Prietrž tzv. Husitské hradby
Fortifikácia má tvar lichobežníka a v nárožiach sú vstavané kruhové bašty. Tie výrazne vystupujú pred líce hradieb a tvoria tak aktívnu obranu, ktorá umožňovala flankovanie. Po celom obvode hradieb je zachovaných 61 strieľní. Stavba je z čiastočne opracovaného lomového kameňa a šírka múru hradby je 80 centimetrov. Opevnenie je relatívne kompaktné a dobre zachované do dnešných dní.
Takzvané "husitské hradby" nemajú s nič spoločné s obdobím pustošivých spanilých jázd na naše územie. Hradby boli dodatočne vystavané okolo evanjelického kostola, ktorého stavba bola dokončená v roku 1591. V 17. storočí znepokojovalo miestnych obyvateľov hroziace turecké nebezpečenstvo a takisto sa tohto kraja dotklo hlavne Bočkajovo povstanie. Vybudovanie opevnenia okolo kostola bolo teda pragmatickou záležitosťou. Bližšie časové údaje o vzniku opevnenia nie sú známe. Na základe analógií (napr. opevnený neskororenesančný kostol v Pobedíme, Osuské, Gajary) sa môžeme domnievať, že hradby pochádzajú z druhej polovice 17. storočia. V 18. storočí píše Prietržský evanjelický farár Ladislav Pauliny: ,,Ponevádž zdejší evanjelici v čerstvé paměti měli nápady nepřátelské, jakové se předtým často opětovali, tedy pri zabezpečení i chrámu i vlastných životú obstavili chrám Panne pevnou zdi do formy štverhranu, opatřili střelnými oknami a čtyřmi baštami“. Hradby sú zakreslené aj na mape 1. vojenského mapovania Uhorska z 18. storočia. Evanjelikom bol kostol definitívne odobraný v roku 1733. Rekatolizácia sa v Prietži nestretla s podporou a opustený kostol chátral. Nakoniec ho v roku 1912 katolícka cirkev rozpredala na stavebný materiál. Našťastie hradby zostali ušetrené a tak môžeme dnes obdivovať túto vzácne zachovanú fortifikáciu.
Grznár P., Kravjarová K., Ridegová L., "Husitské hradby" - opevnenie obce Prietž, okr. Senica, IN: Zborník Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 9, Krajský Pamiatkový úrad Trnava 2006
