naj
Forum Replies Created
-
Priatelia, bol by problém polepiť plech na vežabráne bitúmenovou bobrovkou? Rebrá plechu by som nezakrýval, lepšie by to odolalo vetru. Letecké snímky by boli bez chyby. Z hladiska montáže by bola vhodnejšia obdlžniková bobrovka. Na obrázku som pokryl časť strechy. Ja by som bol veru spokojný. Ak tá strecha má do 20 m2, tak by ten materiál stál 20×7=140 E. Takých 100 eur by som aj oželel. Spokojnosť je zdravie, a zdravie je viac ako peniaze. Príjemný nedeľný obed, ja práve odchádzam ku stolu.
-
Vunderbaren Zeiten verlaufen, wenn Grosmuttern Kindern unterhalten. Nur Denkmal blieb.
-
Zatial je tu len satelitná snímka z Google.
-
Rado z MT, nie som proti zapusteným strechám. Len majú byť šindľové, pretože také boli. Cimburie a vyčačkané renesančné atiky potláčali sedlové strechy do úzadia. To však nebol dobrý nápad. Tak sa chceli predviesť hradní snobi. U nás je pol roka zima, veľa zrážok, sedlová strecha je štandard (viď paneláky). Fraňo Thurzo si takú renesančnú manieru priviezol z Padovy. Ešte robil aj tenké múry a lepil ich ako lastovička hniezdo.
Viac a viac bude kníh s leteckými snímkami. (Práve som si kúpil Chromek-Kollár: Slovensko z oblakov-Hrady. A na obálke je práve LietHrad s akýmsi bazénom na vežabráne). A ako si s tými plechmi v duši poradia práve takí, čo majú citlivý prístup k pamiatkám?
V roku 1600 boli prekryté nielen veže, ale aj všetky hradby. A to mali mladé múry. Dnešné staré múry si to zaslúžia trojnásobne. Ako by ste sa všetci báli toho dreva. Drevo má pozitívnu energiu, oproti negatívnej skale, kde-tu by som ich na ruinách spolu spojil. Automatickou súčasťou myslenia starých hradných bolo – čo s vodou a snehom. Ten sneh sa musí po pulte strechy vždy zosunúť, nemôže zostať vo “vani”, ako to už vidieť na niektorých hradoch. Aj zapustená strecha musí mať poriadný spád. Téma historických krovov je veľmi zaujímavá, na Slovensku sa ale nenosí. Vzhľadom na množstvo lesov ktoré máme si predstavujem: čo Slovák, to drevorezbár a krov-majster, tak ako co Čech, to muzikant. Kým sa strechy nerobili, tak sa vytešujeme nad vyspravenými múrmi a ty Rado máš byť už na čo hrdý. Počet striech ale porastie, preto chcem do kastelánov, provízorov, hradológov a metodikov trochu drgnúť.
-
Keď sa rozorávali na severnom Slovensku všetky medze, tiež musel prirodzený rozum rolníkov ustúpiť “odborne sôsobilým” dolnozemským úradníkom, navyknutým na šíre roviny a ich vysoké výnosy. Z rozorávania sa stala davová psychóza. Dnes to vtedajšie rozoranie považujeme za prejav násilia,terorizmu davu, ktorý je vždy len zlomok z promile z národa. Šuster, drž sa kopyta! Toto porekadlo apeluje na tých, ktorí nepoužívajú adekvátne prostriedky. Ak je zapustená plechová strecha na hradoch dočasná (kvôli hospodárskemu zázemiu), tak je všetko v poriadku.
-
Plech na hrade nikdy nebol. Valcovne plechu vznikli až po zavedení parných strojov.
Ja keď vidím takéto niečo, tak upadám do depresie. Múry to nechráni. Pamiatkový úrad nám 50 rokov vtĺka do hlavy čo je autencitita pamiatky, až si na to zvykneme. A tu ho máš! Nakoniec sa strechou nechráni pamiatka, ale spacie vaky. Problém je vždy v tej slovenskej nešťastnej polovičatosti. Tak ako opláchnutý hrniec ešte nie je umytý. Mnohým to stačí. V prípade hradov, čo sa hradní fandovia natrápia. Až hrdinské činy. Ale koncovka je nedomyslená. Je zákaz myslieť.
-
Jozef gratulujem! Je to motto, ktoré mi ide z duše! „Šindliari na hrady!“ Perfektné,jednoduché, kochám sa nad tým, ako Enstein nad rovnicou E=m.c2. Prirodzenosť sama. Drevom sa nič na hrade nepokazí, lebo nie je „vápnom prilepené“. Aj chyba sa ľahko napraví. Dreveným ihlanom nad vežou nič nepoškodím. Keď trochu zveličím, zakonzervovať sa dá najjednoduchšie pozakrývaním všetkého. Podstatou konzervácie steny je vylúčenie pôsobenia vody. Začnime brať prestrešenie ako prostriedok na konzerváciu, nie rekonštrukciu (keď tá nie je dovolená). Keby bol Pamiatkový úrad existoval pred 150 rokmi, tak pohľad na zastrešený rozprávkový Oravský hrad by som isto nemal. Vieme si ho predstaviť s rovnými strechami?
Pripájam pohlad na Lietavu-Majer pre prípad, že text je už nudný.
-
Velmi vyzdvihujem obetavosť tých, čo venujú čas a energiu pre konzerváciu hradov. V tom nie je o čom diskutovať. Mne vadí pocit, že ruiny majú zostať ruinami. Veže, ktorým chýba iba 1 meter spadlého muriva, by bez všetkého filozofovania mali mať šindľovú strechu, pretože taká strecha je jednoduchá, šindle môžu vyrábať šikovní brigádnici. Dreva je tolko, že urbárnici ho nemajú kde predať, lebo má nízku cenu. Pre účely hradu ho dajú ochotne aj zdarma. Iba múr pod strechou je zakonzervovaný!!! Na LietHrade je takých veží asi 5. Drevený ihlan alebo kužel na veži je krása sama o sebe. To teda stojí za to sa s tým popasovať. Na strechu donjonu cca 6×6 m by som prispel 500 eur. To preto, že sa nemôžem dívať na letecké zábery s tými lesklými zapustenými strechami. Preboha, kto to vymyslel?
P.S. Tieto myšlienk y sú len diskusiou, aby reč nestála. Provízorovi LietHradu Chobotovi velmi držím palce a viem, že pár rokov ešte musí ratovať to najnutnejšie, kým dostane tú päťstokorunáčku na donjon. A posielam kúsok neexistujúceho múru.
-
Mieril som vysoko a pochopený som bol asi nízko. Vetu: “Zachovať ruiny hradov je davová psychóza” je možno rôzne si vysvetliť. Vo mne slovo ruina vyvoláva hrôzu. Dav a hrôza majú k sebe blízko. Preto som to tak spojil. Som proti ruinám. Uniká mi ich zmysel. Ak majú niečo, tak silu povzbudiť nejakého puberťáka z nich odvaliť ešte niečo.
Pri vete “konzervovanie ruiny” bez udania času pokračovania jej rekonštrukcie vypínam internet, či hádžem knižku do popolnice. Som za vysoké múry, o nízke sa potkýnam.
-
Položiť kamene na múr z ktorého spadli, je skutočná úcta k hradu. Podobne, ako z úcty narovnáme zvalenú vázu s kyticou na hrobe cintorína. Myslím, že 99 % nás turistov si na ruine hradu povzdychne: aká škoda. Radosť nám robí múr vysoký, nie nízky. Vysoký múr nám zrak upiera do neba. Zachovať ruiny hradov je davová psychóza, ktorá vzniká zo strachu. Zamyslíme sa nad svojimi strachmi?