Dobýjanie hradu Šášov

So zámerom získať podporu na záchranu zrúcaniny Šášovského hradu, stojacej neďaleko Žiaru nad Hronom, organizuje Združenie na záchranu hradu Šášov v piatok 1. a sobotu 2. augusta štvrtý ročník benefičného kultúrneho podujatia Dobýjanie hradu Šášov.V piatok bude dejiskom akcie areál kaštieľa v Ladomerskej Vieske. V programe je vystúpenie tamojšieho ženského speváckeho zboru Valéria, šermiarsky súboj, predstavenie divadla Prestavlky, uvedenie knihy Most nad vôňou času, vystúpenie folklórnej speváckej skupiny z Brehov aj skupiny Ploštin Punk. Sprievodnými akciami budú jarmok ľudových remesiel, tvorivé dielne, výstava pohľadníc, ochutnávka vín a tiež razba pamätnej mince s motívom tohtoročného 300. výročia zničenia Šášovského hradu.

V sobotu už bude podujatie na tradičnom mieste – v Šášovskom Podhradí. Program otvorí šermiarska scénka, pripravené sú aj rôzne súťaže pre deti aj dospelých, prezentácia stredovekých zbraní, povesť o únose šášovskej hradnej panej, vystúpenia sokoliarov, folklórneho súboru Hron i mužskej speváckej skupiny Sekera a na záver ohňová šou. Počas podujatia si návštevníci budú môcť aj raziť vlastné mince, zajazdiť si na koni, zapojiť sa do tvorivých dielní či vyskúšať streľbu z historických zbraní.

Prvé kamenné múry Šášovského hradu dali postaviť bratia ostrihomského arcibiskupa Štefana Vincent a Peter Vančovci v rokoch 1242 až 1252. Osudným pre hrad bol koniec 17. a začiatok 18. storočia a protihabsburské povstania. V roku 1677 sa ho zmocnilo vojsko Imricha Thökölyho a spustošilo ho. V októbri 1708 cisárski vojaci pod vedením generála Siegberta Heistera vyhnali z hradu povstalcov Františka Rákocziho a hrad podpálili a ťažkými delami rozstrieľali. Poslednú neslávnu vojnovú epizódu zažil hrad koncom marca 1945, keď sa hŕstka vojakov fašistickej armády krytá kamennými múrmi pokúsila o odpor. Do ruín hradu sa teda opäť strieľalo, tentoraz zo zbraní Červenej armády. Hlavným cieľom Združenia na záchranu hradu Šášov je konzervácia zrúcaniny hradu a obnova niektorých jej častí a tým zachovanie tejto kultúrnej pamiatky pre budúce generácie.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.