Biely Kameň hrad

Hrad sa zachoval v stave pokročilej zrúcaniny prerastenej lesom, a tak bez archeologického výskumu nemožno získať bližšie informácie o jeho pôvodnej podobe a vývoji. Dnešný rozsah je výsledkom postupných prestavieb v období stredoveku. Jadrom opevneného komplexu je horný hrad približne obdĺžnikového pôdorysu vymedzený kamennou hradbou, zachovanou nad terénom iba na západnej strane. Severovýchodné nárožie hradby zosilňoval doteraz stojaci mohutný pilier. Ku hradbe sa z vnútornej strany priliehali obytné krídla vymedzujúce ústredné nádvorie, dnes v tvare rozsiahlej terénnej depresie. Z budov je dnes najlepšie čitateľné krátke západné krídlo s fragmentárne zachovanými zvyškami nadzemných murív s lôžkami gotickej tehlovej klenby. Zo stavieb na severnej strane nádvoria sa pod terajším terénom zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica. Podľa popisu hradu z roku 1412 obsahovalo toto krídlo nad pivnicou palác a kaplnku. Podobná valene zaklenutá pivnica, dnes zasypaná kamennou deštrukciou, sa zachovala v južnom krídle. Východné krídlo sa zachovalo iba v terénnom reliéfe. Okrem obytných budov stáli podľa popisu v hornom hrade ešte dve veže. Ich polohu však dnes nevieme určiť. Vstupná brána do horného hradu sa zrejme nachádzala v mieste dnešného prístupu na severovýchodnej strane, kde ju z bočnej strany asi chránila bašta, z ktorej stojí murovaná pilierová podnož. Horný hrad obklopuje v nesúvislých úsekoch zachované opevnenie predhradia nepravidelného oválneho tvaru, vymedzené hradbou s vežovou vstupnou bránou na východnej strane. Hradba na severnej strane, zasypaná až po svoju terajšiu korunu sutinami predhradia, je do hĺbky zvetraná s lícom zachovaným len v malých plochách, naviac prerastená koreňmi náletovej zelene. Torzo múru s veľkým segmentovo zaklenutým okenným otvorom stojí na západnej strane. Súvislejšie zachovaný úsek, vymedzený vysokým torzom štítovej hradby na západe, pokračuje na južnej strane areálu ako kamenná hradba spevnená trojicou oporných pilierov. Hradobný múr obsahuje početné kaverny a je prerastený brečtanom. Fragmentárne sa opevnenie zachovalo na východnej strane, kde bola i vstupná brána, z ktorej stojí torzo južnej steny so vstupom
do parkanu. Prístupová cesta k bráne viedla po moste cez priekopu spočívajúcom na murovaných pilieroch. Na ploche predhradia pozdĺž opevnenia stáli hospodárske budovy, z ktorých sú dnes čitateľné len zvyšky v podobe zaklenutej pivnice juhozápadne od brány a fragmenty nízkych obvodových múrov miestami vystupujúcich nad terén. Hrad je z troch strán obklopený rozsiahlym systémom hlbokých trojitých priekop a dvoch valov, z ktorých vnútorný mal na korune murovanú hradbu, zachovanú len v úrovni terénu v krátkom úseku na západnej strane. Tento systém opevnenia mal vyvážiť pomerne nevýhodnú polohu hradu na okraji klesajúceho svahu a oddialiť pozície útočníkov od hradieb.

História a vývoj: 

Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo až do polovice 13. storočia. V roku 1209 získal územie Svätého Jura Šebeš zo šľachtického rodu Hunt-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil práve toto ranostredoveké opevnenie nad Neštichom. Od polovice 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať prídomok „zo Svätého Jura“, a tak na opačnej strane údolia postavil Abrahám, syn Šebeša nový kamenný hrad. Pre jeho stavbu vybrali okraj vyvýšeného úbočia (290 m n. m.) strmo klesajúceho do údolia, ktorým prechádzala cesta cez Malé Karpaty a ústiaca do Záhorskej nížiny pod ochranou Dračieho hrádku pri Borinke a hradu Pajštún. Novopostavený hrad sa prvýkrát spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia. V majetku Svätojurských hrad zostal až do vymretia rodu v roku 1543. V držbe hradu a panstva sa potom vystriedali Gašpar Serédy, v rokoch 1552 – 1574 Eck zo Salmu a Neuburgu, v rokoch 1575 – 1580 bolo panstvo v zálohe Jána Krušiča. Ženbou s Katarínou Pálfiovou, vdovou po Krušičovi, získal Svätý Jur Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ (1609). Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s vyplienením mestečka Turkami, ale nie je vylúčené ani skoršie opustenie hradu už na sklonku stredoveku.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

Objekt bol prerastený náletovými drevinami, bez akejkoľvek údržby. Činnosť 2. zboru Dlhých mačiek z Trnavy v roku 2008: Úprava prístupového chodníka do areálu zrúcaniny a výstavba terénneho schodiska, likvidácia nelegálnych ohnísk v areáli zrúcaniny, odstraňovanie odpadkov po návštevníkoch, metodicky usmernená likvidácia kríkovitej náletovej zelene, ktorá znemožňovala pohyb návštevníkov po areáli hradu, výroba lokálnych skládok kameňa pri čistení chodníkov v priestore zrúcaniny, osadenie drevenej tabule informujúcej o histórii a význame hradu.

Číslo UZPF: 
430
Index PÚSR: 
1 - 8
Obec: 
Svätý Jur
Iné názvy: 
Hrad v Svätom Jure, Jurský hrad, Neštyšský hrad, Castrum de sancto Georgio
Poloha: 
Hrad sa nachádza na zalesnenom návrší povyše mestečka Svätý Jur na úpätí Malých Karpát.
Prístup: 
Zo Svätého Jura po žltej turistickej značke.
Vlastník: 
Informačné zdroje: 

Matejka M., Biely Kameň. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Hrad Biely Kameň
11 júl 2011 - 17:33
You are not authorized to access this content.

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Logo

Biely Kameň hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
"Komu patria pamiatky?"
25. október, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: strapako
Zistenie signatúry obrazu
23. október, 2016, strapako