Ruční a puškové granáty – rukověť pyrotechnika
Prchal Josef
Ruční a puškové granáty – rukověť pyrotechnika
Vydalo Naše vojsko, Praha 2010, 268 s., ISBN 978-80-206-1120-8
I keď sa na prvý pohľad zdá, že nasledujúca recenzia do tohto periodika nepatrí, nie je to tak. Na Slovensku hádam nenájdeme múzeum, ktoré by v zbierkovom fonde nemalo aspoň jeden ručný alebo puškový granát. Niektoré reprezentujú vojnové udalosti, spojené s našou krajinou, no nájdu sa aj také, ktoré zručný remeselník premenil na spomienkový alebo úžitkový predmet.
Vzhľadom na nejestvujúcu slovenskú a českú odbornú literatúru, ktorú by mohol múzejník pri identifikácii týchto rozsiahlych skupín munície tvoriacich súčasť múzejných zbierok použiť, ide o záslužný počin, ale iba na prvý pohľad.
Autor, ktorý je alebo bol pyrotechnikom v službách polície alebo armády ČR zhromaždil, ako sám v úvode uvádza, 900 typov ručných a puškových granátov zo 42 štátov sveta. Zoradil ich do 44 kapitol, z ktorých 4 sú venované munícii nemeckej proveniencie. Z formálneho hľadiska prekvapí už ich radenie, pretože prvá kapitola je venovaná opisu regionálnych typov ručných a puškových granátov Českoskovenska, druhá Zväzu sovietskych socialistických republík (SSSR), Rakúsko je za Belgickom pred Juhosláviou a USA pred Argentínou. Kapitoly Rakúsko-Uhorsko, Rusko a Slovensko chýbajú úplne.
Z vecného hľadiska možno autorovi vytknúť nedostatočné vymedzenie a triedenie ručných granátov, kam zaradil aj akési vrhače granátov, ako aj to, že nevymedzil a netriedil puškové granáty. Ďalším vážnym nedostatkom je, že autor nevenuje žiadnu pozornosť skratkám, ktoré používa v texte alebo ktoré sú súčasťou typového označenia. Možno mu odpustiť zaradenie zápalných fliaš (s. 21, 85, 253) medzi ručné granáty, ale do knihy skutočne nepatria „granáty do signálnej pištole“ (s. 88), strelivo puškových granátometov (s. 95, 142) alebo „jednotné trhavé tělo“ (s. 81). Chýbajú najmä československé dymové granáty a vojenské výbušky.
Každý, kto sa len trochu zaoberá problematikou munície už pri zbežnom prelistovaní zistí, že kniha je na 98% kompilátom informácií zverejnených na internete. Tomu zodpovedá aj nekvalitný sprievodný text, rôznorodé, nejednotné takticko-technické údaje, mizerné vyobrazenia a absencia akejkoľvek použitej alebo odporúčanej literatúry.
Táto kniha s nezvyčajne zlou typografickou úpravou a nepeknou obálkou by nemala mať podnázov „rukověť pyrotechnika“ ale „co internet dal“. Ostáva iba dúfať, že táto kniha nie je predzvesťou nového, moderného trendu v odbornej publikačnej činnosti a ostane iba ojedinelou výstrahou pre budúce generácie autorov.
Tibor Díte
Zdroj: Múzeum 4/2011
Neviem posudit knihu som
Neviem posudit knihu som videl v Cechach ale nekupil lebo sa mi zdalo 450 Čk vela. Bol by som zvedavy na nazor mila1.
Mám tú knižku. K Sashovej
Mám tú knižku. K Sashovej recenzii nie je čo dodať, je tomu tak. Informácie sú získané z internetu, fotky takisto, na niektorých je ešte vodoznak servra, na ktorom boli publikované.
Výnimkou sú granáty československé, autor mal asi k dispozícii pôvodné predpisy k ich konštrukcii a použitiu.
Ja sa momentálne ručným
Ja sa momentálne ručným granátom venujem a pre tých, ktorí nechcú plátiť za všeobecne dostupné informácie, je tu vcelku obsažná stránka:
http://www.lexpev.nl/grenades/index.html