Deti sa učia v ľubovnianskom múzeu, nazreli tiež do jeho zákulisia

Obrázok k článku

Možnosť dostať sa do konzervátorskej či reštaurátorskej dielne a nazrieť do zákulisia prípravy výstavy ponúklo základným školám aj tento rok Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni. Trend múzejnej pedagogiky podporuje už trinásť rokov formou podujatia s názvom Múzeum školám. „Organizujeme ho veľmi radi, pretože práve vtedy vieme predstaviť skutočnú múzejnú prácu. Všetci poznajú hrad Ľubovňa, skanzen pod ním, naše expozície, ale mnoho detí a možno aj učiteľov nevie, akú cestu musí prejsť taká zbierka, kým sa dostane k samotnej inštalácii, keď ju môžu obdivovať státisíce návštevníkov,“ vysvetlil pre agentúru SITA riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Tento rok múzeum organizuje podujatie pre piaty ročník základných škôl, prihlásilo sa naň dvanásť škôl.

 

Organizátorov prekvapil veľký záujem škôl o podujatie. Hoci je prioritne určené pre školy v meste a okrese, ozvali sa aj pedagógovia z Martina. Tento rok sa múzejní pracovníci v Starej Ľubovni zamerali na truhlice, keďže múzeum práve počas letnej sezóny ponúkalo v skanzene výstavu maľovaných truhlíc spolu s výbavou nevesty. „Tohtoročné podujatie pre školy sme nazvali Čo ukrýva truhlica starej matere. Ešte predtým, než prišli školy k nám, sme ich navštívili, zadali sme žiakom úlohy, aby oslovili babky a dedkov, či si pamätajú na staré truhlice, ktoré boli u nás nazývané aj ako lada či kasta, a čo v nich ukrývali. My, samozrejme, vieme, že to boli najmä ľúbostné listy, modlitebné knihy, celá výbava nevesty a podobne,“ povedal Mikulík.

 

Pri návšteve múzea žiaci vo výstavnej miestnosti, kde sa výstava maľovaných truhlíc nachádza, pracujú spolu so zamestnankyňou múzea s pracovnými zošitmi, ktoré pre nich múzeum pripravilo. „Dozvedajú sa, ako zbierku, v tomto prípade truhlicu, dostaneme z pôjda, ako ju očistíme a zapíšeme. Raritne sa tak vďaka tomu dostanú aj do konzervátorskej a reštaurátorskej dielne, ktorú máme nanovo vybavenú a zariadenú. Môžu tam vidieť, s akými materiálmi a zariadeniami naši konzervátori pracujú. Potom si idú pozrieť samotnú výstavu,“ opísal program riaditeľ múzea. Pripomenul, že zbierky majú za sebou vždy veľmi dlhú cestu, musia prejsť spomínaným ošetrovaním, konzervovaním, popísaním, digitalizovaním i fotením a podobne. „Deti sa dostanú tam, kam sa bežne nedá dostať, uvidia to, čo bežne vidieť nemôžu,“ dodal.

 

Podľa Mikulíka je možné práve takouto formou deti vychovávať a vzdelávať, často pri tom nechýba ani zábava. „Mnohí sú napríklad milo prekvapení, ako pracuje konzervátor. Navyše, o zbierkach a práci múzejníkov sa dozvedajú nie v laviciach iba s písacími pomôckami, ale aj hravou formou, keď majú pred očami to všetko reálne,“ vysvetlil Mikulík. Ako dodal, múzeum ponúka školám každý rok inú tému.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.