Odkaz vo fľaši z Osvienčimu je pre bývalého väzňa záhada

Pre bývalého väzňa Alberta Veissida z Osvienčimu, ktorého meno bolo na lístku vo fľaši objavenej tento týždeň v stene budovy na území bývalého koncentračného tábora, je nález záhadou. Ako 84-ročný Francúz Albert Veissid povedal, “je to neuveriteľné. Pamätám si všetko z tábora od A po Z. Keď teraz s vami hovorím, pred očami mám obrazy z tábora. Ale fľaša je záhadou. Je to najväčšie prekvapenie v mojom živote.” Ako informovalo múzeum v Osvienčime, zamurovaný odkaz vo fľaši s menami siedmich väzňov, z ktorých dvaja prežili, našli robotníci počas búracích prác.
Ako 84-ročný Francúz Albert Veissid povedal, “je to neuveriteľné. Pamätám si všetko z tábora od A po Z. Keď teraz s vami hovorím, pred očami mám obrazy z tábora. Ale fľaša je záhadou. Je to najväčšie prekvapenie v mojom živote.” Ako informovalo múzeum v Osvienčime, zamurovaný odkaz vo fľaši s menami siedmich väzňov, z ktorých dvaja prežili, našli robotníci počas búracích prác.

Veissida, ktorý dnes žije v meste Allauch v juhovýchodnom Francúzsku, zatkli v roku 1943 v období kolaborantskej francúzskej vlády a v nasledujúcom roku ho deportovali do Osvienčimu. Odkaz s dátumom 20. september 1944, obsahuje mená a táborové identifikačné čísla siedmich väzňov vo veku od 18 do 20 rokov. Všetci boli Poliaci, okrem Veissida. Robotníci našli fľašu v omietke steny v budove, ktorá slúžila ako sklad nacistickej táborovej stráže a dnes je súčasťou miestnej strednej školy.

Veissid si spomína na stretnutie so šiestimi Poliakmi. “Je to pravda, že som pre nich niečo urobil. Na hornom poschodí boli zásoby potravín, oni občas zobrali marmeládu, ktorú som dole ukryl.” Ako dodal, možno sa mu chceli takýmto spôsobom odvďačiť, že napísali jeho meno do

Veissid uviedol, že o tom, čo v Osvienčime prežil, hovoril málokedy. “Ale odkedy sa objavil tento príbeh, rozhodol som sa túto hru dohrať.” Veissid sa narodil v roku 1924 v židovskej rodine v Istanbule, vtedajšom Konštantínopole, jeho rodina sa však hneď presťahovala do francúzskeho Lyonu. Pred deportáciou sa živil ako muzikant a predavač sladkostí. Po oslobodení Osvienčimu v januári 1945 prešiel cez celé Nemecko do Francúzska. Domov sa vrátil v takom stave, že ho rodina nespoznala.

“Bol som chodiaca kostra. Ešte týždeň a už by som sa domov nevrátil,” povedal Veissid, ktorý sa po zotavení živil ako hudobník a predavač. Viac ako milión ľudí, väčšinou európski židia, zahynuli v Osvienčime a priľahlom Birkenau. Celkovo počas holokaustu zomrelo šesť miliónov židov. V Osvienčime zahynuli aj desaťtisíce nežidovských Poliakov, sovietskych vojnových väzňov, Rómov a bojovníkov protifašistického odboja z celej Európy.
Veissida, ktorý dnes žije v meste Allauch v juhovýchodnom Francúzsku, zatkli v roku 1943 v období kolaborantskej francúzskej vlády a v nasledujúcom roku ho deportovali do Osvienčimu. Odkaz s dátumom 20. september 1944, obsahuje mená a táborové identifikačné čísla siedmich väzňov vo veku od 18 do 20 rokov. Všetci boli Poliaci, okrem Veissida. Robotníci našli fľašu v omietke steny v budove, ktorá slúžila ako sklad nacistickej táborovej stráže a dnes je súčasťou miestnej strednej školy.

Veissid si spomína na stretnutie so šiestimi Poliakmi. “Je to pravda, že som pre nich niečo urobil. Na hornom poschodí boli zásoby potravín, oni občas zobrali marmeládu, ktorú som dole ukryl.” Ako dodal, možno sa mu chceli takýmto spôsobom odvďačiť, že napísali jeho meno do

Veissid uviedol, že o tom, čo v Osvienčime prežil, hovoril málokedy. “Ale odkedy sa objavil tento príbeh, rozhodol som sa túto hru dohrať.” Veissid sa narodil v roku 1924 v židovskej rodine v Istanbule, vtedajšom Konštantínopole, jeho rodina sa však hneď presťahovala do francúzskeho Lyonu. Pred deportáciou sa živil ako muzikant a predavač sladkostí. Po oslobodení Osvienčimu v januári 1945 prešiel cez celé Nemecko do Francúzska. Domov sa vrátil v takom stave, že ho rodina nespoznala.

“Bol som chodiaca kostra. Ešte týždeň a už by som sa domov nevrátil,” povedal Veissid, ktorý sa po zotavení živil ako hudobník a predavač. Viac ako milión ľudí, väčšinou európski židia, zahynuli v Osvienčime a priľahlom Birkenau. Celkovo počas holokaustu zomrelo šesť miliónov židov. V Osvienčime zahynuli aj desaťtisíce nežidovských Poliakov, sovietskych vojnových väzňov, Rómov a bojovníkov protifašistického odboja z celej Európy.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Na Trenčianskom hrade našli nálezy z prelomu letopočtu

Nálezy z prelomu letopočtu našli archeológovia počas prieskumu na Trenčianskom hrade. Asi dva metre pod úrovňou terénu sa nachádzala keramika, črepiny, mlynské kamene, drobné bronzové predmety, ako sponky a prívesky. „Nálezy sa datujú do neskorej doby laténskej, okolo 50 rokov pred naším letopočtom až do prelomu letopočtu,“ povedal pre agentúru SITA Jaroslav Somr z Trenčianskeho múzea.

Začnú čítať mená zavraždených slovenských Židov

V nasledujúcich rokoch by malo na Slovensku verejne zaznieť meno každého Žida zo Slovenska, ktorého zavraždili počas holokaustu. Prvých sto mien vyslovia v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave v stredu 9. septembra 2009 od 16:30 pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Doposiaľ u nás zaznievali len časti zoznamov obetí, napríklad v Poprade či Košiciach. “Jediné, čo ešte môžeme týmto ľuďom dať, je vysloviť ich meno. Mnohí sú uchovávaní v ich rodinách, ale veľká väčšina z nich rodiny nemá,” povedal na dnešnej tlačovej besede riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Podľa neho treba burcovať svedomie, ktoré veľmi rado zaspáva. Predstavitelia židovskej obce a štátu v stredu pri tejto príležitosti položia o 15:00 vence k Pamätníku holokaustu na Panskej ulici v Bratislave.

V Berlíne dnes sprístupnia najväcšie židovské múzeum v Európe

BERLÍN – V Berlíne oddnes možno navštíviť najväčšie židovské múzeum vEurópe. Osemstopäťdesiat prominentných hostí, Berlínska filharmónia a Chicagskysymfonický orchester, spolkový prezident Johannes Rau a kancelár Gerhard Schröder bolipri tom, keď ho v nedeľu večer slávnostne otvorili. Židovské múzeum v Berlíne.Múzeum, ktorého vybudovanie stálo asi 120 miliónov mariek, ponúka návštevníkom3900 exponátov, z toho 1600 originálov.