Výstavu nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa otvoria v stredu

Obrázok k článku

Výstavu nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa otvoria v stredu 17. júla v Podtatranskom múzeu v Poprade. Zachovaná drevená hrobka z roku 400 nášho letopočtu nemá obdobu v celej Európe. Návštevníci výstavy budú môcť vidieť nábytky staré viac ako 1 600 rokov, medzi ktorými bude napríklad stôl, stolček alebo ležadlo, na ktorom pravdepodobne nebožtík ležal. Ako agentúru SITA informoval archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre, zaujímavosťou bude drevená hracia doska na spoločenské hry typu dáma so štvorcovými políčkami. Namiesto figúrok používali dávni obyvatelia Podtatranského regiónu sklené hracie kamene bielej a tmavozelenej farby. Drvivú väčšinu zlatých a strieborných predmetov z hrobky si odniesli vykrádači, ktorí boli súčasníkmi kniežaťa. Niekoľko šperkov však ich pozornosti uniklo a budú súčasťou výstavy – zlatý a pozlátený prívesok, strieborné šidlo, strieborná pracka obuvi či jantárová perla. Na výstave bude môcť verejnosť vidieť aj súbor ďalších šperkov zo severného Slovenska, ktoré by mohli s hrobkou germánskeho kniežaťa súvisieť. Časovo presne zodpovedajú dobe, kedy bol pochovaný a mohli by teoreticky pochádzať z lupu, ktorý si odniesli vykrádači. „Túto teóriu buď potvrdia, alebo vyvrátia analýzy hliny, ktorá sa našla na predmetoch,“ povedal Pieta. Výstavu organizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, Podtatranské múzeum a Stiftung Schleswig-holsteinische Landesmuseen Schleswig. Hrobku „slovenského Tutanchamona“ vykopali archeológovia v Poprade – Matejovciach v roku 2006. Vyše desať ton materiálu, z ktorej veľkú časť tvorila samotná zrubová konštrukcia hrobky a drevený sarkofág, potom previezli do Schleswigu na severe Nemecka. Medzinárodný tím odborníkov tam nálezy konzervuje pod mikroskopmi v špičkových laboratóriách. Slovensko na to nemá potrebné vybavenie. Na výstave verejnosť uvidí len časť nálezov. Zvyšná časť sa bude na Slovensko vracať postupne, projekt konzervácie je naplánovaný až do roku 2016.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

http://poprad.korzar.sme.sk/c/6872923/pozrite-si-nalezy-z-hrobky-germans...

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Toľko sústružených častí nábytku - to museli byť lepší sústružníci dreva než dnes. Na taký priemer stolík-dosky už treba karusel. frownJe už nejaká štúdia o tejto hrobke? Poloha exponátov asi leží na tejto výstave tak, ako sa našli v hrobe - biele pásy sú steny hrobky. Kde sú kosti? Spočiatku to na mňa pôsobilo chaoticky. Tu vyššie sa píše, že vykrádači boli súčasníkmi kniežaťa. Nie je taký názor účelový? V tom zmysle, aby vykradnutie nešlo na vrub nastupujúcim Slovanom?  V každom prípade tí vykrádači si zaslúžia pražiť sa v pekle.angryBude zaujímavé to dať dokopy v 3D rekonštrukcii. Možno si nájdem čas.angel  A prečo tie smajlíky musia mať okolo seba toľko miesta?enlightened

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

         Tak pardon, už som múdrejší - po interview s K.Pietom:
         Tu sú najdôležitejšie slová:

...Paradoxné je, že práve vďaka vykrádačom sa podarilo hrobku zachovať až do súčasnosti... Áno, podľa našej hypotézy sa konštrukcia hrobky, ktorá bola vybudovaná v nepriepustných íloch, zachovala vďaka tomu, že cez vykrádaciu šachtu sa do dutého priestoru dostala povrchová voda. Riedke bahno siahalo do výšky asi 65 centimetrov pod strop hrobky. V tomto prostredí bez prístupu vzduchu sa všetky organické časti zachovali. Nejde len o drevo, ale aj o prútené košíky, lykové rohože, veľmi bohato zdobené kožené súčasti odevu či časti zlatom pretkávaných látok.
...Bezpečným indikátorom toho, že vykrádači boli súčasníkmi zomrelého, sú nástroje, ktoré v hrobke po sebe zanechali. Boli to tri drevené lopaty, motyka a 2,5 kilogramu ťažká železná sekera, ktorú použili pri presekávaní sa do vnútra hrobky a pri rozbíjaní nábytku. Zlodeji prišli v čase, keď už zostala z nebožtíka len kostra. Kosti rozhádzali po hrobke. ...Z kniežaťa sa zachovalo približne 80 kostí... ...Analýza izotopov stroncia z kostného materiálu naznačuje, že nepochádzal z oblasti Spiša, kde sa hrob našiel, ale mohol pochádzať zo severozápadného až stredného Slovenska, možno z priestoru medzi Žilinou a Slovenským rudohorím....
Viac:
http://www.webnoviny.sk/rozhovory/hrobka-slovenskeho-tutanchamona-j/7047...

Obrázok používateľa benjo
Offline

ked som minule cital ze dany nabytok moze byt inspiraciou pre sucastnych nabytkarskych dizajnerov tak som sa cudoval, ze to uz hadam prehanaju...ale teraz som celkom podobneho nazoru. myslim samozrejme len ten stvol. jednoduche linie, elegantny, prakticky a pekny na kukuc. veru tu platnu na nom maju preco tolko ospevovat.. niekto sa vyhral. nuz vtedajsie praktiky narabania s drevom a kamenom su dnes uz len na cudovanie sa.
uz ani neviem co vsetko tu bolo spomenute a co nie...uz sa k tejto teme tu toho popisalo.. ak to tu uz niekde je tak pardon http://www.archeol.sav.sk/docs_vyskumy2010/2010_poprad.pdf musela to byt zaujimava praca s tolkymi nalezmi. som zvedavy ked do muzea dorazia aj kusy odevu.
super ze to vydrzalo 1500 rokov...snad to este minimalne tolko isto aj vydrzi. celkom by som bol zvedavy za akych podmienok tie nalezy budu vystavovat/skladovat/prepravovat. ta vitrina v PPmuzeu tie predmety ochrani akurat pred ludmi ( tymi slusnymi ) ale staci jeden podtatransky drevokaz a uz to nedaju dokopy ani v nemecku. hadam na to mudri ludia ale mysleli tak by som mal kludne spavat.

Obrázok používateľa harp
Offline

Múzeum pripravuje pre kniežaciu hrobku nové priestory

Expozícia hrobky germánskeho kniežaťa z Popradu-Matejoviec by mala v budúcnosti rozšíriť ponuku Podtatranského múzea v Poprade. „Máme plnú podporu Archeologického ústavu v Nitre, ako aj kolegov z múzea Schleswig-Holstein v Nemecku. Tá predstava je taká, že nález by sa mal vrátiť do Popradu,“ uviedla riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová. Aj keď odzneli viaceré názory na vybudovanie samostatného múzea či pavilónu pri súčasnom múzeu, hrobka bude s najväčšou pravdepodobnosťou prezentovaná v existujúcich, ale výrazne zrekonštruovaných priestoroch múzea. „Máme spracovaný stavebný aj realizačný projekt na komplexnú rekonštrukciu múzea práve dôrazom na úpravu priestorov pre budúcu prezentáciu hrobky,“ uviedla Bekessová.

Projekt rekonštrukcie Podtatranského múzea v objeme približne 2,26 mil. eur pripravovali pracovníci múzea na podanie žiadosti o dotáciu z eurofondov. „Už mal byť hotový, ak by všetko šlo tak, ako malo. Žiaľ výzva bola pozastavená. Veríme, že táto výzva by mohla byť opäť otvorená. Náš projekt by mal byť istou prioritou, pretože ide o mimoriadny nález, ktorý by mohol v budúcnosti priniesť množstvo návštevníkov z celého sveta“ uviedla Bekessová. Celá rekonštrukcia múzea by mala trvať dva roky. Konzervácia predmetov z kniežacej hrobky by mala byť ukončená do roku 2015. V ideálnom prípade plánuje múzeum otvoriť expozíciu kniežacej hrobky v roku 2016, kedy si múzeum pripomenie 130. výročie existencie a mesto Poprad 760. výročie prvej písomnej zmienky. Objav kniežacej hrobky je podľa Bekessovej nálezom svetového významu.

Nález kniežacej hrobky a jej následná prezentácia v Poprade bude podľa výkonnej riaditeľky Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lenky Maťašovskej lákadlom predovšetkým pre nemeckých návštevníkov. „Výstava, ktorá je momentálne v Podtatranskom múzeu môže pritiahnuť viac návštevníkov z Nemecka,“ uviedla Maťašovská. Výstava venovaná časti nálezu z kniežacej hrobky bude v Poprade do konca januára 2014. Región Vysoké Tatry plánuje prezentovať už v tejto fáze na výstavách cestovného ruchu aj túto ponuku pre návštevníkov. „Máme nový produkt, ktorý môžeme komunikovať. Každá novinka, ktorá sa objaví v nejakej destinácii, je potrebné ju čo najviac komunikovať, aby sa o tom návštevníci dozvedeli. Myslím si, že ani mnohí domáci o tom nevedia,“ dodala Maťašovská.

Obrázok používateľa benjo
Offline

2,26 mil. euro...som sa chytil prave za hlavu. uz ked vedia ze skrz ten objav dostanu prasule tak sa zrejme z toho rozhodli vytazim co sa da. zdrazim sa dalsieho komentara. aj ked radsej lievat miliony sem ako do niektorych sportov.
mozno sa mylim...ta vitrina, ci skor sklenena ohradka mi pride tak narychlo zbuchana ( zaprasene to budu mat hned ), akoze fajn ze to chceli cim skor ukazat svetu..podla mna sa na prezentaciu tych nalezov mohli pripravit uz skor a lepsie, vsak na to mali niekolko rokov. len z fotiek ( a to som to necital cele ) som nasiel dve chyby v textoch na paneloch: druha fotka z clanku SME od spodu:  v ang.texte - PORPAD namiesto poprad; text pod tym hned druha veta: "Na rozhraní 4. a 5. storočia sa cez hlavný karpatský hrebeň sa na sever Slovenska presunul ľud severokarpatskej skupiny,..."
nech sa nehnevaju na mna, ale...

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

 Model hrobky z Matejoviec - ako sa jej 3D predstava ponúka podľa materiálu jej výstavy v Poprade. Zatiaľ na výstave vraj nie je všetko vystavené, bude teda zaujímavé, čo tam ešte pribudne. Do sarkofágu (vonk. 170x260 cm) sa okrúhly stôl (priemer 93 cm) tesne vmestil do rohu u konca katafalku (ten som odhadol na rozmer 70x180 cm). Ten stôl je síce atraktívny, ale akosi tam pre svoju veľkosť a tvar nesedí. Mimo sarkofág sa do uličky hrobky tiež nevmestí. A ten štvornohý stolček (hokrhlík) tam asi nepatrí - v niektorom článku čítam, že ho tam doniesli vykrádači. To zasa mne nesedí. Prečo by ho dovnútra pchali? Iba ak by o nájdené peniaze (môhla ich byť plná misa, či to bronzové vedro) hrali karty, alebo na tej šachovnici nejakú hru. To je však somarina, lebo v tom smrade by to nešlo. Taký stolček sa používa ako podstava pri obesení. To by však tam museli byť potom dvaja zomrelí. Alebo hokrhlík tam mohol spadnúť cez vykrádací otvor nedopatrením a nik už nemal odvahu preň ísť. To už tam zanechali skôr tú hraciu dosku. Veď 24-ročný úspešný zomrelý mal sotva čas na hranie. Hry pripisujem skôr neúspešným ľuďom. Ak úspešných, tak v tých hrách. Nerád tento model tu dávam, lebo je to vypracované tak na 60 percent toho čo mám v predstave. Treba počkať na podrobnejšiu archeolog.štúdiu. Inšpirovala ma však tá výstava.

 

Doplnok administrátora:

Tento model hrobky z Popradu-Matejoviec bol inspirovany nalezmi, trojrozmernymi rekonstrukciami a GIS-obrazkami, ktore su vystavene na vystave "Kniežacia hrobka z Popradu – Konzervácia 2008 – 2012" v Podtatranskom muzeu v Poprade od 18.7. 2013 do 31. 1. 2014. Autorske prava k originalnym podkladom pre GIS a 3D spracovanie patria nemeckej institucii Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie, Stiftung Schleswig-Holsteinische Landesmuseen, Schloß Gottorf, Schleswig.

hrobka_poprad_1.jpg hrobka_poprad_1.jpg hrobka_poprad_2.jpg hrobka_poprad_2.jpg hrobka_poprad_3.jpeg hrobka_poprad_3.jpeg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

        V každom článku o hrobke novinári opakujú to isté: cez vykrádací otvor bolo umožnené spodnej vode, aby sa dostala do hrobky. Každý, kto robil doma septik či žumpu vie, že (tenší) betón nezabráni spodnej vode 100-percentnú zábranu v priepustnosti. Pre to, aby mu prešla kolaudácia, nevyhne sa napríklad aspoň 2 vrstvám Sikkatonu. Revízia takej žumpy vyžaduje, aby za 24 hodín (resp.násobok) neklesla napustená žumpa o max. 3 mm. A stavebník veru poriadne tŕpne, aby to dobre dopadlo. Je to skutočný príklad spred 15-ich rokov. Kto nepotrebuje kolaudáciu, radšej to nechá tak, žumpa mu prepúšťa a nemusí často volať fekál. :)
     Keď sa vrátim k tej hrobke s podlahou -5 m pod rastlým terénom, tá bola atakovaná už tlakovou spodnou vodou. Na úpätí tatranských štítov nechýbala. Okresané guľáče hrobky naukladané vedľa seba a na sebe jej prenikaniu nezabránili. Nejaký čas na vniknutej vode plával ten vložený sarkofág. Prišiel čas, keď sa aj on dostal pod tlak vody. Jeho konštrukcia je však tak premyslená (až žasnem), že vlhkosť ho utesní napučaním kazetových dosiek v drážkach rámov skeletu. Neurobili by (podľa mňa) sarkofág  kazetovej konštrukcie, keby nesledovali tento cieľ. Avšak, ako sa hovorí: márnosť nad márnosť, všetko je márnosť (Vanitas vanitatum omnia vanitas). Predpokladám skulinku, ktorá zničila i Titanic. To by tí remeselníci museli mať skúšobnú nádrž na skúšanie netesností.
Preto -v mojej predstave- sa tí vykrádači už pekne čľaptali vo vode a nemali to vykradnutie ľahké. Asi si doniesli so sebou to bronzové vedro a pekne s námahou vodu z hrobky v ňom vynášali. Pretože zlato ani mešec peňazí nenašli, od zlosti sa na to vedro, prípadne hokrhlík vykašľali. Hokrhlík potrebovali možno na to, aby nestál vykrádač v blate. Nezávidím im ich situáciu. Môhol to byť úplný fiasko-projekt, ak navyše mal hrob aj mohylu. V roku 400 už celá rímska ríša počula o skromnom pochovávaní kresťanov (cisár Konštantín dal do pohybu sociálne štruktúry), preto zlato do hrobov už nebolo "cool".  Zvlášť u -možno len 22-ročného holobriadka. Teda zničili čo sa dalo a išli k ďalšiemu hrobu (ako hľadajúce hyeny), lebo s takou náturou sa nevedeli už poriadne živiť.
     Preto vykrádačom neďakujme za uchovanie hrobky vo vode, lebo voda tam bola už pred nimi.

Iná vec je bahno. To je už ale na ďalší príspevok jestli stačí tá voda, alebo i bahnoangel.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

vykrádači boli súčasníkmi zomrelého, píše sa vyššie, to nebol ruský partizán, ale germánske knieža, čo by robil 5m pod zemou, jedine, že by hrobku kopali potápači.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Vlčik, teraz mala hrobka podlahu 5 m pod zemou. Ak je to miesto v inundačnom území, tak ho pochovali pred 1600 rokmi plytkejšie - možno s podlahou -3 m. A vznikol odvtedy 2 m nános, možno i denundáciou mohyly.. Hrobka je vysoká 2 m. Bager zachytil jej strop v 3 m hĺbke. Pri jej kopaní pred 1600 rokmi (aj dnes) nemusí byť problém s vodou ani v 5 m hĺbke, pokiaľ sa práce prevedú za pár dní, čo sa po úmrtí priam predpokladá. 

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.