Forum Replies Created

Page 3 of 20
  • naj

    Member
    17. marca 2014 at 23:17 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Momentálne som vyťažený v diskusiach o prezidentských kandidátoch.smiley

  • naj

    Member
    10. marca 2014 at 18:02 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

        A som tam, očakával by som od teba poriadné argumenty pre podporu evolúcie. To je samá voda, čo si napísal. Pritom ty si “žalobca”, preto je na tebe dôkazné bremeno proti Stvoriteľovi. Ja zostávam v tradičnom, tisíce-ročnom názore a postoji, teda, že som na strane Stvoriteľa. Na dokázanie môjho omylu musia byť vierohodné argumenty. To znamená napr., že neuznám nejaký prvý výkrik “heurekáá” z roku 2013 (niečo na spôsob o rýchlosti neutrín väčšej ako rýchlosť svetla). “Vedecké” argumenty musia byť aspoň 20 rokov staré, aby sa viacerými overili. Je veľa “vedeckej vaty” po časopisoch. Okrem toho genetici svoje najnovšie poznatky nespájajú so vznikom sveta. To tendenčne vytrhávajú z kontextu až materialisti. Ako v tvojich odkazoch:

    1. S dinosaurmi nemáme len spoločné vírusy, ale dokonca majú i žalúdok, oči, zuby, …, ako i my. “Technológia” života to všetko vyžaduje. Možno to majú aj anjeli.
    2. Podobnosť štruktúr nás s neandertálcami ťa nemusia mýliť, lebo oni i dnešní ľudia sú jeden živočíšny druh. Evolučná teória potrebuje premenu jedného druhu na iný (napr. z vtáka bude zajac, alebo opačne?). Tam je pes zakopaný.
    3. Toho vtáka využívali práve evolucionisti. Mal to byť prechod z plaza na vtáka. Len si to tam lepšie prečítaj: 
    Evoluční miláček
    Rekonstrukce domnělé podoby druhu Xiaotingia zhengi, čili příbuzného, který Archeopteryxe zřejmě připraví o jeho titul prvního zástupce ptáků…..

    Archeopteryx proslul zřejmě i díky historickým okolnostem. První exemplář jurského tvora byl objeven v roce 1861, nedlouho po uveřejnění knihy O původu druhů od Darwina. Objev, který spojoval “plazí” a ptačí rysy, představoval vítanou příležitost ukázat, jak evoluce může podle nových představ probíhat, a i proto se mu dostalo značné pozornosti…. Odborníci se shodují, že objev další fosílie může tenkou hranici mezi moderními ptáky a ostatními dinosaury znovu posunout na tu či onu stranu”.

     

    Asomtam, unikajú ti vzťažné výrazy vo vetách vedcov, ktoré relativizujú ich poznatky. Hneď v prvom článku je: “Veľmi pravdepodobne boli neandertálci…”. To slovíčko “pravdepodobne” hovorí, že poznatok nie je definitívny, zatiaľ je to len predpoklad.  Slovíčka “možno”, “asi”, “ukazuje sa” poukazujú na pretrvávajúce pochybnosti, nie na definitívny argument. Slúžia pri priebežnom informovaní práce vedcov. Na Nobelovku taký poznatok veru ešte nestačí.

     

    Svet Svoriteľ nestvoril za jeden deň, preto časová súvislosť života trilobitov a hominidov je ťažko diskutovateľná.

     

    V súťaži polarity “Stvoriteľ – evolúcia” nie je rozdiel medzi náboženstvami dôležitý. Boh Inkov, katolíkov alebo mohamedánov je Stvoriteľ – niekto vševediaci a všemohúci, možno i s paralelného vesmíru. Slovo Boh je síce takmer synonymum Stvoriteľa, ale materialistov príliš provokuje.
    Vznik života je “jedna z najväčších záhad súčasnej vedy”, ako sa píše hneď v prvom článku, na ktorý odkazuješ.  To sa dá preložiť aj tak, že evolucionisti prešľapujú na mieste.wink

  • naj

    Member
    8. marca 2014 at 21:04 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

        Pretože Darvin nepoznal zložitosť živej bunky a jej DNA, nemôhol chápať, že mutácia v kóde DNA robí živočícha práve ešte zraniteľnejším, neschopnejším pre život. Degeneráciu si (v nevedomosti) zamenil za “vývoj”. Vo fyzike je degenerácia vyjadrená pojmom entropie. Tá určuje mieru znehodnotenia kvality systému. V izolovanom systéme vždy entrópia stúpa (hrad sa sám o sebe rozsype, ale sám od seba sa nepostaví, alebo: Robinson na pustom ostrove sa po 10-tich rokoch stane divoch, nie šľachtic). Vývojovú teóriu potom postihlo veľa podvodov. Chýbajú totiž medzičlánky vývoja druhov. A skokovitý vývoj? – to už sme bližšie k jednorázovému stvoreniu. Pretože polovica filmu sa týka archeológie a paleontológie, týka sa aj našej diskusie – má Boh miesto pri poznávaní minulosti? Na hodinový film si však treba nájsť hodinovú pohodu. 
                                                                                     https://www.youtube.com/watch?v=zk8pfUDN_Gk

     

     

  • naj

    Member
    1. marca 2014 at 9:51 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Sana mens, veď kaNEC86 to myslí ironicky, ako aj ja. A dupľovane to posielať nemusíš.smiley

    Ináč, radikálne sa mení situácia v múzejníctve. Múzejníctvo prechádza do virtuálneho sveta. Každý exponát si pozrieme na obrazovke počítača pekne pri kávičke. Veď kto by sa aj trepal do Kalifornie, nie? A mnohokrát sa v múzeu ani fotiť nemôže. Už horeuvedené mince na fotkách mi dajú viac, ako keby som na ne  pozeral pod sklom a unavený v múzeu. Predpokladám, že v budúcnosti úlohou múzeí bude evidencia a organizovanie informácií o archeologických nálezoch, ich medializácia cez 3D skeny, fotografie s vysokým rozlíšením a vídeá. Presne tak, ako si už dnes nájdeme na webe matriky, katastre a iné mapy (závidím Čechom ako sú v podrobných mapách vpredu pred nami). Aj do Štátneho archívu som sa nachodil a neprajem to nikomu prezerať tam ošuntelé a poškrábané mikrofilmy a staré papiere, hladný, smädný, 5 hodín v kuse. Preto Američani netrvajú na tom, aby trebars aj nájdený poklad bol len v múzeu. Ak je zmedializovaný, svoj účel splnil ešte lepšie, ako vo vitríne múzea. Pritom múzeá, galérie, archívy a knižnice sa nemusia báť o prácu, naopak, bude to pre nich ešte náročnejšie.

     

  • naj

    Member
    27. februára 2014 at 10:07 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

                                            Náhody posúvajú archeológiu veľkými skokmi.                                     

     

    Citát: …..“Manželia, ktorí si želajú zostať v anonymite, žijú vo vidieckej kalifornskej oblasti, ktorá sem v 19. storočí v období zlatej horúčky prilákala stovky zlatokopov. Zhrdzavenú plechovku, ktorá ich priviedla k zvyšku pokladu, našli ešte v apríli uplynulého roka. Znalec a spoluzakladateľ spoločnosti Professional Coin Grading Service v Santa Ane ich skutočnú hodnotu po dlhom overovaní potvrdil až teraz. Numizmatik tvrdí, že hoci nominálna hodnota mincí dosahuje len 27-tisíc dolárov, niektoré exempláre sú také vzácne, že by sa mohli predať aj za milión dolárov za kus. Manželia ich plánujú ponúknuť na predaj v internetovom obchode Amazon. Časť mincí požičajú aj Americkej numizmatickej asociácii na účely výstavy, ktorá sa začína budúci týždeň v Atlante”….

     

    A čo, tak im napariť na slovenský spôsob aspoň 1 rok s podmienkou, aby ich navždy prešlo ponechávanie si archeol.nálezu na doma?

    Viac:   

    http://www.webnoviny.sk/zaujimavosti/clanok/795671-manzelia-nasli-za-domom-poklad-v-hodnote-10-milionov-dolarov/

     

  • naj

    Member
    21. februára 2014 at 22:28 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

       Na Obnova.sk som vstúpil kedysi dávno príspevkom, ktorým som reagoval na odsudzovanie detektoristov. Pripadalo mi primitívne, že sa generalizuje hlúposť a zákernosť „samozvaných milovníkov histórie“. Vztiahol som to pravda hneď na seba, lebo som si chcel kúpiť ten detektor, a dodnes sa považujem za milovníka histórie. A veru som si detektor nekúpil. Keď si pomyslím, že by sa nejaká smečka na (mne) nevinnom odreagovala ako rímsky vojaci na nevinnom Kristovi, to im tú radosť nedoprajem.
       V tých novinách, čo uviedol Porsena je ešte jeden článok:
    http://style.hnonline.sk/vikend-140/detektoristi-nas-prinutili-rozlozit-stany-tvrdi-podnikatel-kollar-606376

    Dá sa povedať, že na Slovensku teraz zavládla pre milovníkov histórie ozaj blbá atmosféra.

    Ani nie tak tým totálne postihujúcim pamiatkovým zákonom, ako písaním novinárov, ktorí zrejme novinármi nemali byť. Školy ich chrlia ako z pásu, taká je aj ich úroveň. Všimnite si „mladých“ moderátorov, akí sú potentovaní z jedného politika a akí drzí sú k ostatným. Teraz polarizujú profesionálov a amatérov v archeológii. Zoberiem si z tohoto článku niekoľko viet:

        „V Rusovciach nás detektoristi „navštívili“ priamo na našom výskume, našťastie, takmer nič nezobrali. No odvtedy sme radšej na lokalite stanovali. Oplatilo sa to – podarilo sa nám nájsť hrobku, v ktorej bola mŕtvola vybavená vyše dvadsiatimi kovovými predmetmi.“
    –  No, čo si o takej vete myslieť? Prečo nevolali políciu? A ako by hrobku detektoristi našli, veď nebola 40 cm a menej pod povrchom.

        „Detektoristov chytila polícia aj v Budmericiach, kde robíme už päť rokov systematický výskum. Ich korisť nebola veľká, pár novodobých mincí. Ale to, že nenašli žiadne praveké artefakty, je spôsobené skôr tým, že lokalita – opevnená osada z doby bronzovej – bola detektoristami „povysávaná“ už dávno predtým.“
    –  Tak bronzové artefakty boli dávno povysávané. Je na to aj nejaký argument? Či si zas len tak „myslíme“.

        „Napríklad v Guatemale, …, operujú celé ozbrojené gangy, ktoré skupujú archeologické nálezy z mayských pyramíd.“
    –  To je teda argument proti našim vykrádačom. To má byť vzor, či nevzor? Celá takáto vsuvka v článku nemá význam pre naše riešenie na Slovensku.

        „Problém je v tom, že aj  tí „dobrí“ detektoristi, ktorí by boli svoje nálezy ochotní sprístupniť pre vedu, nechápu, že každý nález má okrem svojej muzeálnej alebo zberateľskej hodnoty aj hodnotu informačnú.“
    –   No, problém je v tom, že nechápavý detektorista vôbec nie je „dobrý“. A skutočne dobrý detektorista je v prvom rade chápavý. V prvom rade je nechápavý ten novinár.

     

    Isto hneď mnohých napadne, ako si vlastne predstavujem milovníka histórie – detektoristu?
       – V prvom rade chce napomôcť odhaľovaniu historických udalostí vo svojom regióne.
       – Kľudne môže mať aj detektor kovov a používať ho.
       – Pretože nemá „nekonečný“ záber terénneho výskumu ako profesionálny archeológ, je schopný na svojom malom území preskúmať miestnu históriu do hĺbky (nie zeme).
       – Môhol by iba zapisovať súradnice nájdených vecí – ak chce použiť detektor.
       –  Nesmel by urobiť väčšiu jamku v teréne ako 30 cm.
       – Nájdeným predmetom by podľa možností nepohol. 
       – Podozrivé nálezy by ihneď ohlásil najbližšiemu múzeu, tí by už vedeli, čo ďalej.
       – Musel by sa registrovať, a preukázať určité vedomosti a motiváciu.
       – Jeho priestorový záber by bol vymedzený tou motiváciou.

            

    No, čo na to poviete?

  • naj

    Member
    18. februára 2014 at 8:40 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    Nuž, nezávidím ti veru to definitívum.
    Moje nebesá (aj keby neboli) stoja za za to, aby ma 80 rokov sprevádzali na pozemskej púti. Milióny anjelikov v chrámoch, kaplnkách, obrazoch, soškách a na cintorínoch vyjadrujú túžbu ľudí vzlietnuť nad pozemskú realitu. Hmotu nad realitu nikdy nedostaneš. Preto je taká hlúposť dokazovať Boha.
    Píšeš: „Tí v osade nepotrebujú boha, potrebujú vzdelanie a prácu“.
    – No to je maximálna múdrosť na ktorú sa zmôžeš? Ako nedosiahnúť vzdelanie a prácu bez Božej pomoci, ukazujú dnešní realizátori a splnomocnenci. V nemecky hovoriacich krajinách je na každom kroku nápis: S Božím požehnaním ide všetko ľahšie (viď foto).

  • naj

    Member
    17. februára 2014 at 14:12 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    Blíž k Tebe, Bože môj…
    Zúfalým (nielen z Titanicu) zostáva už len nádej na blízku božiu prítomnosť. Ale nemusí ísť len o stratu života. Slabí a odstrčení sú všade okolo nás. A čerta starého majú „šancu“.  Žiadnú nemajú. Máš asomtam svedomie brať im i toho Boha? A čo – človek bez Boha je vyšší level? Pozri na typických (bezbožníkov – materialistov): fašistov a komunistov. Prví sú národní socialisti, druhí sú reálni socialisti. Socialistický materializmus –ich nové božstvo. Zoberú Boha i majetok. Kto nezažil, musí si to zopakovať.

    Metafyziku nemiešaj asomtam s fyzikou. Nemajú spoločné zákony.  Ani v samotnej fyzike nedáš do “ladu” gravitáciu s kvantovou mechanikou. Ľudia tvojho razenia chcú zotročiť spoločnosť pomocou zákonov fyziky. Našťastie to nejde lebo Boh nám dal slobodu. 

    P.S.  A prezident Tiso nebol bohabojný.

     

        Žijeme biedne a ťažko, ale kňaz Marián Kuffa nás naučil žiť s Bohom, hovorí Stano Čonka.  Viac:
        http://romovia.sme.sk/c/7103802/film-o-vlastnej-komunite-v-osade-dopozeral-so-slzami-v-ociach.html#ixzz2tZxjc5zD

     

  • naj

    Member
    15. februára 2014 at 20:53 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    Asomtam, pre človeka, ktorý potrebuje Boha (napr. ja), je otázka jeho genézy úplne zbytočná. Bez Boha by si mnoho ľudí pripadalo ako čiastočka vo vodnom roztoku pri Brownovom pohybe. Len fyzikálne dŕcanie do seba. Alebo ako computer (s operačným systémom) ale bez aplikačného softwaru. Myšlienka na Boha dáva mnohým nádej, že spejeme k ideálnym (nebeským) pomerom. Ešte minútu pred smrťou máme nádej, že je aj nejaký nefyzický svet. Ja nosím napríklad nádej, že bude raz bohabojný prezident. angel

  • naj

    Member
    15. februára 2014 at 18:09 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

       Len tak mimochodom: nie sú tu poprehadzované dátumy a poradie príspevkov?

     A k tomu problému ťavy na Noemovom korábe:  

            Starý zákon nie je história v dnešnom slova zmysle, preto vôbec nepodlieha dokazovaniu. Starý zákon má ukázať Božie (nadprirodzené) zásahy do života ľudí. Aj keď už Mojžiš písal na kamenné dosky (či ich našiel hotové?), príbehy zo Starého zákona sa zapísali omnoho neskôr, po dlhom ústnom podávaní. Je tam spústa symboliky. Domestiko-nedomestikovaná ťava je len slabý odvar proti odletu Eliáša do neba na ohnivom voze s ohnivými koňmi, rozostúpeniu vôd Červeného mora pred nesenou Archou úmluvy,. alebo kovový nôž v ruke Abraháma (podľa niektorých) spred doby bronzovej. Každá stránka Starého zákona ukazuje v prvom rade na Pána.

  • naj

    Member
    11. februára 2014 at 7:25 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

       Vážení diskutujúci 

    po porade s ďalšími, a po zvážení všetkých znakov pre a proti prehlasujem diskusiu z mojej strany za pomýlenú. Vo výkope je len skala a nie železo. Omyl nastal pre štyri príčiny:

     

    1. Nechal som sa uniesť fotkami, u ktorých bol použitý fotoblesk. Použitie fotoblesku a transfokátora spôsobilo, že predmety na fotke prestali mať „hĺbku“.  Ináč nehladký lomový povrch kameňa budí potom dojem akoby hladkej plochy, podobnej plechu.
    2. Pri zväčšenom výreze obrazu zvislá plocha lomu (tmavšej hornej časti) kameňa stráca náväznosť na okolie. To spôsobí, že oko plochu už nemusí vidieť len ako zvislú. Túto vlastnosť zväčšeného výrezu som podcenil. a prevládol u mňa dojem, že vidím šikmú, až skoro vodorovnú plochu.
    3. Zoskupenie tmavých fľakov do zdanlivých písmen je obrovská náhoda. Omyl som teraz spoznal pri písmene M. Na fotografii s menším rozlíšením, ale bez použitia blesku je jeho pravá strana ohraničená kúskom ílu. Výškové nerovnosti pri použití blesku nevidieť, stanú sa len „fľakmi“.  
    4. Dolné hrany lomenej plochy kameňa (na potvoru neprirodzene rovné) vytvárajú nadol tieň, a to vplyvom vyššej polohy blesku ako objektívu. Pri veľkom zväčšení obrazu tieň a hrana spôsobí veľmi plastický obraz, akoby posunutej vodorovnej plochy-plátu nad inou plochou.

     

       Vždy, keď som sa vrátil k fotografii celku, tak som zapochyboval nad tým, čo mi ukazovali obrázky detailu. Ráno je teda naozaj múdrejšie ako večer, lebo môj omyl sa mi dnes ráno ukázal naplno. Aj s pomocou jasnej rozpomienky na pohľad, ktorý som mal na mieste pri fotografovaní. No, videl som to, čo som asi chcel vidieť, navzdory skutočnosti. A to celé dva dni.
    Preto sa všetkým ospravedlňujem za moje včerajšie nesprávne úvahy.
    A prajem všetkým pekný deň.

     

  • naj

    Member
    10. februára 2014 at 19:06 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Ešte v roku 1957  boli pod hradom miestami aj 1,5 m vysoké medze medzi parcelami a kde-tu úzka cestička pre rebriniak. Potom to pásové traktory rozorali za účelom vytvorenia družstevného lánu, ako to vidieť teraz. Preto “prvoplánovo” uvažujem, že tam zaorali niečo (úmyselne) nepotrebné železné, prípadne i stratené. No “druhoplánovo”, ak sú tie písmená reálne, a pritom nepekne napísané, nebude to “továrenský” materiál z minulého storočia. Slovo UMBRAE by sa mohlo vyskytnúť napr. v nápise: Pulvis et umbra sumus (Sme prach a tieň).

  • naj

    Member
    10. februára 2014 at 17:34 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Orgon, áno už som poslal e-mail provízorovi Lietavského hradu L.Chobotovi.

  • naj

    Member
    10. februára 2014 at 15:44 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

      No nie som debil? Tak díval som sa na zhrdzavené železné pláty, a nespoznal som to. Tá hrdza splýva s farbou hliny. Sú tam minimálne tri “pláty”. Môžu to byť nože, hrivny, …  Ešte včera som mal názor, že vás zbytočne opinkávam, niečo na spôsob “čo sa babe prisnilo….”. Už mi je teraz úplne jasné, že je to železo. No, čo s tým? Mám to ísť vykopať? Takých 60 cm hlboká jama je na mňa dosť veľké sústo. A z hradu by ma mali ako na dlani – to by som sa pred nimi hanbil.

  • naj

    Member
    10. februára 2014 at 13:31 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

      Ešte vás trochu ponapínam:  ten lesík od tohto výkopu na východ (cca 300 m) sa volá Kňazovica, a je tam veľmi starý cintorín, zrejme patriaci k hradu pred 400-600 rokmi (cintorín je len na “katastrálnej” mape z roku 1908). Ďalej pokračuje hora Drienovica (s TV vykrývačom). A to miesto ktoré popisujem má chotárny názov Pod orechom. No, to len pre zaujímavosť a  možno posvätnosť miesta..

    ***************************************************************************************************************

         Aby som nemal tolko príspevkov, dopisujem do tohoto posledného cez žltú tužku:

       

         Na nasledujúcom obrázku ukazujem, že podklad, na ktorom sú hypotetické “písmená”, je železo. Šípka ukazuje na miesto, kde je prehrdzavené tak, že vznikla malá dierka. Cez ňu prechádza svetlo do tieňa pod ním (fotka je robená pomocou blesku). Ak by to bol kameň, asi by taký otvor nevznikol. Hrana vyzerá ako ostrie noža. Na samotnom mieste som si nič z týchto drobností nevšimol, lebo som bol vzdialený zo dva-tri metre a použil transfokátor. 

     

     

Page 3 of 20