Návštevníkov Kežmarského hradu vlani neodradila ani rekonštrukcia

Obrázok k článku

Rozprávky na hrade, Krvavé dejiny či tvorivé dielne ponúklo vlani svojim návštevníkom Múzeum v Kežmarku, pre ktoré bola minuloročná sezóna podľa slov jeho riaditeľky Eriky Cintulovej výnimočne dobrá. „V porovnaní s rokom 2015 sme zaznamenali nárast návštevníkov o viac ako 12 percent, čiže celková návštevnosť v minulom roku bola viac ako 41-tisíc ľudí, čo je celkom pekné,“ povedala pre agentúru SITA. V minulom roku tiež odštartovali na Kežmarskom hrade, ktoré spadá pod múzeum, rozsiahlu rekonštrukciu, ukončená by mala byť do júna tohto roka, prevádzka hradu však bude naďalej bez obmedzení. Obnoviť plánujú ešte fasádu z vonkajšej strany, nevyhnutné je aj odvlhčenie hradu. Letnú turistickú sezónu otvoria tento rok 7. mája.

Hoci sú v múzeu a na hrade s minulým rokom spokojní, riaditeľka naznačila aj rezervy. „Vykonali sme určité opatrenia, chceme prijať viac brigádnikov, aby sme mohli návštevníkov do hradu vpúšťať v kratších intervaloch. Oproti ďalším hradom, ktoré sú v našom okolí, máme totiž tú nevýhodu, že hrad nie je natoľko prístupný, aby sa tu návštevníci mohli voľne pohybovať. Je to pre nás veľké mínus, pretože sme takto kapacitne obmedzovaní a môžeme na jeden vstup vziať maximálne 40 návštevníkov,“ vysvetlila Cintulová. Napríklad, v lete mali na hrade vstupy každú polhodinu, ak by mali väčší počet lektoriek či brigádnikov, mohli by byť podľa riaditeľky aj každých 15 minút.

Veľký úspech zožalo v rámci letného festivalu Európske ľudové remeslo aj divadelné predstavenie pre deti ...a musí byť princezná či divadelné predstavenie pre dospelých zo série Krvavé dejiny. Tie v rámci svojej štrnásťročnej histórie ponúkli zatiaľ najskutočnejší príbeh s názvom Sara, venoval sa téme holokaustu, inšpirovaný bol príbehmi Židov z Kežmarku a okolia v rokoch 1939 až 1945. „Išlo o mimoriadne úspešné divadelné predstavenie. Ľudia sa viac zaujímali o históriu a o fakty, ktoré sa tu udiali,“ zhodnotila Cintulová. Počas roka 2016 tiež na hrade zorganizovali konferenciu pri príležitosti 100. výročia prevozu pozostatkov kežmarského rodáka Imricha Thökölyho (1657-1705), vodcu protihabsburského stavovského povstania. Podobné podujatie plánujú aj v tomto roku, pripomenú si ale Thökölyho 360. výročie narodenia.

Návštevnosť hradu a podujatí, ktoré ponúkol, neovplyvnila ani rozsiahla rekonštrukcia za takmer jeden milión eur, s ktorou sa začalo v máji. Výraznou mierou sa na rekonštrukcii podieľa zriaďovateľ múzea, ktorým je Prešovský samosprávny kraj, zo štátneho rozpočtu získalo múzeum 250-tisíc eur. „Po generálnej oprave hradu, ktorá bola ukončená v roku 1985, k nám prišiel väčší balík peňazí, mohli sme tak začať s opravou. Je to zatiaľ urobené veľmi pekne, odkryli sa tu rôzne zaujímavé architektonické prvky, keďže sa tu robil aj archeologický prieskum,“ povedala riaditeľka múzea, ktoré svojho zriaďovateľa požiadalo aj o zafinancovanie druhej etapy opravy hradu. „V rámci druhej etapy by sa mohla urobiť obnova fasád z vonkajšej strany, ale predovšetkým odvlhčenie hradu, s čím máme najväčšie problémy. Časť hradu sa podarilo odvlhčiť už v rámci prvej etapy rekonštrukcie,“ dodala.

Okrem toho sa na hrade pustili aj do výmeny osvetlenia, z vlastných financií hrad investoval zhruba 10-tisíc eur. „Meníme ho postupne, predovšetkým v obrazárni, kde sa koná gro významnejších podujatí,“ informovala riaditeľka múzea. V minulom roku tiež reinštalovali expozíciu Cechy a remeslá, ako aj streleckého spolku vo vstupnej veži hradu, vystavili aj originál sochy Svetlonosky, pamiatka na elektrifikáciu mesta v roku 1894 kedysi zdobila miestny park.

Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447. V súčasnosti si môžu jeho návštevníci obzrieť viaceré historické expozície, ktoré dokumentujú vývoj Kežmarku a okolia. Predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov. Jedna z expozícií je venovaná kežmarskému doktorovi Vojtechovi Alexandrovi, zakladateľovi röntgenológie v Uhorsku. Hrad tiež ponúka expozície o Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, dokumentuje aj vzťah Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, život rodiny Thökölyovej, ale aj židovskej komunity v Kežmarku.

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.