Energetici zrekonštruovali fasádu historickej budovy na Kubínyiho námestí v Lučenci

Obrázok k článku od zora.

Historickej budove z konca 19. storočia na Kubínyiho námestí v Lučenci, medzi domácimi známej ako “Banka“, zrekonštruovali fasádu. Na priebeh rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky, ktorej predchádzal reštaurátorský výskum, dohliadali pamiatkari. Najzaujímavejšou časťou bolo reštaurovanie sôch v atike, teda strešnom výstupku nad priečelím budovy. Ako agentúru SITA informoval hovorca Stredoslovenskej distribučnej (SSD), ktorá je súčasným majiteľom budovy, spoločnosť investovala do jej obnovy 90-tisíc eur.

 

„Dôvodom rekonštrukcie bol nevyhovujúci stav fasády a súsošia. Podpísala sa pod to najmä kombinácia veku a poveternostných vplyvov. Ak by sa nejaký kus odtrhol a spadol dole, mohol ohroziť okoloidúcich,“ skonštatovala Eva Čerťaská z odboru Správy majetku SSD a doplnila, že o dotáciu žiadali aj Ministerstvo kultúry SR, ale pre vysoký počet žiadateľov neuspeli a celý projekt museli financovať svojpomocne.

 

Jednou z podmienok rekonštrukcie bol reštaurátorský výskum. Zrealizovali ho Štefan Siváň a Miroslav Janšto, ktorí po analýze konštatovali, že štuková a sochárska výzdoba objektu pochádza z prelomu 19. a 20. storočia a s najväčšou pravdepodobnosťou je dielom umelecko-remeselnej dielne Józsefa Csordása z Rimavskej Soboty. „Jednotlivé sochy sú doplnené rôznymi symbolmi, ktoré majú predstavovať hospodársku a finančnú prosperitu či stabilitu. Jedným z takých symbolov je úľ. Tak ako včely nosia výsledky svojej práce do úľa, tak nosia aj ľudia výsledky svojej práce v podobe peňazí do banky,“ vysvetlili reštaurátori v správe z výskumu. Budova totiž slúžila niekoľko desaťročí aj ako sídlo viacerých finančných spoločností.

 

Z roku 1882 sa zachoval zápis z mestského zastupiteľstva, kde sa píše o dobudovaní menšieho meštiackeho domu do súčasnej podoby dvojpodlažného objektu. Udialo sa tak na objednávku Novohradskej ľudovej banky. Finančná inštitúcia napokon sídlila na poschodí a prízemie prenajímala rôznym obchodníkom. Dlhé roky tu sídlila aj kníhtlačiareň s kníhkupectvom. Energetici vlastnia budovu od roku 1948. Národnou kultúrnou pamiatkou sa stala v roku 1985. Počas svojej existencie prešla budova rôznymi menšími či väčšími premenami. Energetici jej počas významnej rekonštrukcie v roku 1996 vrátili pôvodný vzhľad. „V súčasnosti využíva budovu 50 zamestnancov Stredoslovenskej distribučnej a obchodná kancelária Stredoslovenskej energetiky. Okrem administratívnych a zasadacích priestorov sa tu nachádzajú aj tri byty,“ priblížila Čerťaská.

 

Spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a. s. je regionálnym prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektrických vedení na úrovni veľmi vysokého, vysokého a nízkeho napätia. Zabezpečuje distribúciu elektriny na území Banskobystrického, Žilinského a časti Trenčianskeho kraja. Spravuje takmer 35-tisíc kilometrov elektrických vedení, ktoré napájajú približne 740-tisíc domácností a firiem.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Odpovede