vrsan
Forum Replies Created
-
Zdravím šuhajíci.
Tohto roku sa chystam spraviť na chalupe nové drevené dlážky. V stodole mám tretím rokom uložené dosky 20 cm široké a 3 cm hrubé, ktoré chcem použiť na nové dlážky. Mám k tomu pár otázok:
1. Môžem tie dosky použiť bez dosúšania u kohosi v sušičke?
Všade čítam, že ideálny materiál na dlážku má mať vlhkosť nejakých 10%. Potom je ale vraj dobré, keď sa dosky alebo dlážkovica nechajú odložené v miestnosti, kde sa budú podlahy vymieňať. Vlhosť priestorov je samozrejme oveľa vyššia a tak si tú vlhkosť drevko potiahne. Načo potom mám dávať dosky komusi sušiť, na dva razy zháňať vlečku a chlapov a všetko to platiť? V minulosti toto neriešily. Každá drevená podlaha v zime ukazuje škáry, ktoré sa v lete stratia. Myslíte si, že urobím veľkú chybu, keď sa na dosúšanie vykašlem?
2. Je fakt ideálne, aby som dal na dosky vyfrézovať pero a drážky?
Rád sa nechám presvedčiť, že v úplne v pohode bude aj jednoduchá a tradičná podlaha kladená na tupý zraz. Bolo by to lacné a zvládol by som to svojpomocne, čo je pre mňa celkom fajn, kedže grošov asi nebudem mať nikdy dosť.
3. Všimol som si, že na kupenských dlážkovičkách sú aj zo spodnej strany vyfrézované aj 3 hlboké drážky. Vraj to zabraňuje krúteniu materiálu. Je to však tak nevyhnutné?
Nikde na starých chalupách som si nevšimol, že by sa dosky dlážkovice nejak extra vydúvali, druhá vec je, že už boly pomerne prešlapané. Mám pocit, že keď sa dosky správne otočia (oblúk letokruhov na priereze dosky bude mať vrchol na pohľadovej strane dlážkovice) a prichytia k postrholcom, deformácie by mali byť nepatrné. Čo si o tom myslíte? Je ale fakt, že tie dosky sú na dnešné pomery trochu širšie, málokde som vydel v obchode dlážkovicu širokú 20 cm, ale kedysi sa natlkáli aj širšie kusy…
4. Podlahy sú vybetónované, tak som cih aspoň osekal okolo stien a vytvoril som taký akože vetrací kanál vysypaný hrubým makadamom. Betónisko som odizoloval hydrobitom. Na ten poukladám postrholce. Otázka je, akú izoláciu. Ak na hydrobit dám ešte nejakú fóliu, bude stačiť aj obyčajný polystirén? Alebo je proste lepší nobasil? Ten by bolo asi potom ešte vhodné čímsi zakryť, aby mi cez škáry, ktoré sa spravia tak či tak, do izolácie nezatekala voda keď sa bude umývať, keď mi decká spravia dáke mokré kúsky na podlahu. Ako to vidíte? Nedegraduje polyš, keď je vzduchu? Nebal by byť vždy v poteroch alebo pod omietkami? Neviem o to veľa?
Bolo by nazaj fajn, keby som nemusel dosky dávať dosušiť a frézovať, ušetril by som dáky grošík, ktorý by sa dal investovať inde…
Vďaka za námahu:)
-
No, ja som pouzival prachove nehasene vapno z Varina, robil som si horucu maltu vrstvenim piesku a tohto vapna a na druhy den som to rovno hadzal do miesacky. Malticka sa mi k omietaniu videla byt snad este lepsia, ako z vapna, ktore som mal skoro 2 mesiace odlezane v sude. Asi tak budem omietat celu chalupu aj z vonka. Je to rychle a pomerne efektivne. Dufam, ze takto spravene omietky su rovnako dobre, ako z poriadne haseneho vapna… Moze niekto porovnat omietky z klasickej vapennej malty s omietkami z horucej malty?
-
Dovolim si jednu otazocku. Nedavno som na hrubo omietal dve izby z miesaneho muriva (kamen a tehla) vapennou omietkou. Slo to celkom fajn, maltu som zarabal z vyhaseneho vapna a dolomitickeho piesku frakcie 0 – 4 mm. Kdesi som ale cital, ze pridanim podrvenej palenej tehly malta ziska hydraulicke vlastnosti, teda okrem ineho je pevnejsia a odolnejsia voci povetriu. Ja som omietal interier, ale skusil som dat do malty trochu na prach podrvenej tehly a mal som pocit, ze malta bola trochu lepivejsia, lepsie sa s nou pracovalo. Chcem sa spytat, ci takto upravena malta nestraca paroprieopustne vlastnosti? Dom trochu taha vlhkost a nema vodorovne hydroizolacie. Omietky teda musia byt maximalne priedysne, z interieru, ako aj exterieru. Ak by vapenna omietka nastavena palenou hlinou mala tieto vlastnosti, cize zostala by paropriepustna a navyse bola pevnejsia, bolo by to pre takyto dom idealne. Ma niekto skusenosti, ci vedomosti?
-
Mne sa celkom paci ta ukazka krbovej vlozky s tahmi v plechovej rure pre akumulaciu tepla do akehosi pripecku. Take nieco by nemuselo byt az take narocne na realizaciu a vysledok by mohol byt celkom zaujimavy. Ja rekonstruujem stary kamenny barak, kde su izby radene za sebou v dlzke 30m. Bude tam kotolna na ustredne kurenie, ale opravil som aj stare kominy v izbach a na tie by som rad postupne napajal mensie izbove pece. Toto moze byt inspiraciou pre mna. Snad by stacilo zakupit nejaku malu krbovu vlozku s malym vykonom, obstavat ju tehlami, omietnut a dymovod nejako skomplikovat do tahov v pripecku. Moholo by sa to skutocne zvladnut aj svojpomocne, len treba vyspekulovat ako tie plechove tahy spravit, ake by mali byt dlhe, vzhladom na vykon vlozky a moznosti komina a kde spravit vymetacie otvory. To bude asi ten najvacsi problem. Vedeli by ste sa niekto k tomu vyjadrit? Moze dymovod zponad pece padat nadol a potom sa pomerene nizko vinut v telese pripecku? Padla tu poznamka, ze by to tak byt nemalo a dymovod by do pripecku mal ist vo vyske, v akej opusta teleso vlozky. Na taky pripecok by sa uz muselo ist po schodikoch:))) Ako ale tie tahy nadimenzovat….
-
No, u nas vo vrchoch sa dopestovane zbozie mlelo na malych domacich kamennych mlyncoch, ktore sa volali zarnovy. Na osadach mali lepsi gazdovia takyto zarnov v pitvore (sieni) a tam chodili mliet aj od susedov. Zarnov je pomerne jednoduchy, dva mlynske kamene zasadene do seba stoja na drevenej konstrukcii. Jednoduchym mechanizmom sa dala na zarnove dokonca regulovat hrubka, na ktoru sa zrno mlelo. Moj znamy jeden taky zreparoval a vraj fungoval k spokojnosti. Samozrejme taka muka bude vzdy hrubsia, preto sa zvykla pre fajnovejsi chlebik miesat s jemnejsou mukou mletou vo velkych mlynoch. Mne sa v jeseni podarilo z rozpadavajucej drevenice v Papradnanskej doline jeden taky zarnov vyniest. Musim vsak vysekat novu drevenu konstrukciu, ale uz sa na to tesim. Je to krasny nastroj, bude mat cestne miesto na chalupe. A chcem ho urcite vyskusat. Hruba muka moze byt fajn na rozne posuchy, kase… Inak na chalupach malvali aj stupy a maziare, v ktorych sa robili napriklad ovsene vlocky:))) A na jednej osade nad Velkym Rovnym byval istu dobu jeden hippie, ktory mi tvrdil, ze akasi particka z Myjavskych kopanic vyraba rucne mlynceky na obylie, nepatral som vsak kto a ako…
-
A co odkvapovy chodnik. Je nevyhnutny, alebo je lepsie nechat drenaznu vrstvu s makadamom odkrytu? Riesim tuto dilemu na chalupe. Drenazny vykop okolo domu mam az do urovne okoliteho terenu zasypany makadamom. Neviem teraz, ci tam spravit betonovy odkvapovy chodnik, alebo to nechat tak, alebo sparavit len nejaky paropriepustny chodnik z dlazby kladenej do piesku. Ako to vidite?.
-
Urcite by sa mali respektovat stavebne tradicie regionu. Nemyslim tym socialisticke stokovce, ale raz povodnej zastavby. Ak su v obci domy murane, ale aj drevene, mozno si vybrat. Bolo by vsak fajn, keby novostavba nejako suvisela s prostredim, kde sa nachadza. Tak sa to riesi v civilizovanych krajinach a vysledny pocit je vacsinou harmonicky. Nase obce su kompozicne a tvarovo rozbite, rozhodne si nemyslim, ze je dobre, ak sa stavia podla svojvole majitela pozemku. Uz davno na to mal byt nejaky funkcny zakon. Je to velky nevkus, ak na ulici so starymi domami stoji novy barak, ktorym chce majitel ukazat, na co vsetko akoze ma, aky je moderny a trendy. Je to barbarstvo. Tymto vzdavam hold vsetkym, ktori to pochopili a stavaju alebo rekonstruuju s citom a respektom ku konkretnemu priestoru…
-
Ahoj.
Hranoly mozno impregnovat nejakym fungicidom. Vlhkost, ktora bude stupat cez paropriepustne vrstvy by ich totiz mohla poskodit. Preto je vhodne hranoly ukladat na pasy hydrobitu (ipa) a impregnovat ich dostupnou chcemiou (napr. bochemit, krovsan, lignofix…).
Ta kniha je celkom fajn, je sice trochu viac odborna, je tam mnozstvo vztahov a vsakovakych vypoctov, no je citatelna a riesi viacero problemov ohladom rekonstrukcii starych budov. Celkom odporucam… Zohnal som v sieti knihkupectiev Panta Rhei… -
Zdravim.
V rukach mam zaujimavu knihu. Vola sa to: Energeticka efektivnost obnovy historickych budov (Smutný a kol., Eurostav 2005). V kapitole o obnove konstrukcii v kontakte so zeminou sa rozobera aj skladba paropriepustnych a vetranych podlah. Podla tohto zdroja by mala byt skladba takejto podlahy nasledovna (vyberam najjednoduchsi a asi najlacnejsi variant):
1. Vrstva prerusujuca kapilarne vzlinanie s min. hrubkou 100 mm z kameniva frakcie 32 – 70 mm (napr. spominany makadam).
2. Vrstva podkladna a zaroven paropriepustna so zavlhnutej zmesi piesku a hydraulickeho vapna.
3. Vzduchova dutina vytvorena z impregnovanych drevenych hranolov ulozenych na hydroizolacnych pasoch (ide o vankuse ci postrholce, na ktore sa nabija dlazkovica, nie su vsak ponorene v nasype, su priamo na nom, teda nasyp nesmie byt uplne sypkym, musi hranoly uniest aj so zatazou).
4. Tepelnoizolacna vrstva paropriepustna a nenasiakava (tu mozno ulozit medzi hranoly, napr. perlit, kermazit, granuly polystyrenu).
5. Naslapna vstva (drevena dlazkovica)Vsetky rozvody (kurenie…) mozu byt na vrstve kameniva. Medzi dlazkovicou a tepelnou izolaciou treba nechat niekolko cm vzduchovu medzeru. Vlhkost sa bude odparovat do miestnosti, nepojde teda do stien a omietok. Treba vsak zabezpecit vetranie. Mozno spravit aj vetracie kanaliky, ktore sa vyvedu do exterieru. To je vsak pracne. U nas ma kamenna stena 65 cm, neviem si to predstavit, radsej budem vetrat. Takze asi treba premysliet okna, tusim dame stolarovi vyrobit kastlikove s izolacnymi dvojsklami z vonkajsej strany. Bude to mozno bimacek lacnejsie a urcite to nebude tak hypertesne. Ak sa bude riesit nejaka paronepriepustna podlaha (napr. keramicka dlazba v chodbe, kupelni ci kuchyni) treba ju umiestnit nad vzduchovu dutinu, ktora je nad paropriepustnymi vrstvami. Vzduchovu dutinu potom mozno napojit na vonkajsie prostredie, do nefunkcneho komina alebo aj na vnutorne prostredie (bude treba viac vetrat).
-
pre bosorku:
Ahoj.
Paci sa mi tvoje odhodlanie. Ja mam na vec rovnaky nazor, sam opravujem drevenicu na lazoch a terazky sa chystame opravit stary kamenny dom, v ktorom by sme sa radi zahniezdili, ako mysky… Mam k starym barakom a vobec ku vsetkej starine celkom romanticky vztah, len niekedy je s tym tak vela lopoty, ze sme uplne zniceni. Vlastne tej lopoty je tolko, ze uz niekolko rokov sme si na dlhsie od nej nedokazali oddychnut, a to uz boli kadejake urazy…
Navyse, nechceme takto reholnicit v baraku z 19. storocia po cely zivot. Takze hladame riesenia, ako taky dom spravit, aby bol funkcny, ale z hladiska dnesnych narokov aj pohodlny. A tepelna pohoda je vec zasadna. Takze zatepleniu by som sa velmi nevyhybal, len to v nasom pripade nie je take jednoduche.
Dom nie je odizolovany a spodna voda je pomerne vysoko. Cez leto sme spravili drenaz a k zakladom opreli nopovku. Dom nie je velmi vlhky, len posledna miestost, ktora je trochu hlbsie v miernom svahu. Vsade je samozrejme vyliaty beton a teraz rozmyslame, co s nim. Jeden architekt na poradil, aby sme odstranili cast betonu na sirku nejakych 10 cm okolo kazdej izby. Tato strbina by mala odvadzat vodu, resp. vlhobu cez buducu dlazkovicu, nemala by teda stupat do stien. Je to urcite menej pracne, ako vybrat vsetku hlinu, nasypat strk a potom piesok s vapnom.
Ale snad to spavime v tej najvlhkejsej miestnosti a uvidime, ako sa to bude chovat.
A vcera som v jednej knihe cital, ze aj takato prevetravana podlaha na piesku s vapnom sa da zateplit. Ak chceme spravit klasicke vapenne omietky, tak by sme asi mali zateplit aspon podlahu a strop, si myslim.
zatial tolko… -
zdravim.
je to celkom zaujimavy postup pre rekonstrukciu starych domov bez horizontalnej hydroizolacie. ale ak by som mal kopat v dome az po zakladovu skaru, tak by som sa fest namakal, to su krute kubiky zeminy. a toho makadamu, co by tam muselo ist spiatky. musi to byt tvrda otrocina, vlastne si to ani neviem dost dobre predstavit. a hlavne, urcite sa v tak mocnom strkovom lozku budu drzat mravce a iny hmyz, ten sa dostane skoro vsade, hlavne cez stare zaklady s hlinenou maltou. a hlodavce to zmaknu asi rovnako. dalej neviem, ak sa dlazka potom ulozi do vrstvy vapna s pieskom, nebude taka podlaha velmi studena? to musia byt obrovske tepelne straty, a to bude to stat vela namahy a peniazkov na kurenie. ak nemate svoju horu, sluhov a pocetnu rodinu, bude to fatalne narocne. ako sa vam v takom dome moze byvat? na rekreaciu to pochopim, ale na trvale byvanie to bude asi veru tazke. dnes vsetci zatepluju a ma to svoju realnu pricinu… najvacsiu tepelne uniky su vari prave cez tu podlahu, ale aj cez strechu – strop, okna a mury. ak sa nedaju zateplit mury, tak asopn podlahu a stropy, resp. strechu… -
Tiez nad niecim takym spekulujeme. Do chalupy, ktoru chceme zrekonstruovat by sme radi dali postavit murovany sporak. Do takehoto sporaku sa da vlozit teplovodny vymennik, ktory bude zohrievat vodu v systeme ustredneho kurenia. Vymennik sa v takomto pripade instaluje okolo ohniska. V cechach vyrabaju certifikovane vymenniky (www.kompaktnikamna.cz), ale daju sa vyrobit aj rozne zvarence. Kachliari ti urcite budu vediet take nieco zohnat. Trik je v tom, ze v sporaku budu takto ohniska dve. Letne je pod platnickou a mozes ho kedykolvek vyuzivat na varenie, pecenie ci rychle prekurenie miestnosti. V takomto sporaku je ale este jedno – zimne ohnisko, ktore je pod letnym a v nom, resp. okolo neho je spominany teplovodny vymennik. Toto mozes pouzivat vtedy, ak budes chciet teplo rozviest do vzdialenejsich priestorov. Vyhoda tohto riesenia oproti krbovym vlozkam s vymennikmi alebo kachlovym peciam s vymennikmi je, ze sporak mozes pouzivat aj vtedy, ked nepotrebujes kurit do radiatorov, alebo ineho systemu. Je to teda univerzalnejsie riesenie. Otazkou je zabezpecenie celeho systemu, to je dost problematicke. A takisto je problem intenzita prikladania. Tusim tam treba kurit vlastne skoro stale, teda ked vyhori drevo, bude treba opat prilozit. To sa vraj da vyriesit velkou akumulacnou nadobou, ktoru postupne vyhrejes, a potom tepla voda ide do systemu z nej a ty uz dalej neprikladas. To vie byt ale dost drahe a komplikovane zapojenie. Tvojim problemom bude aj to, ako dostat takyto vymennik do sporaku. Urcite sa nevyhnes nejakemu buraniu. Sikovny peciar a kurenar by ti mohol pomoct. Inak, naozaj zaujimavy je prispevok p. Mechuru na asb.sk… Musim sa z toho vysomarit, buduci rok by sme to chceli poriesit.
-
cena tejto izolacie je naozaj ako pri mineralnej vlne? brat to teraz zhana a jeden predajca mu dal special extra vyraznu zlavu, aku asi nemoze davat stale a kazdemu, ale cena je stale trochu vyssia, nez je to napr. u nobasilu a podobnych produktoch. je to samozrejme zaujimava alternativa, a kto na to ma, dokaze sa asi lahsie rozhodnut. inak, nebojite sa invazie moli a roznej inej havede, ktoru vlna iste pritahuje? asi to bude napustene nejakou riadnou chemiou, ktorej ucinnost je ktovieaka…
-
Dakujem za rady, andulka.
S tym sadrosom len tak spekulujem. V jednej izbe su totiz podobne riesene steny, na roste z dosak su pribite panely z hobry a tesne nad podlahou su otvory na prevetravanie murov za tymi panelmi. Chystam sa to cele strhnut a som zvedavy na murivo za panelmi, ale v izbe velmi necitit zatuchlinu. Takze ma to napadlo ako jedno z moznych rieseni pre cely dom. Ak by sa murivo, samozrejme s odstranenou starou zvetranou omietkou, za sadrosom stihalo odvetravat otvormi, ktore by som dal nad podlahu i pod strop, mozno by to nebolo najhorsie riesenie. Ja sa totiz obavam, ze ak staru omietku zhodime a nahodime novu, trebars aj cisto vapennu, tak mi po case zacne kvitnut, kedze na totalne odizolovanie murov asi nezostanu grose. Neviem, radsej by som sa hral s omietkami, len sa o ne trochu bojim. A to iste je z vonku, len v horsom stave. Urcite ale spravime poriadnu drenaz okolo domu. Co som si takto vsimol, tak dnes ak sa rekonstruuju stare chalupy, malokde sa robi ten betonovy okapovy chodnik. Vsade sa sype len drobny kamen, najcastejsie orkuhliaky z potoka. Potreboval by som zistit, ako spravit co najucinnejsiu drenaz okolo chalupy. Chceme vymenit celu strechu a asi budeme vesat aj rynu. Ale ake omietky potom pouzijeme, to este netusim. Ci nakupit sanacne omietky aspon na spodnu cast obvodovych murov, alebo nieco ine, veru neviem. V dnesnej doby by asi nebolo idealny licit chalupu kazdy rok. A chcem sa spytat, ako ste spravili vapenne omietky? Hasili ste na dvore vapno, alebo ste pouzili hydrat, alebo nejake zmesi? Neporadi niekto, kto ma s tymto skusenosti? -
Zdravim.
Vedeli by tse mi poradit, ako sa mam zariadit, ked chcem zrekonstruovat stary dom? Cheme uplne vymenit valbovu strechu a malicko ju podvihnut, aby sa tam dali v buducnosti spravit izbicky na spanie. Potom chceme povymienat okna, v prieceli miesto trojiteho okna dat dve klasicke drevene okna so 6timi tabulkami v okeniciach, a takto to postupne menit v celej dlzke baraku. Na dom sa bol pozriet statik i architekt a vsetci, vratane stavebneho uradu v obci tvrdia, ze to musi mat stavebne povolenie. Trochu ma to otravuje, davat dalsie grose na akesi vykresy a povolenia, ale ak to je treba, rad by som vedel, v akej minimalnej urovni rozpracovanosti nam bude stacit odovzdat projekt na stavebny urad. A ci sa z takto porieseneho projektu da vypocitat mnozstvo a typ dreva pre krov ci nove tramove stropy. Vodu, elektriku a odpady dom ma, len ich chceme postupne povymienat. Musi aj toto byt v projekte na rekonstrukciu? Nejako sa mi to nezda, to vsetko sa bude riesit postupne s remeselnikmi, ktori urcite najdu idealny sposob ulozenia rozvodov. Neviem, ale vsetky navrhy od architekta su poriadne drahe, tie peniazky by stacili na cely novy strop v troch izbach… Rekonstruovali ste uz niekto cez povolenie?