Firemné a reklamné predmety zaniknutých tovární Baťa a ZDA

Koncern Baťa má svoj počiatok v roku 1894, v  participácii troch súrodencov – Antonína, Anny a Tomáša  Baťovcov.  Po vypuknutí 1. svetovej vojny získal Tomáš Baťa kontrakt na dodávku vojenskej obuvi, čo napomohlo tomu, aby už v roku 1917 bol závod v moravskom Zlíne najväčším obuvníckym podnikom v Rakúsko-Uhorsku a neskôr aj v Č-SR.

Československo bolo kedysi obuvníckou veľmocou predovšetkým zásluhou Tomáša Baťu /nar. 1876/, tvorcu svetového obuvníckeho impéria. Po jeho tragickej smrti pri havárii lietadla  v roku 1932 prevzal firmu jeho nevlastný brat Ján Antonín /1898-1965/. Baťove závody boli v medzivojnovom období Č-SR najväčším exportérom obuvi na svete.  Najznámejšiu slovenskú obuvnícku fabriku – bývalé ZDA Partizánske, začali budovať v auguste 1938.

Firma Moravské a slovenské strojírny /MAS/ v koncerne majoritného vlastníka J.A.Baťu v roku 1938 odkúpila v chotári obce Šimonovany pozemky od veľkostatkára Eugena Salzbergera, so zámerom postaviť objekty továrne na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Súbežne s výstavbou továrne začala aj výstavba osady nazvanej Baťovany. Vzhľadom k politickej situácii, rozpadu Č-SR, J.A.Baťa upustil od svojho zámeru plánovanej strojárenskej výroby a v továrni v Šimonovanoch rozbehol výrobu obuvi. Od júla 1939, kedy bol vyrobený prvý pár topánok, sa  do konca roka v továrni vyrobilo 940 000 párov koženej obuvi. Okrem výrobných hál sa začali stavať aj moderné domy pre zamestnancov podľa dvorného Baťovho architekta Vladimíra Karfíka, popredného predstaviteľa funkcionalizmu. V  Šimonovanoch  –  Baťovanoch vyrastala celková kultúrna a spoločenská vybavenosť, obchody, športoviská, zdravotnícke zariadenia, štyri slobodárne či internát pre Baťovu školu práce.  Baťovany mali v roku 1943 už 2067 obyvateľov. Pred vypuknutím 2. svetovej vojny (júl 1939) odišiel Jan Antonín Baťa do exilu a viac sa z neho nevrátil. Jana Antonína Baťu obvinili po skončení vojny z kolaborácie a Dekrétom Ministerstva priemyslu ČSR 1.1.1946 podniky znárodnili. Značka Baťa zanikla v roku 1949 a zo Zlína sa stal Gottwaldov, z Baťovian Partizánske. Továreň, na počesť obyvateľov, ktorí sa zapojili do SNP, bola premenovaná na Závody 29. augusta (ZDA).

Každý rok pribudlo v ZDA takmer 1000 nových zamestnancov a počty vyrobenej obuvi sa rátali na desiatky miliónov. Topánky sa stali výnosným vývozným artiklom ľudovodemokratického, neskôr socialistického štátu.   Vrchol obuvníckej výroby bol dosiahnutý na prelome 70. a 80. rokov 20,storočia . Ročne sa navrhovalo okolo štyritisíc modelov obuvi a vyrábalo sa približne 130 miliónov párov topánok. Polovica produkcie sa vyvážala.

Na základe vlastných výskumov je potvrdený fakt, že sa v rámci špecializovanej gumotextilnej produkcie vyrábali miniatúrne gumené čižmičky ako reklamné predmety firmy Baťa ešte v Baťovanoch. Je veľmi pravdepodobné , že n.p. ZDA Partizánske len vymenilo logo na etui s čižmičkami z f-y Baťa na svoje. Reklamný predmet bol každopádne vyrobený v štaridsiatych rokoch 20. storočia.  Etui je štvorcového tvaru, z tvrdeného kartónu a potiahnuté tenkou textíliou s vlasovým povrchom. Na pozadí otvoreného etui je fotografia Baťovian. Kazeta i čižmičky sú zdobené štylizovaným dekórom. Baťa obľuboval uplatňovanie ľudových motívov na niektorých svojich výrobkoch, napríklad na hračkách. O nich niečo malé nabudúce.

Zdroj : archív autorky

DSCF8016-2.JPG DSCF8010-1.JPG DSCF8011-0.JPG

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odpovede