Objavili múmiu kráľovnej Sešsešet, matky faraóna Tetiho

hEgyptský archeologický tím našiel pozostatky múmie kráľovnej Sešsešet, matky faraóna Tetiho. Ten vládol v Egypte okolo roku 2 300 pred naším letopočtom. Ako dnes informovala egyptská vláda, pozostatky kráľovnej ležali v pyramíde, ktorú archeológovia objavili minulý rok v nekropole Sakkara. V sarkofágu našli zvyšky tela zabalené v plátne a starovekú keramiku. V staroveku sa však do hrobky pravdepodobne vlámali vykrádači hrobov a ukradli ostatné predmety. “Napriek tomu, že nenašli meno kráľovnej pochovanej v pyramíde, všetko naznačuje, že je to Sešsešet, matka kráľa Tetiho, prvého kráľa šiestej dynastie,” uviedol vedúci archeológ Zaví Havás vo vyhlásení.

Teti panoval v Egypte najmenej desať rokov a je pochovaný neďaleko matkinej pyramídy. Archeológovia objavili mnoho kráľovských múmií zo starovekého Egypta, väčšina z nich však pochádza z Novej ríše, ktorá sa začala asi 500 rokov po Tetiho vláde.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Záhadní Etruskovia

Vyše pol tisícročia vládli na území Toskánska, založili Rím, celé stáročia sa vie o ich existencii, no napriek tomu zostávajú veľkou záhadou. Vie sa, kde žili, no len málo o tom, ako žili a prečo vymreli. Je známe, ako dlho trvala ich ríša, no nie je známe, prečo tak rýchlo zanikla. Stále sa nič nevie ani o tom, odkiaľ prišli, a dodnes nik nerozlúštil ani ich jazyk.

Aj Slováci lúštia tajomstvá asýrskych múrov

Tell Fecheriye leží v bezprostrednej blízkosti mestečka Ras all Aim pri tureckých hraniciach, neďaleko sídla miestneho kraja Hasseke. Okrem keramiky tu medzinárodný tím archeológov našiel ľudské a zvieracie kosti, niekoľko odtlačkov pečatidiel a predovšetkým pozostatky múrov z nepálenej tehly, ktorá bola dominujúcim stavebným materiálom v Mezopotámii.