aktivita diskusia Pamiatky Banská Bystrica

Tagged: 

  • vlcik-tlcik

    Member
    25. januára 2012 at 0:02

    [quote=palo]

    "Jeho výška a podlažnosť, ako aj všetky architektonické prvky fasády a materiálové riešenia stavby sú prispôsobené k lokalite historického centra s modernou a štýlovou architektúrou."[/quote]

    Toto je vtip, alebo iba zle napísaná veta? Lebo neviem, že by v tejto ulici  tuším okrem jedného domu bola moderná ale neviem či štýlová architektúra.

  • eo-ipso

    Member
    25. januára 2012 at 21:46

    Vychádzam z predpokladu, že z hľadiska podmienok riešenia parcely (preluky) bola novostavba najvhodnejším riešením! (A naozaj bola ?!) V takom prípade je nedostatočné zo strany KPÚ stanoviť len výšku, no treba dať podmienky investorovi aj čo sa týka hmotového členenia, stvárnenia priečelia vo vzťahu k okolitej a protiľahlej zástavbe, ako aj použitých materiálov a farebnosti budovy. Investor mal vhodnosť architektonického riešenia doložiť viacerými štúdiami, navyše od viacerých autorov/kolektívov. Realizované riešenie nám neumožňuje poznať na daný priestor aj iný názor, nebola vytvorená možnosť získať vyššiu kvalitu, čo je na území pamiatkovej rezervácie trestuhodný prístup. Konštatovať, že "stavba neohrozí okolitú architektúru" je "zbabelou stratégiou" pre historické jadro Banskej Bystrice !     

  • palo

    Member
    26. januára 2012 at 9:17

    Zásady ochrany pamiatkového územia – mestskej pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica boli vypracované v roku 2004. Odborná komisia PÚ SR v Bratislave ich prerokovala v roku 2005 a dala príkaz KPÚ BB dopracovať ich a schváliť. Posledný príkaz generálnej riaditeľky PÚ SR K. Kosovej na túto tému znel: urobiť to do 1. septembra 2011. Ale dodnes to nie je.
    To znamená, že KPÚ BB určuje podmienky prípad od prípadu, ad hoc.

  • palo

    Member
    28. januára 2012 at 15:23

    Porovnanie situácie novostavby polyfunkčného domu na Hornej Striebornej ulici v Banskej Bystrici s mapou z roku 1901.

  • harp

    Member
    21. februára 2012 at 10:56

    Má po 33 rokoch nový územný plán, aktivisti ho chcú napadnúť
    Občianskemu združeniu Budúcnosť Považského Chlmca sa nepáči, že v porovnaní s pôvodným plánom, kde je v Chlmci medzi skládkou odpadu a riekou Váh vymedzená ochranná zeleň, má byť podľa nového plánu vybudovaná mestská kompostáreň
    Žilina má po 33 rokoch nový územný plán. Platiť by mal začať o 14 dní, napadnúť ho však chcú aktivisti z mestskej časti Považský Chlmec. Občianskemu združeniu Budúcnosť Považského Chlmca sa nepáči, že v porovnaní s pôvodným plánom , kde je v Chlmci medzi skládkou odpadu a riekou Váh vymedzená ochranná zeleň, má byť podľa nového plánu vybudovaná mestská kompostáreň.
    „Keď územný plán nadobudne platnosť, podáme sťažnosť na krajský stavebný úrad a na prokuratúru, pretože v Chlmci plánovaná elektráreň nemá podľa zákona o EIA posúdené vplyvy na životné prostredie a plánované centrum zhodnocovania biologického odpadu v areáli skládky nie je v súlade s platným integrovaným povolením. Inšpekcia tam už vydala rozhodnutie o uzatvorení skládky. Okrem toho táto záležitosť je na súde v Haagu, takže nie je možné, aby sa tam vyvíjala ďalšia činnosť a v územnom pláne je v tomto areáli navrhnutá mestská kompostáreň,“ povedala žilinská mestská poslankyňa a šéfka Občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca Anna Smikoňová.
    „Je to ich právo, ja to musím len akceptovať a nechať to na rozhodnutie príslušných orgánov. Ale na druhej strane ma to mrzí, pretože by som bol nerád, keby sme teraz zastavili tú nesmierne dôležitú a mravčiu prácu, ktorá tu bola najmä za posledných šesť rokov urobená,“ reagoval na ohlásené kroky občianskeho združenia žilinský primátor Igor Choma.
    Žilinskí mestskí poslanci dnes schválili nový územný plán mesta takmer jednomyseľne, proti bola iba poslankyňa Smikoňová. Žilina čakala na nový územný plán vyše tridsaťtri rokov, mesto doposiaľ používa plán, ktorý ešte v roku 1978 nariadila vtedajšia socialistická vláda. Práce na novom pláne sa začali v roku 1994, akceleráciu nabrali v roku 2007 a hotový ho tridsaťčlenný spracovateľský tím odovzdal v apríli 2010. V rámci verejného pripomienkovania však k návrhu prišlo vyše 270 pripomienok od verejnosti a ďalších zhruba tridsať od dotknutých orgánov a obcí. Všetky bolo odvtedy potrebné prekonzultovať a prípadne aj zakomponovať do konečného návrhu. Po zapracovaní pripomienok odobril v januári finálnu podobu územného plánu aj žilinský krajský stavebný úrad.
    Územný plán má byť základným zákonom Žiliny, podľa ktorého sa bude riadiť mesto, verejnosť, podnikatelia i majitelia pozemkov, ktorí tak budú vedieť, čo sa dá na ktorom území robiť, prípadne na čo sa dá využiť. Nový plán je nastavený do roku 2025, dovtedy má v súčasnosti 85-tisícová Žilina vytvoriť možnosti pre 132-tisíc obyvateľov.

    Zdroj: SITA

  • palo

    Member
    19. septembra 2012 at 18:43

    Kuzmányho ulica a Štadlerovo nábrežie by mohli v budúcnosti zmeniť svoju terajšiu podobu. Počíta s tým návrh zmien a doplnkov územného plánu centrálnej mestskej zóny, ktorý prešiel verejným prerokovaním. Práve na ňom otvorili odborníci i laická verejnosť viaceré problémy, na ktoré by mohol návrh pri svojom schvaľovaní v zastupiteľstve naraziť. Je to napríklad inundačné pásmo Hrona, ktoré môže skomplikovať výstavbu podzemných garáží, či nedostatočne zohľadnená skutočnosť, že zmeny sa dotýkajú priestoru, ktorý je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. Obyvatelia mesta sú na priestor v okolí Huštáku citliví a aj v minulosti opakovane kritizovali nevhodnú modernú zástavbu, ktorá nástup do starého mesta nenávratne poškodila.

    Čítajte viac v článku Kvety Fajčíkovej “Okolie Huštáka čakajú plány ďalšej výstavby” z 15. 9. 2012 na bystrica.sme.sk.

  • rudom

    Member
    20. septembra 2012 at 18:26

    sme my ale sprosty narod, vid zdravy priklad

  • antik

    Member
    1. júna 2013 at 11:48

    Životný príbeh Štefánika priblíži aj skalp z Ekvádoru
    BANSKÁ BYSTRICA 30. mája (SITA) – Životný príbeh jednej z najväčších slovenských osobností – Milana Rastislava Štefánika – môžu bližšie spoznať návštevníci výstavy Generál a jeho hviezdy, ktorú dnes v Thurzovom dome v centre Banskej Bystrice otvorilo tamojšie Stredoslovenské múzeum v spolupráci so Spoločnosťou M. R. Štefánika. Osobnosť a pôsobenie Štefánika ako generála, vedca astronóma, cestovateľa či politika približuje nielen prostredníctvom fotografií a textov na desiatich informačných paneloch, ale aj viacerými predmetmi s ním spojenými.
    Ako uviedla referentka pre vzťahy s médiami v Stredoslovenskom múzeu Gabriela Kováčová, výstava je predzvesťou budúceho Roku Milana Rastislava Štefánika, za ktorý pri príležitosti 135. výročia jeho narodenia a 95. výročia jeho tragickej smrti vyhlásila Spoločnosť M. R. Štefánika rok 2014. Štefánikovu osobnosť približuje bez mýtov a zbytočného prikrášľovania, ako človeka, ktorého vystihuje jeho krédo: „Veriť. Milovať. Pracovať.“
    Okrem predmetov z pozostalosti M. R. Štefánika z jeho bytu v Paríži, dopĺňajú výstavu aj viaceré originálne kúsky, ku ktorým patrí aj jeho socha od slovenského sochára Jána Kulicha, sádrový odliatok sochy českého sochára Bohumila Kafku, ale aj busta z dielne Ladislava Majerského, vyhotovená na žiadosť obce Sásová, v súčasnosti banskobystrickej mestskej časti. Busta bola v časoch komunistickej totality ukrytá v Základnej škole na Ďumbierskej ulici, odkiaľ ju do svojich zbierok získalo Stredoslovenské múzeum. Na výstave budú mať možnosť návštevníci vidieť aj suvenír Tsantsu – zmenšenú ľudskú hlavu so skalpom, ktorú si Štefánik priniesol z Ekvádoru a v súčasnosti patrí do zbierkového fondu Stredoslovenského múzea. „Túto raritu získalo múzeum od synovca Štefana Koričanského z Valaskej, ktorý bol posledným majiteľom tohto pozoruhodného antropologického exponátu – trofeje lovcov lebiek z indiánskeho kmeňa Šuarov. Do rodiny Koričanských si tento suvenír vyženil pán Štefan Koričanský starší, ktorý sa zosobášil s neterou M. R. Štefánika – Oľgou Polívkovou. Práve vďaka štedrosti rodiny Koričanských sa môže Stredoslovenské múzeum pochváliť týmto vzácnym „úlovkom“, akým bez pochyby tento ekvádorský suvenír je,“ uviedla Kováčová.
    Výstava Generál a jeho hviezdy potrvá v Thurzovom dome do 28. júla. Ako sprievodné podujatie k nej Stredoslovenské múzeum pripravilo na 12. júna besedu s historikom, politikom a autorom štvordielneho dokumentárneho filmu Štefánik – Príbeh hrdinu Pavlom Kanisom. Súčasťou besedy bude aj premietanie častí tohto filmu.

  • antik

    Member
    14. júna 2013 at 12:07

    Múzeum SNP kritizuje mesto pre poľnú cestu v susedstve

    BANSKÁ BYSTRICA 13. júna (SITA) – Múzeum SNP je nespokojné s provizórnou „poľnou“ cestou okolo areálu svojho sídelného Pamätníka SNP v centre Banskej Bystrice, ktorou tamojšia mestská samospráva zabezpečila prístup k zadným traktom niektorých budov na Hornej ulici. Ako pripomína riaditeľ tohto múzea Stanislav Mičev, mesto už pred rokmi sľúbilo vybudovať tam novú ulicu, pomenovanú po účastníčke tunajšieho protifašistického odboja židovského pôvodu Chavive Reikovej (1914 – 1944) a deklarovalo to už dvom izraelským veľvyslancom v rade. Namiesto toho je tam stále provizórna štrková komunikácia, čo podľa Mičeva robí hanbu nielen mestu, ale aj Múzeu SNP.
    „Je to katastrofálny stav. Máme tu poľnú cestu a mesto nemá záujem riešiť túto situáciu. Keď mesto povolilo výstavbu zadných traktov (budov na Hornej ulici, pozn. SITA), mali myslieť aj na to, že bude treba prístupovú komunikáciu,“ povedal Mičev. Dodal, že na Chavivu Reikovú sa pýta každý izraelský návštevník Múzea SNP, pretože je to izraelská národná hrdinka.
    Poľná cesta okolo areálu Pamätníka SNP, vedúca bezprostredne popri skanzene bojovej techniky, prekáža múzeu aj v súvislosti s každoročným oslavami výročia SNP, na ktoré prichádzajú aj mnohé zahraničné delegácie. „Tento rok príde predseda ruskej dumy, budem sa len modliť, aby sa nechcel prejsť areálom. Neviem si predstaviť, že by v okolí národnej kultúrnej pamiatky, ako je Múzeum SNP, v ktoromkoľvek meste na svete bol takýto neporiadok,“ uviedol Mičev. Predstaviteľov mesta preto vyzýva, aby situáciu riešili.
    Banskobystrický primátor Peter Gogola na apel riaditeľa Múzea SNP uviedol, že aj on by chcel, aby už po obvode areálu Pamätníka SNP viedla riadna komunikácia, mesto však na to aktuálne nemá financie. Pripomenul, že výstavba tejto komunikácie bola pôvodne súčasťou veľkého projektu rekonštrukcií a výstavby mestských komunikácií, ktorý sa uskutočnil v roku 2011. Pre zdĺhavé majetkovoprávne vyrovnanie časti pozemkov však z tohto projektu vypadla a mesto prostriedky na ňu vyčlenené presunulo na výstavbu mostu do priemyselného parku. Na otázku, či by tento problém mohol byť vyriešený do budúcoročného 70. výročia SNP, uviedol, že časovo určite áno, závisí to však od finančných možností mesta. S vybudovaním cesty okolo areálu Pamätníka SNP počíta aj platný územný plán mesta.

Page 4 of 4

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť