Na zámku straší Biela pani ešte aj dnes

Obrázok k článku

Na Zámku Topoľčianky je história stále živá. Po jeho chodbách sa údajne stále prechádza Biela pani. Je ňou grófka Alžbeta Rákociová, ktorá tu žila v 17. storočí. Recepční vraj počujú kroky, veci sa presúvajú na iné miesta. „Niekde si niečo položíme a nájdeme to úplne inde. Už to berieme ako bežnú záležitosť, že Rákociová niečo urobila,“ povedala Martina Obuchová z marketingu Zámku Topoľčianky. Ľuďom sa tu podľa jej slov snívajú zvláštne sny o tureckých výbojoch. Na zámok občas chodievajú aj senzibilovia, ktorí si tu robia špiritistické večery. Viacerí vraj videli Bielu pani, opisujú ju ako maličkú, veľmi peknú ženu s bielou pleťou a čiernymi vlasmi. Je veľmi milá, tvrdia špiritisti, ktorým sa aj prihovárala.

Ďalší zas údajne počuli po polnoci z nádvoria čulý ruch – vylievanie vody, ako sa starajú čeľadníci o kone a podobne. Senzitívni ľudia hovoria, že na zámku je veľmi veľa pozitívnej energie. Svoj zážitok s ožívaním histórie na zámku má aj správkyňa múzea Marta Holá, ktorá sprevádza turistov. „Ja som to zažila v múzeu, keď som počula, ako zvonia hodiny, ktoré nikto nenaťahuje. Na vlastné uši som to počula, bola som práve vo vedľajšej miestnosti s návštevníkmi. Išla som sa na ne pozrieť a ako som sa na ne dívala, ručička sa pohla,“ povedala Holá.

Alžbeta Rákociová sa v 13-tich rokoch vydala za svoju lásku Adama Erdödyho, ten však zakrátko zahynul v bitke s Turkami. Druhýkrát ju vydali za jeho brata Juraja, ktorý však už nemal Adamove morálne kvality. Alžbeta stále nosila biele šaty, pretože biela bola kedysi farbou smútku. Z nešťastného manželstva utiekala k náboženstvu a dobročinnosti – vybudovala sirotinec, nemocnicu, pomáhala ľuďom. „Od nešťastia jej puklo srdce a doteraz blúdi po topoľčianskom zámku a hľadá svoju lásku. Najviac ju tu cítiť večer, jej obľúbené miesto je kaplnka a arkádové chodby,“ hovorí Obuchová. Alžbeta zomrela ako 33-ročná. Za svojho života založila tradíciu púte do zámockej kaplnky k Panne Márii Škapuliarskej (alebo Karmelskej), ktorá pretrvala dodnes. Tento rok bola už jubilejný 325. krát.

Kaplnka na zámku pochádza z roku 1662. Pozornosť návštevníkov v nej púta najmä obraz, na ktorom je zobrazená matka Bielej panej, tiež Alžbeta, na posmrtnom katafalku v životnej veľkosti. Vysoká bola len 1,3 metra. „Podľa povesti obraz vždy na výročie jej smrti 12. augusta o polnoci spadne a ráno ho opäť zavesia anjeli,“ povedala Holá.

Prvá písomná zmienka o Topoľčiankach pochádza z roku 1293. Prvým známym majiteľom zámku bol od roku 1309 Július Hoslav, ktorý neskôr s titulom gróf prijal aj meno Topoľčiansky. Od roku 1618 tu žili Rákociovci, ktorí zámok prestavali, dvesto rokov po nich chorvátsky rod Keglevichovcov. Poslední Habsburgovci tu žili od roku 1890 do roku 1918. Býval tu brat cisára Františka Jozef I. Karol Ľudovít Habsburg, po ňom vnučka cisárovnej Sissi arcivojvodkyňa Augusta Habsburgová a jej manžel Jozef August. V 20. rokoch minulého storočia sa zámok stal letným sídlom prezidentov republiky, s obľubou ho navštevoval najmä Tomáš Garyk Masaryk. Dnes je zámok národnou kultúrnou pamiatkou, je tu múzeum a hotel.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

České osobnosti v Martine v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia.

Zdenko Ďuriška, Slovenská národná knižnica, Martin
Z prednesených príspevkov vyplýva, že výraznejší prílev Čechov na
Slovensko nastal až po vzniku spoločného štátu v roku 1918. Ale české
osobnosti prichádzali na Slovensko už aj predtým, niekde ich bolo viac,
inde menej. Medzi mestá, v ktorých pôsobil väčší počet českých
osobností patril aj Martin, ktorý v druhej polovici 19. storočia zaujal
miesto centra slovenského národného života.

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.