Cez víkend verejnosti opäť sprístupnia Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

Od 1. mája bude verejnosti opäť prístupné Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Ako informovala hovorkyňa Kysuckého múzea Alexandra Janigová, návštevníci sa budú môcť previezť aj Historickou lesnou úvraťovou železnicou.

Pandemické obdobie využili v Múzeu kysuckej dediny na terénne úpravy či opravy objektov. „Skanzen sa nachádza v obrovskom areáli a priamo v prírode, čo je našou veľkou výhodou. Jednotlivé objekty budú voľne sprístupnené. Lákadlom je určite lesná železnica, ale návštevníci si budú môcť pozrieť aj výstavy Drotári a drotárstvo a Vlaky s vôňou dreva,” uviedla riaditeľka Kysuckého múzea Helena Kotvasová.

O deň neskôr sa otvoria aj brány Vlastivedného múzea v Krásne nad Kysucou, ktoré je pobočkou Kysuckého múzea. „Vo Vlastivednom múzeu pribudlo nové podlažie, na ktorom je momentálne nainštalovaná výstava Socialistické Kysuce. Obnovená je aj stála expozícia Kysucká odysea, ktorá je umiestnená priamo pod novým podlažím a tým získala nový rozmer aj charakter. Nechýba ani stála expozícia Cesta do stredu zeme,“ doplnila Kotvasová.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Předpoklady rekonstrukce krycích povrchových úprav kamene

Z hlediska současného stavu poznání není pochyb o tom, že se běžné druhy kamene jako je pískovec a opuka až do sklonku devatenáctého století používaly pro své technické vlastnosti nikoliv pro svůj vzhled. Povrch stavebních konstrukcí zhotovených z kamene i kamenných soch byl překryt omítkou nebo krycím nátěrem a pohledově se neuplatňoval. Výjimky potvrzují pravidlo, ale jejich počet je ve srovnání s celkovým množstvím historických staveb zanedbatelný.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.

Odpovede