aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo vzorec na vypocet spotreby elektrickej energie

  • janko

    Member
    16. novembra 2007 at 18:55

    Ak nemáš štitkove udaje jestv spotrebičov použi merač spotreby energie napr. na http://www.conrad.sk
    ak vieš tak to vynasob hodinami a spočitaj.
    ak chceš vlastný zdroj ako napr fotovoltaiku použi usporne spotrebiče.
    alebo som nepochopil otazku kedže sa zaiste večšine javí dosť lahká.
    prezraď čo také to bude ked to bude, alebo nie aby sme to nezakrikli.

  • Anonymous

    Member
    28. decembra 2007 at 21:02

    dobry den
    tiez ma zaujima dana problematika
    mozno si niekto pomysli ze som hlupa, ale ani znamy to nevedia
    uvediem priklad
    kolko spotrebuje 60 W ziarovka za 24 hodin?
    vychadza mi to zhruba do 5 korun, nieje to malo?
    a este mam jednu otazku, ci zavisi spotreba aj od napetia
    12V-220V-380V ?
    neviem ci je smerodatny vykon spotrebica, alebo treba brat do uvahy aj napetie
    napriklad aby som usetrila dala som si do kuchyne namontovat styri 40W bodovky
    na 12V je tam samozrejme aj trafo.
    elektrikar co mo to zapajal vravel ze aj tak nic neusetrim lebo tie bodovky si tych 40W
    potiahnu
    takze vie mi niekto poradit ako to je,ako vyratam spotrebu tych bodoviek ?
    a taktiez cirkular na 380V ?
    vdaka za kazdu radu

  • jusuf

    Member
    30. decembra 2007 at 2:10

    Dobré nadránom,
    Ide o úmeru , taký čas si nie som istý, či priamu, abo nepriamu.)
    1kWh “spália” spotrebiče s príkonom 1kW (=1000W) za 1 hodinu. Čiže hodinové svietenie 1 reflektora 1000W stojí toľko, čo 1 kWh. Pri 100W žiarovke treba 10 hodín (teda 1000/príkon spotrebiča) na “spotrebovanie” 1kWh .
    V princípe je smerodajný príkon (W), nie napätie, čiže 40W na 12V je ako 40W na 230W.

  • jusuf

    Member
    30. decembra 2007 at 2:14

    Pardon, 230V.

  • Anonymous

    Member
    18. januára 2008 at 17:08

    cauko
    prave som objavil tuto diskusiu
    myslim si ze aj napatie tu zohrava istu rolu
    vykonnejsie stroje maju aj vyssie napatie
    a k tym bodovkam, transformator predsa upravuje napatie 230 V na 12 V
    je to ako nabijacka a tieto pristroje nemaju velky odber
    tak si myslim ze aj ked maju tie bodovky 40W v konecnom dosledku
    minies menej ako pri klasickej 40W ziarovke
    ak sa mylim tak ma prosim opravte

  • jusuf

    Member
    18. januára 2008 at 21:59

    Výkonnejšie stroje majú vyššie napätie preto, aby sa znížil elektrický prúd nutný na dosiahnutie rovnakého výkonu – teda aby nemusel byť veľký prúd. V najjednoduchšom prípade (jednosmerný prúd) sa dá povedať, že:
    výkon P= U (napätie) x I (prúd) – pri striedavom napätí je to síce zložitejšie, ale…
    Pre výpočet spotreby je fakt dôležitý údaj o príkone, nie o napätí. Ak spotrebič spotrebuje 1000W a je zapnutý hodinu, spotrebuje 1kWh bez ohľadu na to, či je napájaný 100V, 230V, alebo 400V . To isté platí aj pre 40Watt-12Volt bodovky / 40Watt-230Volt žiarovky.

    Ohladom spotreby som nasiel :
    http://www.svetelektro.com/clanky/orientacny-prehlad-spotreby-spotrebicov-a-prepocet-cien-229.html

    Jozef, elektrikár – poloprofesionál…)

  • Anonymous

    Member
    19. januára 2008 at 21:34

    Dobry vecer
    Dakujem za info Jusuf
    Mam este jednu otazku ohladom tych nestastnych bodoviek
    Aky ma vyznam davat si bodovky s transformatorom, ked tym nic neusetrim?
    Ved to potom vychadza drahsie ako klasicke svietidlo ci bodovky na 230V
    Kto vie preco davaju v predajniach mylne info
    Tak dobru noc

  • Anonymous

    Member
    20. januára 2008 at 6:51

    Dobre ranko
    Pozeram vasu diskusiu a tiez mam tusim mylnu predstavu o bodovom osvieteni s transformatorom na 12V, ludovo povedane bodovky
    Daval som si bodovky do celeho domu, kde sa len dalo.
    Poradil mi to brat elektrikar, ze usetrim na energii a tak som nevahai investovat, vstupne investicie niesu najlacnejsie, v kazdej izbe transformator…
    Tak som teraz nemilo prekvapeny a nahnevany
    Dokonca aj v predajni mi to odporucili ako alernativu uspornych ziariviek.
    V com teda spociva vyhoda bodoviek ked v mensej spotrebe oproti ziarovkam nie?
    Potesi ma ak niekto zareaguje.
    Krasny den.

  • uskalienka

    Member
    20. januára 2008 at 11:26

    skusim do diskusie pridat svoje poznatky z fyziky…
    pamatam si, ze na prenos elektriny sa pouziva vysoke napatie, cim vycsie napatie, tym nizsie straty…
    lenze vysoke napatie nemozeme pouzivat… nielen bezpecnostne dovody ohladne ochrany nas ludi, ale aj ochrana nasich spotrebicov…
    a myslim si, ze cim davame spotrebicu (ziarovke) mensie napatie, menej jej ublizujeme, menej ju namahame a preto je moj zaver takyto: 40W ziarovka s trafakom na 12V ma urcite dlhsiu zivotnost ako ta bezna 40W… proste kvoli setreniu elektriny ziarovku stale zapiname, zhasiname… davame jej impulz a ked je 12V a nie 230V je setrnejsi…
    potesi ma nazor odbornika, ci je technika rovnako citliva ako ludska bytost :wink:
    a ked chcete usetrit na energii, treba si kupit usporne ziarovky… na krabicke je to i napisane… ja som si napr. kupila 17W a jej svietivost je rovnaka ako svietivost 75W ziarovky… ale tato ziarovka bola i radovo drahsia… minimalne 10nasobne od klasiky… ale viem, ze energiou setrim… ci uz kvoli penazenke , ale hlavne kvoli prirode…

  • jusuf

    Member
    20. januára 2008 at 12:20

    Výhoda bodoviek je práve v tej “bodovosti” čiže v sústredení svetla do požadovaného priestoru. Z toho asi vyplýva aj ich “úspornosť” – na rovnaké osvetlenie danej plochy obyčajnou žiarovkou by bol potrebný väčší výkon…

    Konkrétne o bodovkách sa (zrejme odborníci) bavia na http://diskuse.elektrika.cz/ a http://diskuse.elektrika.cz/index.php/topic,6074.0.html .
    Citujem:

    Tých 12V jednoducho preto, lebo technológia halogénových svietidiel vyžaduje práve 12V. Dosť veľká časť energie sa ešte premení na teplo v transformátore (ale to ná teraz v zime až tak nevadí ;-) )

    Jozef

  • janko

    Member
    21. januára 2008 at 11:54

    svietiť sa dá aj drevoplynom

    okrem úspory si treba ale zvážiť aj zdravotné hladisko, úspara neznamená hneď výhra, peníze boli aj budou.

    kde majú plnospektrálne žiarovky, s vyššou životnosťou, alebo aj žiarivky všetko zn. Verilux.

    Ale je to ? Cez den ked je svetlo slnečné sme zavretý v kanceláriách, fabrikách a sliepnime sa na umelom osvetlení. A večer to isté. Čo s tým?

    Moja skúsenosť s klasickými žiarivkami úspornými je taká že štartujú pomalšie ako klasická žiarovka a napriek uvádzaným hodnotám mi to svetlo príde nedostatočné oproti klasickým žiarovkám. Ale zrejme je viac typov. Riešil by som to asi dosvetlovacou lampou na čítanie s Verilux žiarivkoou.

    Už sa dlhšie pripravujem si niečo také obstarať a otestovať.

    A potom to zdravotné hladisko ešte zahrna elektrosmog z tých trafákov pre usmernenie napätia. A klasické trubicové žiarivky čo bzučia a blikajú neznesiem vobec.

    A niečo málo o spotrebe ele energie je tu:

    na strane 4 je zoznam spotrebičov čo vás inšpiruje ked si budete počítať svoj výkon potrebný do domácnosti navrh domku.

    Kdesik som čítal že jeden chlapík málo spotreboval elektrikya tak ho jedn akWh stála cez 200 korún. Lebo sa faktúrujú nejaké fixné platby za elektromer. Ale ako stará či platná to je informácia som neoveroval.

  • janko

    Member
    21. januára 2008 at 12:58

    a ešte doplním k osvetlovaniu drevoplynom.

    Ten obrázok sa nezobrazil tak ešte raz

    kedysi sa svietilo petrolejkou, babka spomínala že ju stale bolela hlava z toho petroleja.

    moj navrh by spočíval v určitom vylepšení, miestnosť napr. obývačka, ako denná miestnosť, hala by mala v strede ohnisko resp. drevoplynový kotol-generátor do výšky pása, potom by bolo na 1m výšky z každej strany ohnuvzdorné sklo a potom už len kapotáž a komín. Plamen by šlahal v úrovni toho skla a pekne osvetloval miestnosť. Plamen by ale bol aspon 10x večší ako ten na obrázku, ale s reguláciou. Také svetlo bude určite príjemné. Má to len jednu nevýhodu že v lete by sa človek upiekol. Ale keby bol plamen menší ako na tom obrázku tak by možno tolko nehycoval.

  • Anonymous

    Member
    22. januára 2008 at 1:18

    dobry vecer,neni tu nejak fachmajster,ktory by mi poradil ako zapojit vysokotlakovu sodikovu ziarovku tak aby fungovala,tato ziarovka vyzera ako keby mala nejaky starter priamo vo vnutri ma 70 W a klasicky srobovaci zavit
    dakujem

  • Anonymous

    Member
    23. januára 2008 at 14:40

    Ahoj všetci,
    dnes som náhodou zabrúsil na túto diskusiu a nedá mi nezhrnúť debaty okolo svietidiel.

    Prvá vec, ktorá by mala užívateľa u svietidla zaujímať je svietivosť. Jej hodnota sa udáva v lm, druhá je “teplota” svetla a treťou hodnotou je príkon (alebo niekedy uvádzaný aj cez spotrebu v mA). Čo a načo sú tieto hodnoty. Začnem od príkonu (mylne považovaný užívateľmi za výkon). Je udávaný vo W (waty) a udáva zjednodušene povedané koľko mA (miliAmpérov) spotrebič (čiže sviatidlo) potrebuje okamžite pri menovitom napätí (V – volty) na to, aby svietilo. Z tohto vyplíva, že či použijem žiarivku, žiarovku, halogónku (to sú tie bodovky), alebo čokoľvek iné, tak súčin napätia a prúdu bude stále rovnaký. Čiže je z tohto pohľadu elektrickej sieti jedno, či živí 40 W žiarovku, alebo bodovku….
    Takže PREČO sa vyrábajú iné zdroje svetla ako žiarovky? Tým dôvodom je svietivosť, čiže otázka, koľko svetla dokáže svietidlo dodať pri príkone xW. Rebríček je asi takýto: 1. žiarovka (najmenej úsporná – cca 95% sa premení na teplo a zvyšok na svetlo…) 2. Halogénka – bodovka (o niečo lepšia bilancia v prospech svetla) 3.žiarivky a výbojky (ako lineárne, tak kompaktne – na závit) 4. LED svietidlá.
    Takže prečo sa nepoužívajú iba LED? To je tá posledná hodnota – teplota, alebo inak chromatičnosť vyžarovaného svetla. Všimli ste si, že pri rôznych zdrojoch svetla majú predmety rôzne odtiene? Je to preto, že iba v slnečnom svetle je celé spektrum, ale rôzne “umelé” zdroje svetla sú uchudobnené o niektoré spektrum a tak červená sa môže stať ružovou…
    Takže ak to zhrniem, tak podľa toho NA ČO svietidlo potrebujem, tak podľa toho volím typ. Znie to možno zložito, ale jednoduché a zázračné veci na počkanie a hlavne vyhovujúce na všetko a všetkým všetkým nie sú… A to sem ešte nepletiem ďalšie parametre, ako napríklad počet zapnutí a vypnutí za deň…, lebo aj takéto faktory sú dôležité pre celkovú ekonomiku. Napríklad tam, kde sa za deň 100 x zapne svetlo vždy na 5 minúť nie je vhodné dávať žiarivku… Kritickou hodnotou u žiariviek nie je celková doba svietenie, ale počet zapnutí/vypnutí – tie skracujú životnosť.U bodoviek je zaujímavým faktorom stratový výkon transformátorov, jeho straty môžu niekedy presiahnuť úsporu bodoviek…

    PS: Na kompaktnej žiarivke bývajú napríklad takéto údaje:
    20W (príkon)
    120mA (prúd, ktorý potrebuje)
    2700K “teplota” – chromatičnosť vyžarovaného svetla
    1100lm svietivosť
    230V/50Hz optimálne napätie a frekvencia napájacej siete (používa sa striedavý prúd)
    Nie je vhodná na stmievanie (svetelný tok sa nedá regulovať – u žiaroviek a bodoviek sa napríklad dá)

    PSS: Sodíková výbojka, rovnako, ako aj lineárna žiarivka potrebuje pre svoju prácu tlmivku, alebo elektronický predradník (kompaktné žiarivky ho majú implementovaný, avšak sodíkové výbojky nie), treba sa poradiť najlepšie v obchode, aký typ je treba.

  • martin-petras

    Member
    23. januára 2008 at 18:20

    moj navrh by spočíval v určitom vylepšení, miestnosť napr. obývačka, ako denná miestnosť, hala by mala v strede ohnisko resp. drevoplynový kotol-generátor do výšky pása, potom by bolo na 1m výšky z každej strany ohnuvzdorné sklo a potom už len kapotáž a komín. Plamen by šlahal v úrovni toho skla a pekne osvetloval miestnosť. Plamen by ale bol aspon 10x večší ako ten na obrázku, ale s reguláciou. Také svetlo bude určite príjemné. Má to len jednu nevýhodu že v lete by sa človek upiekol. Ale keby bol plamen menší ako na tom obrázku tak by možno tolko nehycoval.

    …no, asi tak pred 120 rokmi bol uspokojivo vyriešený problém svietenia plynom v plynových lampách, dodnes sa viac menej bežne využíva, svietidlá sú kompaktné, výkon je vysoký, regulovateľný, svetlo jasné a stabilné, účinnosť pomerne dobrá, aj keď samozrejme, žiaden inkandescenčný zdoroj (využívajúci princíp vyžarovania pri vysokej teplote) sa nezaobíde bez prebytkov tepla. Prečo by mal niekto stavať také čudo, ako si opísal????

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť