Torzo valcovej veže na juhovýchodnej strane vyvýšeniny, ktorú zaberalo hradné jadro, dosahuje dnes v najvyššom bode 4. metre výšky a z veľkej časti tohto torza už chýba lícové murivo. Zo stavieb hradného jadra, situovaných severozápadne od veže, sa zachovali torzálne zlomky stien 2 – 4 metre prevyšujúce terén. Z hradieb gotického predhradia sa zachovali zvyšky hradieb, najmä v juhovýchodnej časti areálu. Renesančná bašta Tereš stojí takmer v pôvodnej výške, ako aj rovnako jej neskoršia nadstavba. V severnej stene bašty je hlboký klinovitý výlom, spôsobený deštrukciou okenných otvorov. Masívny výpadok muriva postihol celé čelo veže. V súčasnosti je táto chýbajúca časť veže domurovaná. Zachovaná časť severnej steny veže v sebe nesie dva zaklenuté okenné otvory. V juhozápadnej stene veže je zachované jedno okno vrátane špaliet a ďalej jedno zamurované kruhové okno. Z novorenesančnej palácovej budovy, smerujúcej juhozápadne od bašty, stojí zachovaná časť steny a jej dve veľké zaklenuté okná, spoločne s kruhovým oknom, hľadia do nádvoria. Zachovaná časť steny je vymedzená torzami pilierovito ustupujúcich priečok. Táto časť ruiny spolu s baštou tvorí najucelenejšiu časť dnešnej podoby hradu Oponice. Ďalšou dominantou zrúcaniny je zachované vonkajšie priečelie severovýchodného novorenesančného paláca. Podstatná časť steny dosahuje pôvodnú výšku, iba jej východné nárožie sa odtrhlo a zrútilo, podobná situácia nastáva v západnom nároží tejto palácovej steny. Vonkajšie priečelie paláca presvetľovalo pôvodne 15 okenných otvorov, zaklenutých prevažne tehlovými záklenkami. Rozpadom týchto záklenkov a následne muriva nad nimi vznikol súvislý výlom, ktorý oddelil zvyšok steny od nárožia. V súčasnej dobe sa z pôvodných 15 okien zachovali záklenky iba 4 z nich. Najmä rozpad záklenkov na úrovni druhého poschodia by mal pravdepodobne za následok zánik podstatnej časti tejto steny.