aktivita " diskusia " Architektúra a stavitelstvo " Omietka na starú pálenú tehlu (chalupu z roku 1932))

  • Omietka na starú pálenú tehlu (chalupu z roku 1932))

    Posted by miso on 4. apríla 2022 o 12:51

    Dobrý deň prajem!

    Máme chalupu z roku 1932, postavenú z doma pálenej tehly. Obili sme vnútorné omietky na tehlu. V jednej izbe som spravil cementový špric od podlahy asi do výšky 1m. Po čase som ho obil a tehly pod špricom boli viditeľne vlhké. Takže som sa na vlastnej koži uistil, že cement by som nerád použil. Už máme zabetónované podlahy, to by som chcel mať nateraz posledný betón v chalupe (viem že to nieje bohviečo, ale stalo sa).

    Vybral som vápennú omietku Baumit KlimaUni (je vápenná, cena prístupná). Nemám čas a vedomosti hasiť vápno, takže musím kúpiť “instantnú” omietku a zarobiť si ju na stavbe sám a sám ju aj naniesť na steny.

    Písal som na technickú podporu Baumit a vraveli mi, že pod túto vápennú omietku patrí cementový špric, vraj je difúzne otvorený. Faktor difúzneho odporu cca 22. Existuje aj vápenný NHL Pre špric, ale ten funguje iba s NHL (prírodné hydraulické vápno) omietkami, ktoré sa používajú na obnovu historických budov a vyhovujú pamiatkárom. Len sú pomerne drahé. NHL špric nie je možné kombinovať s Klimauni omietkami, vraj kvôli pevnostnému gradientu omietky a prednástreku. Čo to znamená?

    Takže teraz hlavná otázka: Ako postupovať pri omietaní interiéru 90 ročnej chalupy, steny obité na pálenú tehlu? Budeme to robiť svojpomocne, nie sme murári, budeme to robiť prvý krát.

    miso odpovedal pred 3 mesiacov, 1 týždeň 3 Členovia · 10 odpovede/odpovedí
  • 10 odpovede/odpovedí
  • docent

    člen
    6. apríla 2022 o 12:58

    Pekný deň a ďakujem za obrázky.

    Ku gradientu – pevnostný gradient je prídržnosť vrchných krycích vrstiev, ktorými sa pokrývajú múry a steny. Nie je to však iba pevnostný gradient, ktorý vylučuje kombináciu materiálov. Je to aj vzájomná znášanlivosti použitých materiálov, napríklad fasádnej farby na omietky.

    V šesťdesiatych rokoch minulého storočia vznikol termín sanačná omietka. Označenie sa týkalo sanácie vlhkého muriva, no postupne prerástlo do označenia všetkých omietkových komponentov používaných pri ochrane historických budov, i keď v prevažnej miere nejde iba o sanáciu (zlepšenie stavu).
    V roku 1976 vzniklo v Mníchove združenie – Vedecko-technická pracovná skupina pre ochranu budov a pamiatok (Wissenschaftlich-Technische Arbeitsgemeinschaft für Bauwerkserhaltung und Denkmalpflege, WTA), ktoré sa stalo medzinárodnou platformou definujúcou technické pravidlá v oblasti záchrany stavieb a pamiatkovej starostlivosti. Veľká pozornosť bola venovaná výskumu omietok chrániacich murivo pred účinkami solí a vlhkosti. Vychádzalo sa pritom z úvahy, že zamokrené murivo vysychá iba vtedy, ak prevládne odvod vlhkosti nad jej prísunom. Ak nie je možné znížiť množstvo vody privádzané do muriva, potom sa musí umožniť jej ľahšie odvádzanie.
    Najúčinnejšie sa vlhkosť z muriva odvádza odparovaním z jeho povrchu. Sanačná omietka preto musí byť priedušná pre vodné pary. Keďže omietka je tým priedušnejšia, čím je pórovitejšia, musí byť aj sanačná omietka značne pórovitá. Vlhkosť v murive však netvorí iba „čistá voda“. Obsahuje aj vo vode rozpustné soli, ktoré sanačnou omietkou nesmú prejsť – na povrchu omietky totiž vytvárajú výkvety.
    WTA vydala v roku 1991 smernicu, ktorá sa stala prvou medzinárodne uznávanou „normou“ definujúcou požiadavky na systémy sanačných omietok.
    Sanačné omietkové systémy opísané v smernici sú variabilné podľa stupňa zasolenia muriva a skladajú sa z troch rôznych typov malty s odlišnými vlastnosťami, a to:
    nástrek (podstrek, špric), ktorý zaisťuje súdržnosť omietok k podkladu; nanáša sa sieťovito s takzvaným 50 % krytím a hrúbka nesmie prekročiť 5 mm; nie je bezpodmienečnou požiadavkou,
    podkladová omietka, ktorá slúži na vyrovnanie hrubých nerovností podkladu alebo ako akumulačná vrstva na absorbovanie solí pri zvlášť vysokom zasolení podkladu,
    sanačná omietka, pórovitá a silne hydrofóbna; môže sa nanášať ako jedno- alebo viacvrstvová. Pritom ale treba dodržať celkovú hrúbku omietky minimálne 20 mm a hrúbku jednotlivej vrstvy najmenej 10 mm. Vrstva sanačnej omietky sa môže zredukovať na 15 mm iba vtedy, ak sa nanáša na pórovitú podkladovú omietku.
    V súčasnosti je na trhu dostupných niekoľko sanačných omietkových systémov vyhovujúcich podmienkam WTA, napríklad produkty Baumit Sanova L(

    https://baumit.sk/riesenia/sanacne-a-historicke-omietky/sanacny-system-sanova-l)

    , TUBAG firmy Sievert SK s.r.o. (

    https://www.zachranapamiatok.sk/sk/taxonomy/term/334

    )alebo produkty HASOFT (

    https://www.hasoft.cz/sk/produkty/bostik/plnivo-a-omietky/ ).

    Toto rozsiahlejšie extempore súvisí s pokusom o odpoveď na Vašu poslednú otázku “Ako postupovať pri omietaní…”. Po zbežnej prehliadke a zhodnotení stavu muriva by som v každom prípade použil “špric” vyhovujúci podmienkam WTA a následne sanačnú omietku.

    Do úvahy prichádza aj použitie sanačného prednástreku Baumit Sanova Pre a omietky Baumit Klima Uni. Kompatibilita potvrdená firmou Baumit.

  • harp

    člen
    7. apríla 2022 o 7:51

    Zacnime od nuly. Preco ste vybetonovali podlahy? Aku maju teraz podlahy skladbu? Ma to vyrazny vplyv aj na omietky.

  • harp

    člen
    7. apríla 2022 o 8:00
  • miso

    člen
    7. apríla 2022 o 10:23

    Ďakujem páni za odpovede!

    Pýtaš sa prečo som betónoval podlahy a akú majú skladbu.

    Betónoval som ich preto, že som blbý a neskoro som si naštudoval problematiku.

    V jednej miestnosti bol betón, v druhej tehly + jemný poter a dlažba, na tom linoleum a v tretej izbe tramy a dlážkovica.

    Dlážkovica bola celkom zdravá, je znej spravená latrína, trámy boli zhnité, uložené v piesku (na záhorí).

    Dostal som elektrické podlahové kúrenie zdarma, tak som ho dal do podlahy.

    V každom prípade, už sú tam podlahy, tak sa stým musím už zmieriť.

    Skladba podlahy:

    – podkladový betón cca 10cm s karirohožou

    – ipa

    -polystyrén 5+5cm

    – poter cca 5-6cm s elektrickými vykurovacími káblami

    – podlahy budú parkety/dlažba

    Steny nie sú extra vlhké, v dome sa 10 rokov nebývalo a po odtiahnutí skríň od steny som bol mimo prekvapený stavom omietok.

    Na streche (A-čková strecha, sklon 45°) bola rína iba na jednej strane, voda zo zvodu vytekala hneď k domu, kde vsakovala pod dom (a za 90 rokov podmyla jeden oporný stĺp, ktorý klesol o 2-3cm – viď puklina na fajermúre). Strechu máme zrekonštruovanú, rína je zatiaľ z jednej strany, voda odvedená do jarku. Rína bude aj z druhej strany (do mesiaca), odvod takisto do jarku. Druhá strana strechy stekala rovno k stene a spádom pod dom. Dom chcem obkopať, dať drenáž a nopovku, odvetrať základy. Rozmýšľam aj nad injektážou muriva nejakým tým krémom. Omietky chcem dať vápnové, teda konkrétne Baumit KlimaUni a ako som sa dozvedel od kolegu, tak aj so špricom.

    Dúfam, že takto spravím všetko preto, aby som odviedol vodu čo najdalej od domu.

    Pre predstavu posielam fotku chalupy zvonku

  • harp

    člen
    11. apríla 2022 o 14:33

    Doporucil by som vam neexperimentovat s prirodzene hydraulickym vapnom ale radsej pouzit priesok a vapno z lokalnych zdrojov. Pripadne pridajte do malty metakaolin ako aditivum: https://www.lanovefarby.sk/produkt/metakaolin/

  • docent

    člen
    14. apríla 2022 o 15:23

    miso, dúfam, že ako budú práce postupovať nás, semo-tamo, potešíte nejakým obrázkom a urobíte nám pekný deň

  • miso

    člen
    18. mája 2022 o 13:00

    Momentálne sme robili stropy.

    Jeden je zo starých dosiek zo záklopu a pôvodné trámy a druhuhý je komplet z nového materiálu

  • miso

    člen
    18. mája 2022 o 13:08

    Poznáte nejakú firmu (najlepšie zo záhoria), ktorá mi vie spraviť takéto omietky (vápno + piesok)?

  • harp

    člen
    21. júna 2022 o 7:49

    Pekna praca @miso

  • miso

    člen
    21. júna 2022 o 7:52

    Díky, snažím sa. A tú firmu, ktorá mi vie spraviť vápnové omietky nepoznáme?

Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz