aktivita " diskusia " Reštaurovanie a konzervovanie " namiesanie spravneho tonu farby

  • Anonymný

    člen
    26. marca 2007 o 19:39

    Ďakujem za milú a vecnú odpoveď pán LiptaJ skutočne ste ma potešili. Ja viem, že u nás stále existujú aj takí, ktorí tvoria a vyrábajú iba pre svoje potešenie a na komerciu kašlú, lebo im stačí pramenistá voda a trávička alebo si už dosť nakradli. To čo som sa tak urážlivo pre toto fórum pokúsila naznačiť je skutočnosť, že pre mňa nie je farba to, čo pre iných a čudujem sa, že prečo nemôže byť pre niekoho farba trebárs aj pigment. Neunúvajte sa s odpoveďou radšej si zaobcujte s niečim užitočnejším.

  • petros

    člen
    15. júna 2009 o 22:05

    Vnímanie farby je závislé nie len na svetle samotnom, ale aj na pozorovateľovi. Je celkom možné, že každý človek vidí farebné spektrum posunuté podľa jeho vlastných dispozícií, a extrémne povedané, to čo vidí jeden ako zelené, iný môže vidieť ako červené. A keď nazývame farby rovnakým menom, nemusí to hneď znamenať, že vidíme rovnakú farbu, ale iba že nás od mala učili hovoriť farbe trávy zelená, oblohe modrá… Možno preto niekoho pobyt v prírode upokojuje, iný je v nej nervózny. : )
    Zaujimave Petros ako keby som cital vlastne slova…
    Podla mna je farba iba vysledok dohody v spolocnosti.

    Ja mam taku teoriu ze tu cast spektra co jeden vidi ako zltu druhy moze vidiet ako modru. Ale nazvali sme ju takym istym nazvom.

    Aj oranzovu ktora je hore vidim ja ako mozno vy vidite modru. Ja viem ze proti mojmu tvrdeniu je fyzika, ale… Farba je iba pocitom suhrou elektoimpulzov ktore vyvolal impulz pochadzajuci z oka. Zhodou okolnosti tiez elektro

    Nespomeniem si žiaľ kde som čítal, ako človeku, ktorý stratil zrak, napojili namiesto oka kameru, ktorá vysielala do jeho mozgu elektrické signály. Tento človek vďaka tomu znovu videl, ale vyjadril sa, že svet, ktorý vidí teraz, je úplne iný, ako ten, ktorý videl predtým očami. To by mohlo potvrdzovať naše úvahy o tom, že na tom, ako budeme tú ktorú farbu volať sme sa iba dohodli, ale v skutočnosti vidíme každý inú farbu.


    Vnímanie je však určite závislé na pozorovateľovi. Ak by ste sa napríklad spýtali náhodne okoloidúcich, čo vidia, a ukázali by ste im v diaľke dve proti sebe stojace postavy, jeden by videl, že sa bijú, druhý rozprávajúcich sa priateľov, iný zase držiacich sa milencov… a vlastne každý tak trochu seba samého a svoju povahu.

    Taktiež sa na vnímaní výrazne podieľa duchovná dispozícia človeka – niekto si dokáže všimnúť „maličkosti“ a prežije desiatky pozoruhodných chvíľ, kým iný „prísediaci“ si za ten čas nič nevšimne a iba znudene zíza…

  • petros

    člen
    16. júna 2009 o 0:44

    ja som nemala na mysli vnimanie farieb ako take.. skor AKO PRESNE VZNIKNE ZO ZLTEJ A MODREJ ZELENA?
    Napríklad na monitore sa miešajú farby vyžarovaním červenej, zelenej a modrej v 256 intenzitách, čo umožňuje kombináciu 16.7 milióna farieb. V reánom svete je ich ale viac… U predmetov ide však asi skôr o pohlcovanie určitého spektra svetla (svetlo obsahuje všetky farby vo vyváženom pomere, teda pôsobí „bezfarebne“), a vidíme iba zvyšné odrazené žiarenie, alebo skôr jeho výslednú frekvenciu. Nikde som to ale neštudoval… tak sa možno nevyjadrujem učene.

    ZO ŽLTEJ A MODREJ ZELENÁ?
    Žltá má frekvenciu vyžarovania 503 – 520 THz, modrá 610 – 659 THz. Ak to zmiešame, výsledná frekvencia bude niekde medzi tým. Podľa tabuliek je zelená 520 – 610 THz.


    (Na obrázku sú iba modré a žlté štvorčeky, nie zelená : )

  • asomtam

    člen
    30. apríla 2011 o 8:06
    Z koľkých farieb sa skladá tento obrázok?
  • mazoslav

    člen
    2. mája 2011 o 12:05

    Bola tu požiadavka nakusnúť farebnosť aj z chemickej stránky. Nieje to však jednoduchá vec, ale skúsim aspoň to čo som pobral ja pri štúdiju :)

    Ako bolo povedané, vec má farbu podľa toho ako dokáže pohlcovať svetlo. Vždy sa javí ako doplnková farba k tej čo je schopná pohltiť, čo sa dá presne merať a odvodiť od jej vlnovej dĺžky. ( Na rozdiel od relatívnej farebnosti, ktorú vidí každý inak ) Toto bola tá fyzikálna podstata, na ktorej pracuje aj RGB model miešania farieb a kde doležitú úlohu hrá aj difrakcia. Chémia sa zaújma o to jak a prečo práve  onú vlnovú dĺžku látka pohlcuje a teda navonok sa prejavujú farebne. Tajomstvo je ukryté v štruktúre atómov, presnejšie v elektrónovom obale. Atóm je schopný prijať “svetlo”  len obalom , a to tým že vytvorí orbitál s energiou odpovedajúcou prijímu energie z vonka. (kavntová chémia)  Každá látka má inú atomárnu stavbu a iné podmienky pre vytváranie týchto orbitálov.  Najlepšími nositeľmi sú atómi schopné variaovať na úrovni d orbitálov ako napríklad meď. Podobný mechanizmus existuje aj v niektorých typoch chemických vazieb kedy netreba bohatý elektrónový obal ako je tomu u dvojitej a trojitej vazby u organických zlúčenín ( Anilín atď.) A asi najpočetnejší prípad tvorenia farieb sú tzv. komplexné zlúčeniny kde sa celá molekula podiela na absorbcii svetla a teda jeho výslednej farbe podľa sily ktoru sú k sebe pútané jednotlivé ligandy k centrálnemu kovovému atómu.

    Pre prírodovedcov, absorbcia EM žiarenia je závislá na energii ligandového poľa, čím viac energie treba na vyvolanie elektrónového preskoku, tým by mala byt výsledná vlnová dľžka kratšia. Inak povedané stabilnejšie komplexi budú modré najmenej stabilné červené. Jednoduchým prikladom je napr. modrá skalica. Pokial nieje prítomná voda a neexistuje príslušný komplex je biela, akonáhle sa hydratuje vidíme ju ako krásne modrú. Alebo len modrú, pre tých čo modrú nemusia :)

Page 2 of 2
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz