Kostol sv. Jána Krstiteľa, Modra

Jednoloďový kostol stojaci na cintoríne má polygonálne presbytérium a dvomi sakristiami, nemá vežu, len predstavanú predsieň s valenou klenbou s lunetami. Klenba s hrebienkami je rovnaká ako klenba lode, posadená na vytiahnutých pilieroch nesúcich aj bočné empory, ktoré spája západná empora s nefunkčným organom. Presbytérium má barokové pruské klenby s maľbami zo života sv. Jána Krstiteľa (signované I. G. Walter 1765). Severná, pôvodná sakristia má valenú klenbu, južná je baroková s pruskými klenbami a zachovanými pôvodnými okennými výplňami so šesťtabuľkovým zasklením a kovovými okenicami. Hlavný západný vstup má portál s rovným prekladom a datovaním 1747. Na južnej fasáde sú okná a vstup s gotickými kamennými profilovanými osteniami. krov je zo 40. rokov 20. storočia. 

Z mobiliáru sú v kostole zachované tri barokové oltáre, kazateľnica z roku 1714, torzo barokového organa (skrine), tabuľové maľby bočných parapetov empor z 1673.

Podľa kanonických vizitácií sa v kostole nachádza až 5 krýpt, dnes neprístupných. 

Pamiatkové výskumy realizované v lete 2011 priniesli nové a prekvapivé poznatky, ktoré výrazne posunuli jeho datovanie. Pôvodne farský kostol je najstaršou zachovanou stavebnou pamiatkou Modry a vznikol podľa všetkého už v druhej polovici 13. storočia, čo dokazujú aj nástenné maľby nájdené architektonicko-historickým a umelecko-historickým výskumom a následne skúmané reštaurátorským výskumom. Predstavujú najrozsiahlejší maliarsky program, doteraz odkrytý na území západného Slovenska a zaradzujú sa medzi nástenné maľby nielen regionálneho, ale i celoslovenského významu. 

História a vývoj: 

Stavebno-historický vývoj Kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre

 Vôbec prvou zmienkou, nepriamo dokladajúcou existenciu farského kostola v Modre, je záznam v súpise cirkevných desiatkov z rokov 1332-1337, kde sa spomína modranský farár Jakub. To znamená, že vtedy už Modra bola samostatnou farnosťou s kostolom. Prvá známa písomná zmienka o Modre pochádza z roku 1256, pričom sa predpokladá včasnejšia existencia sídla.

 

PRVÁ STAVEBNÁ ETAPA/ 2. polovica 13. storočia

Na stredoveký pôvod kostola poukazuje aj jeho patrocínium sv. Jána Krstiteľa, patriace všeobecne medzi najstaršie na našom území. Výskum dokázal, že veľká časť dodnes stojaceho kostola má svoj pôvod pravdepodobne už v 13. storočí. Kostol bol jednoloďový s polygonálnym presbytériom a sakristiou na severnej strane, pričom obvodové murivo je súčasťou dnešného kostola. Nezachoval sa len západný múr, ktorý bol odstránený pri predĺžení kostola západným smerom v poslednej tretine 14. storočia.

V presbytériu sa zachovalo malé obdĺžnikové pastofórium na uskladňovanie Oltárnej Sviatosti. Predpokladáme, že presbytérium presvetľovali dve okná – výskumom odkrytý na juhovýchodnej fasáde a druhý na východnej strane. Jeho existenciu sa však nepodarilo dokázať kvôli osadeniu barokového hlavného oltára a z exteriéru vsadeného pamätníka obetiam 1. svetovej vojny. Presbytérium, nižšie ako súčasné, malo rebrovú klenbu, ktorej fragmenty sa sekundárne použili ako stojky ostení barokových okien

Loď kostola mala rovný strop a v západnej časti pravdepodobne emporu. Loď kostola mala na oboch stranách tri okná, zadné – západné bolo menšie a preto predpokladáme, že bolo na empore. Ostatné okná boli obojstranne rozšírené do interiéru aj exteriéru. Najlepšie zachované je okienko na dnešnej severnej empore, v ktorom sa zachovala aj nástenná maľba. Vstup do kostola bol v strede južnej fasády.

DRUHÁ STAVEBNÁ ETAPA/ tretia štvrtina 13. storočia – prelom 13./ 14. storočia

Nástenné maľby – tretia štvrtina 13. storočia

Zrejme už veľmi krátko po postavení kostola, zhruba v tretej štvrtine 13. storočia sa pristúpilo k jeho výzdobe s nástennými maľbami. Našli sa za súčasnými bočnými oltármi. Zachovali sa len dva výjavy – na severnej strane to bol zrejme Kristus Pantokrator (Vševládca) a na južnej strane zástup Apoštolov. Predpokladáme však, že maľba z tejto etapy sa nachádzala aj na iných miestach interiéru kostola, pretože na zamurovke pôvodného okienka empory severnej steny sa objavil nečitateľný fragment rovnakej maľby. Na základe toho predpokladáme, že okienko sa zamurovalo práve kvôli zväčšeniu plochy pre maľby.

Nástenné maľby – prelom 13./ 14. storočia

Na prelome 13. a 14. storočia došlo k doplneniu nástenných malieb po bokoch víťazného oblúka a zrejme i na celej severnej stene. V hornej časti severnej steny bol Pašiový cyklus. Na južnej strane východnej steny lode pri víťaznom oblúku sa podarilo objaviť fragment koňa s jazdcom. Z pašiového cyklu sa reštaurátorským výskumom odkryli výjavy so zástupom Židov (zrejme Ecce Homo alebo Zajatie Krista), Bičovanie Krista a Ukrižovanie. Medzi nimi je vsunutá monumentálna postava, pravdepodobne sv. Krištofa. Pri súčasnom stave odkrytia sa však nedá vylúčiť ani scéna Zmŕtvychvstania.

Maľby poukazujú na rakúske vplyvy a na území juhozápadného Slovenska sa jedná o výnimočný objav vďaka stavu ich zachovania i skutočnosti, že nikdy neboli premaľované. K ich zabieleniu došlo v roku 1561.

TRETIA STAVEBNÁ ETAPA/ 1. polovica 14. storočia

Táto etapa sa týkala len vytvorenia baldachýnového oltára v severovýchodnom rohu lode kostola, za dnešným severným bočným oltárom. Takéto oltáre s vymurovanou klenbičkou sú typické pre oblasť juhovýchodného Slovenska (Most pri Bratislave, Bratislava – Rača, Šamorín, Sv. Jur).  Na boku oltára bola maľba postavy, z ktorej sa zachovala len koruna na hlave.

ŠTVRTÁ STAVEBNÁ ETAPA/ posledná tretina 14. storočia

Koncom 14. storočia bola Modra poddanským mestečkom kráľovnej a nadobudla rozsiahle výsady hospodárskeho a právneho charakteru a v roku 1388 sa dostala do dŕžavy bratislavského župana Stibora zo Stiboríc. Kostol sa vtedy podstatne zväčšil, predĺžil do súčasnej podoby a zvýšil. V západnej časti bola drevená empora. Na južnej fasáde sa vytvorili dodnes zachované veľké gotické okná s kamennými osteniami. Rovnaké ostenie mal aj vstup na západnej strane. Pôvodný južný vstup z 1. stavebnej etapy sa zamuroval a vytvoril sa nový, zachovaný do súčasnosti.

PIATA STAVEBNÁ ETAPA/ 1561

            Archívne dokumenty prezrádzajú, že kostol bol v roku 1561 v zlom stave a preto v roku 1562 prebehla jeho obnova, ktorá ale nemala charakter prestavby. Zlý stav omietok bol aj dôvodom zabielenia nástenných malieb.

ŠIESTA STAVEBNÁ ETAPA/ prelom 16. / 17. storočia

            Pravdepodobne už krátko po obnove kostola v roku 1562 prevzali kostola evanjelici a pôsobili tu do roku 1635. Prestavba, ktorú realizovali, dala podstatnú podobu lodi kostola. Zrušila sa stará empora a vytvorila nová, murovaná, ku ktorej sa pridali po oboch stranách lode aj bočné empory. Spoločne s emporami sa postavila aj súčasná klenba lode. Kvôli lepšej využiteľnosti empor sa zamurovali pôvodné malé okná. S postavením klenby sa vytvorila aj pôsobivá maliarska výzdoba. Nad baldachýnový oltár nechali namaľovať tmavobordovo - čierny iluzívny baldachýn. K západnému vstupu do kostola sa ešte postavila predsieň s rovnakou klenbou ako v lodi.

SIEDMA STAVEBNÁ ETAPA/ 1763

            Baroková prestavba dala celému kostolu súčasnú podobu. Najväčšou zmenou prešlo presbytérium. Strhla sa pôvodná klenba a vytvorila nová s maľbami zo života sv. Jána Krstiteľa, ktoré vytvoril I. G. Walter v roku 1765. Kvôli neustálym problémom s vlhkosťou sa vytvorila nová – južná sakristia. Okrem prestavby presbytéria sa v lodi kostola vytvorili nové okná na emporách. Z 18. storočia pochádza aj všetok mobiliár kostola (oltáre, kazateľnica, organ).

ÔSMA STAVEBNÁ ETAPA/ 1822

            V roku 1822 sa stará sakristia upravila na oratórium patróna kostola, ktorým bol podľa všetkého starosta Modry. Úprava spočívala najmä vo vytvorení okna do presbytéria, ktoré je dnes zamurované. 

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

Po vykonaní základných výskumov sa koncom roka 2011 podarilo vymeniť krytinu presbytéria a sakristií. V roku 2012 sa plánuje sanácia kostola, ktorá je pre následnú obnovu a najmä reštaurovanie malieb nevyhnutná. Obnovu zabezpečuje združenie Záchrana cirkevných pamiatok v Modre.

Číslo UZPF: 
490/1
Ulica: 
Dolná 104
Obec: 
Modra
Poloha: 
na cintoríne
Informačné zdroje: 

Michaela Haviarová – Tomáš Haviar – Jozef Tihányi: Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre, 2011

 

Umiestnenie

Dolná
Modra

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kostol sv. Jána Krstiteľa, Modra

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.