Na Spišský hrad vlani prišlo 130-tisíc návštevníkov, zahraniční chýbali

Obrázok k článku od zora.

Hrad zaznamenal viac ako 100-tisícový prepad v návštevnosti.

Aj napriek obmedzeniam v súvislosti s pandémiou koronavírusu si Spišský hrad vlani prišlo pozrieť takmer 130-tisíc návštevníkov. „Otvorení sme boli od polovice mája, pričom v máji a júni sme mali veľmi slabú návštevnosť, rovnako ako počas minulé sezóny. Čísla nám nabehli počas júla a augusta, v októbri sme zatvorili,“ vysvetlila pre agentúru SITA zástupkyňa riaditeľky Slovenského národného múzea – Spišského múzea v Levoči Dáša Uharčeková Pavúková. V roku 2019 zavítalo na hrad takmer 212-tisíc návštevníkov.

Na Spišský hrad prichádzali počas predošlých rokov návštevníci z celého sveta, vlani chýbali. „Minulý rok sme zaznamenali návštevníkov z Čiech a Poľska, ostatní, či už z exotických krajín, ale aj iných, tu neboli,“ priblížila Uharčeková Pavúková. Aj v uplynulom roku však pripravili kultúrny festival Leto na hrade spojený s divadelnými a šermiarskymi predstaveniami. Novinkou v rámci tohto projektu bol program Hudba z hradu. Určený bol pre všetky vekové kategórie, išlo o klavírne koncerty aj koncerty pre tínedžerov komornejšieho charakteru na strednom nádvorí. Podobné produkty chce hrad ponúknuť návštevníkom aj v tomto roku. Otvoriť svoje brány by mal počas druhého májového víkendu.

Spišský hrad je jedným z najrozsiahlejších stredovekých hradov Európy, vznikol na prelome 12. a 13. storočia. Od roku 1993 je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, zároveň je Spišský hradný vrch národnou prírodnou pamiatkou a je aj súčasťou územia európskeho významu Travertíny pri Spišskom Podhradí.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Travertín

Ing. Ivan Herčko, CSc.
Travertínmi nazývame sladkovodné vápence, ktoré sa vyzrážali z presýtených roztokov bohatých na CaCO3 v podobe kyslého uhličitanu vápenatého Ca (HCO3)2 za pomerne nízkych teplôt. Na rýchlosť ich vyzrážania, farbu a tvar vylúčeného travertínu mal vplyv predovšetkým nerastný obsah vody, jej teplota, množstvo CO2, povrch krajiny, organizmy, ktoré sa nachádzajú vo vode a geologicko – tektonická stavba krajiny.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Odpovede