(Fayance, Fajance, fr. faïence) spôsob výzdoby jemnej keramiky s poréznym, prirodzene sfarbeným črepom spočívajúci v glazovaní bielou nepriehladnou olovnato-ciničitou glazúrou a zdobením maľbou do surovej (nevypálenej) glazúry. Jej výroba začína pod označením > majolika v 15. storočí v Taliansku podľa vzoru dovážanej španielskej keramiky. Vzniká viacero centier výroby Caffagiolo, Siena, Castel Durante, Deruta a Faenza, podľa ktorej vďaka Voltairovi (1694–1778) dostala pomenovanie. V 16. storočí preniká znalosť výroby majoliky do Francúzska, Holandska a na sever od Álp a v 18. storočí sa vžilo pomenovanie fajansa.

Na vývoj výroby keramiky u nás mal vplyv príchod anabaptistických prisťahovalcov, ktorých nazývali aj habáni, na západné Slovensko v druhej polovici 16 storočia. Medzi habánmi boli aj taliansky remeselníci, ktorí poznali výrobu majoliky a začali ju vyrábať vo svojich dielňach. Centrá výroby boli napríklad v Brodskom, Dechticiach, Holíči, Košolnej, Sobotišti, Veľkých Levároch.

Lit.: [ KRÜNITZ, J. G.: Oeconomischen Encyclopädie, Bd. 12, Berlin 1773-1858. PIŠÚTOVÁ, I.: Fajansa, Bratislava 1981. RADA, P.: Techniken der Kunsttöpferei, Praha 1960. SAVAGE, G.: Englische Keramik Fayencen, Porzellan, Steingut, Steinzeug, Wien 1961. ŠTULLEROVÁ, M.: Keramika jako zábava, Bratislava 1987.]

[tpd (2006): Portál o kultúrnom dedičstve Obnova.sk, Výkladové slovníky. www.obnova.sk]