Firemné a reklamné predmety zaniknutých tovární Baťa a ZDA

Koncern Baťa má svoj počiatok v roku 1894, v  participácii troch súrodencov – Antonína, Anny a Tomáša  Baťovcov.  Po vypuknutí 1. svetovej vojny získal Tomáš Baťa kontrakt na dodávku vojenskej obuvi, čo napomohlo tomu, aby už v roku 1917 bol závod v moravskom Zlíne najväčším obuvníckym podnikom v Rakúsko-Uhorsku a neskôr aj v Č-SR.

Československo bolo kedysi obuvníckou veľmocou predovšetkým zásluhou Tomáša Baťu /nar. 1876/, tvorcu svetového obuvníckeho impéria. Po jeho tragickej smrti pri havárii lietadla  v roku 1932 prevzal firmu jeho nevlastný brat Ján Antonín /1898-1965/. Baťove závody boli v medzivojnovom období Č-SR najväčším exportérom obuvi na svete.  Najznámejšiu slovenskú obuvnícku fabriku – bývalé ZDA Partizánske, začali budovať v auguste 1938.

Firma Moravské a slovenské strojírny /MAS/ v koncerne majoritného vlastníka J.A.Baťu v roku 1938 odkúpila v chotári obce Šimonovany pozemky od veľkostatkára Eugena Salzbergera, so zámerom postaviť objekty továrne na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Súbežne s výstavbou továrne začala aj výstavba osady nazvanej Baťovany. Vzhľadom k politickej situácii, rozpadu Č-SR, J.A.Baťa upustil od svojho zámeru plánovanej strojárenskej výroby a v továrni v Šimonovanoch rozbehol výrobu obuvi. Od júla 1939, kedy bol vyrobený prvý pár topánok, sa  do konca roka v továrni vyrobilo 940 000 párov koženej obuvi. Okrem výrobných hál sa začali stavať aj moderné domy pre zamestnancov podľa dvorného Baťovho architekta Vladimíra Karfíka, popredného predstaviteľa funkcionalizmu. V  Šimonovanoch  –  Baťovanoch vyrastala celková kultúrna a spoločenská vybavenosť, obchody, športoviská, zdravotnícke zariadenia, štyri slobodárne či internát pre Baťovu školu práce.  Baťovany mali v roku 1943 už 2067 obyvateľov. Pred vypuknutím 2. svetovej vojny (júl 1939) odišiel Jan Antonín Baťa do exilu a viac sa z neho nevrátil. Jana Antonína Baťu obvinili po skončení vojny z kolaborácie a Dekrétom Ministerstva priemyslu ČSR 1.1.1946 podniky znárodnili. Značka Baťa zanikla v roku 1949 a zo Zlína sa stal Gottwaldov, z Baťovian Partizánske. Továreň, na počesť obyvateľov, ktorí sa zapojili do SNP, bola premenovaná na Závody 29. augusta (ZDA).

Každý rok pribudlo v ZDA takmer 1000 nových zamestnancov a počty vyrobenej obuvi sa rátali na desiatky miliónov. Topánky sa stali výnosným vývozným artiklom ľudovodemokratického, neskôr socialistického štátu.   Vrchol obuvníckej výroby bol dosiahnutý na prelome 70. a 80. rokov 20,storočia . Ročne sa navrhovalo okolo štyritisíc modelov obuvi a vyrábalo sa približne 130 miliónov párov topánok. Polovica produkcie sa vyvážala.

Na základe vlastných výskumov je potvrdený fakt, že sa v rámci špecializovanej gumotextilnej produkcie vyrábali miniatúrne gumené čižmičky ako reklamné predmety firmy Baťa ešte v Baťovanoch. Je veľmi pravdepodobné , že n.p. ZDA Partizánske len vymenilo logo na etui s čižmičkami z f-y Baťa na svoje. Reklamný predmet bol každopádne vyrobený v štaridsiatych rokoch 20. storočia.  Etui je štvorcového tvaru, z tvrdeného kartónu a potiahnuté tenkou textíliou s vlasovým povrchom. Na pozadí otvoreného etui je fotografia Baťovian. Kazeta i čižmičky sú zdobené štylizovaným dekórom. Baťa obľuboval uplatňovanie ľudových motívov na niektorých svojich výrobkoch, napríklad na hračkách. O nich niečo malé nabudúce.

Zdroj : archív autorky

DSCF8016-2.JPG DSCF8010-1.JPG DSCF8011-0.JPG

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Odpovede