniu zlata v údolí by bola taká nazvime to “bočná” dolina opakovane osídlovaná roznymi národmi v priebehu tisícročí ?
    Hrad ani hradisko as nemalo velmi strategickú polohu kvoli starym cestam alebo lovistiam…Je za tým proste asi to co dnes oznacujeme business. Ak sa mýlim opravte ma.
    Zavináč

  • feudal

    člen
    11. marca 2010 o 19:30

    No, myslim, ze nazov Zlatno hovori sam za seba. To je jasne. Tiez si myslim, ze v zivote hradu (hradiska) hralo klucovu rolu.

    Co sa ale tyka pravekych hradisk, v Tribci je ich vela. Je teda mozne ze okrem nalezisk zlata za tym mohlo byt aj nieco ine. Ale to je opat velka spekulacia.

    Dalsim motivom na recyklaciu starsieho hradiska mohlo byt v 10. storoci ochrana miestneho obyvatelstva pred najazdmi starych Madarov. Z hradu je inak vynikajuci vyhlad na horne Pozitavie ( ) a poloha umoznovala (na rozdiel od inych) v pripade potreby rychly presun na hlavny hreben a dalej do horneho Ponitria.

    Nedaleko hradu sa nachadza vrch Kamenne vrata, ktoreho nazov zase indikuje, ze nedaleko hradu v stredoveku viedla furmanska cesta z Velcic do Solcian a Krnce. O tejto ceste aj pochadza pisomna zmienka z 15. storocia. V kazdom pripade ale urcite neslo o nejaku vyznamnu komunikaciu.

    Myslim, ze Cierny hrad je urcite velmi zaujimava lokalita, ktora este moze skryvat vela prekvapeni.

  • zavinac

    člen
    12. marca 2010 o 17:23

    Nie som odbornik archeolog, ale tie zmienky na vymenovane hradiska by som rychlo zmazal, lebo detektoristi lašujú po informáciách všade, NAJMA na stránkach zaoberajúcich sa históriou. Moze sa stat, ze budu velmi rychlo “preskumane” uz tuto jar.

  • palo

    člen
    12. marca 2010 o 20:50

    Feudal, “vygumoval” som z tvojho príspevku lokalizáciu pravekých hradísk v Tríbeči. Jeho úplné pôvodné znenie je archivované.

  • feudal

    člen
    13. marca 2010 o 9:16

    ahojte, myslim, ze som nepovedal nic nove. Tie lokality su podla mna davno zname, dokonca su tam na niektorych aj informacne tabule… a uz teraz su durch prekopane detektoristami.

  • peterg

    člen
    26. júla 2010 o 15:52

    Cierny hrad..

    mne ako donedavna vyslovene hradnemu laikovi a navstevnikovi to skor pripominalo ako miesto z nejakej rozpravky, kazdopadne az do vcera a dneska. Vcera ked som stretol Mr. Feudala na Gymesi, kam si “odskocil” s kolegami z “ich” Cierneho hradu.. ze nemohli robit.. heh, a co my na Gymesi, uplne cely na kopci, uplne v tom desnom pocasi :-).. ale tesilo ma, fajn chlapik.. A dnes som teda hodil do goooogla to ich zdruzenie, a kukam – wow, v tom lese predsa cosi je. Prostredie krasne, ako je toto cele Tribecske, s dalsimi hradmi.. a roboty uz zapocatej a na pokracovanie. Preto vyjadrujem uznanie za porobenu pracu a dalsie plany.. a rad sa tam pridem pozriet.

    Kazdopadne na Gymesi asi len pracovat budem, lebo to je hroza, taky hrad.. a 5 ludi na nom :( Hanba lokalnym, este im to kdesi vytmavim. Kazdopadne na tu ich pikosku s omsou na hrade 30.7. sa osobne tesim. :|

Page 1 of 2
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz