jusuf
Forum Replies Created
-
Práve včera som si pripomenul vydarený aprílový vtip spred pár rokov, a povzdychol, že teraz nič podobné…
Zateplenie chrámu Sv.Víta
Na konci videa je fajne zateplená socha… -)
-
Nie som odborník, len odhadujem, že ťahanie elektriky + montáž žiaričov je jednoduchšie a lacnejšie ako inštalácia podlahového vytápania (elektrického i teplovodného). A porovnanie elektr. radiátorov a elektr. infražiaričov – tu myslím že radiátory by sa veľmi neuplatnili – resp. že by nemali požadovaný efekt. nahrievajú primárne vzduch – ten vystúpa hore, ohreje fresky, a účastníci ďalej od radiátora ani nezistia, že sa vykuruje…
Infražiarič produkuje prevažne infra-vlny – ich žiarenie je nasmerované na ľudí, takže sa viac energie spotrebuje efektívne – na požadovaný účel…
-
No, je to nejaký nový trend využívania peňazí ? Práve som sa dozvedel, že aj u nás v Michalovciach sa snažia vybaviť podlahové vykurovanie v RK farskom kostole (14.-15. stor.) Tak som zvedavý…
-
“si 35-ročný muž, ktorý o sebe prezradil iba to, že sa volá Jozef, pochádza z Michaloviec” – sakra to sedí na mňa… A nič si nepamätám… :-)
Plánuje sa teda snímanie všetkých pamiatok ? Pred časom prebiehala nejaká “anketa” o piatich destináciách, ktoré Slováci chcú na Google prezentovať…
Ináč dúfam, že celý trend digitalizovania neskončí pocitom, že “šak máme to všetko zachytené, digitalizované, tak načo zbytočne míňať peniaze na údržbu fyzických predmetov…”
-
Vyzerá to tak, že ide o výrobok Třineckých železiarní.
Železiarne založila (1839) a vlastnila Těšínská komora. Majiteľom komory bol těšínsky vojvoda Karl Ludwig Johann Joseph Laurentius – brat cisára Františka I.
V r.1906 boli železiarne predané Rakúskej banskej a hutnej a.s. , následne modernizované (zavedená prvá válcovňa na elektrický pohon na svete).
Třinecké železiarne funujú dodnes.
Logo Těšínskej komory :
Trochu mi neladia roky – nový majiteľ železiarní po r. 1906 používal iné logo.
Pradedo pokrýval strechu v 30-tych (podľa rodinnej pamäti) najskôr v 20-tych rokoch (dom zakúpil 1922).
Buď teda boli použité plechy zo starších zásob, alebo Rakúska banská a hutná a.s. ešte na výrobkoch používala značku “Teschen” a staré logo.
Pri hľadaní som ešte natrafil, že v košických kasárňach (Kulturpark) z konca 19. stor. sú použité stĺpy s liatinovými I-prvkami značky Teschen.
Zdroje:
http://kami-profit.sk/wp-content/uploads/2012/12/B-suhrnna-technicka-sprava.pdf
-
Tak ja to chápem jak “umelecké dielo” , len umelec nemusel v názve odkazovať na ľudovú architektúru. Keď už surrealizmus, či čo to je, tak aj názov mohol bzť nejaký odvážnejší, ktorý by celku “paneláky+drevenice” dodal ďalší rozmer…
-
Takže došlo k realizácii :
http://kosice.korzar.sme.sk/c/6950716/stodoly-su-uz-na-panelaku-statik-sa-nemohol-pozerat.html
Má to dačo s ľudovou architektúrou ? Mne sa veľmi nezdá, i keď nesom odborník na toto…
-
Obnova domu je pekná.. Mňa zaujala kúpeľňa s tehlovou podlahou a odsadeným múrikom.
Ja potrebujem riešiť kúpelňu / WC v hlinenom dome. Tiež mi napadla varianta s tehlami ako podlahou. Viete poradiť, alebo bližsie opísať Vaše riešenie ? Mám na mysli zloženie vrstiev podlahy, a hlavne, či ste tehly nejak povrchovo upravovali, aby pri vyliatí vody “nezmokli”.
-
Žiaľ, hrad znova súčasťou bojov :
“Sýrsky križiacky hrad Krak des Chevaliers v piatok zasiahla raketa zo stíhačky vládnych síl a poškodila ho”
http://www.sme.sk/c/6868136/stredoveky-kriziacky-hrad-zasiahla-v-syrii-raketa-zo-stihacky.htmlLokalita http://goo.gl/maps/Bkh2p
Hrad bol stavaný asi na obranu pred inými zbraňami, ako letecké rakety. Ale keď mám tak cynicky napísať, bude zaujímavé sledovať do akej miery moderné zbrane hrad poškodili, resp. overenie obanyschopnosti hradu v súčasnosti.
-
Zdravím , nie som odborník, len “vlastnéhodomuopravujúci” + “peknéčítanieo stavebníctve”, takže len chcem upozorniť na informáciu, s ktorou som sa stretol : Samotný železobetónový veniec môže steny neúmerne zaťažiť. Takže radšej by som to nechal prepočítať statikovi, ktorý má s hlinou skúsenosti (?)
Ja osobne budem riešiť strechu/krov rovnakým spôsobom, typom krovu aký tu funguje už desaťročia.
Niektoré typy krovu (stolicový) prenášajú sily zvislo dole tak, že veniec nie je potrebný, resp. jeho funkciu plní “rám” z pomúrnic (aspoň tak som pochopil).Ohľadom tu už bolo napísané dosť :
http://www.obnova.sk/diskusia/omietka-na-dom-z-nepalenych-tehiel
http://www.obnova.sk/diskusia/omietka
http://www.obnova.sk/diskusia/hlineny-dom-pozdisovce
http://www.obnova.sk/diskusia/oprava-hlineneho-domu
http://www.obnova.sk/diskusia/spracovanie-vykopanej-hliny-na-hlinene-omietky
http://www.obnova.sk/diskusia/stenove-kurenie-zakryte-hlinenou-omietkouJa by som volil (teda aj som zvolil) vonkajšiu hlinenú alebo vápennú omietku.
Ešte taký nápad – ozaj potrebuješ meniť celý krov ?
-
Ake ceny si predstavujete , a kde v ktorej časti Slovenska sa veci nachádzajú ?
-
Igi, ako dopadlo zhotovenie stenoveho vytapania ? Mas uz skusenost napr. z tejto zimy ?
-
zamazať…
…keď sa dá.
-
Niečo sa riešilo tu
http://www.obnova.sk/diskusia/doskova-strecha .
Príbuzná téma – trstinové strechy – tu
-
Tak v základe musíš poznať spotrebu spotrebičov a čas , počas ktorého budú energiu odoberať . napr. 100 wattoá žiarovka za 10 hodín spotrebuje 100×10=1000Wh=1kWh .
Vysávač s príkonom 1kW (1000W) spotrebuje za 1h 1000×1=1kWh.
To je základné ravidlo, bez zohľadnenia všelijakých špičiek, jalových prúdov… malo by sa dať podľa toho orientovať…