naj
Forum Replies Created
-
Tak som sa konečne rozhodol prvýkrát navštíviť hradisko Bojná-Valy. Naštartoval som svoju 15 ročnú Felíciu, a našťastie ma (na 260-tich km) nesklamala ani pod Fačkovským sedlom. Od Ranča v Bojnej ma pohodlne vyviezol autobus v dĺžke 8 km, potom treba ešte pár minút peši. Hlásili búrky, ale dáždnik mi bol zbytočný, slnko pieklo celý deň. A všetko sa tam dialo v príjemnom chládku pod stromami.
Trochu som sa zorientoval, pookukával stánky, a práve som zachytil včas prednášku archeológa K.Pietu. Povodil nás po západnej časti hradiska, kde sa vykonávajú hlavné archeologické práce.
Teda, žasnem nad veľkosťou obranných valov hradiska. Tam sa archeologické prieskumy asi nikdy neskončia. Žulový podklad im robí problémy pri georadarovom skenovaní do hĺbky. Ale že sa také okaté hradisko neskúmalo už aspoň pred 40 rokmi, to je na zamyslenie. V tom sme rozdielni napríklad od takých Angličanov, či Nemcov. Naša Académia nemala kapacity, a súkromník bol (a je) prevysoko nežiadúci.
Teda, krásne strávený deň.Kto neverí, nech si pozrie vyše hodinový film z tejto Cyrilo-metodskej slávnosti 2016, 9.júla:
https://www.youtube.com/watch?v=f6TjbfW-9tc
-
Tak nám po 1000 rokoch – ku jednej z vetví Jantárovej cesty vedúcej popod Lietavský hrad – práve dorazila hlavná vetva cestnej siete: dialnica D1.
Na mieste kde stojím bude výjazd z dialnice, teda aj rýchly prístup ku hradu z nej. V dĺžke asi 10 km natrafíme na 3 tunely.
Čakáme už len na objavenie tajnej chodby z hradu ku dialnici. No, samé dobré správy ….
-
Moje motto: Milujem stromy, ale nenávidím lesy.
Vždy, keď vyjdem z hustého lesa, obleje ma pocit šťastia. Opakujem: z hustého. Lebo chcem mať “rozlet” a nie sa cítiť ako v kobke. Isto je v tom strach zo zvierat. No a keď sa tu píše o záchrane slovenského vidieka, podpísal by som sa veru aj v spánku. A síce hlasom proti hustým lesom. Lenže už je aj tak neskoro.
Za posledných 5 rokov, čo sledujem hrady a hradiská som neraz hromžil na stromy.
Prečo sa koruny stromov musia dotýkať múrov hradov?
Prečo korene stromov musia ničiť archeologické vrstvy?
Prečo musí 10 stromov prekážať na vynikajúcich kopcoch v rozhľade?
Pritom hneď “vedľa” 400 metrov sa vyrúbe pás stromov aj 100 m široký. Keby niekto vyrúbal 25 stromov na “pamiatkárskych” miestach, tak by dostal pokutu?
V šíriacich sa hustých lesoch (my Horniaci vieme svoje) a premene polí na pasienky (ktoré si zas podnik Lesy zalesní), vidím polovicu problému zániku tradičného vidieka. Druhá polovica je v invázii mešťanov na vidiek, ktorí betónujú a betónujú, lebo tri autá na dvore musia stáť na betóne. Ako pred panelákom. A hlavne mať betónové ploty 2,5 m vysoké. Česť výnimkám, pravdaže.
Na obrázku je pohľad na Veľký vrch nad Divinkou. Možno najväčšie hradisko na Slovensku, s nálezmi hore (valy) aj dolu (Ohrádza). Schovaný pod “dekou” stromov, dole zaliatý priehradou, je ukážkou, ba symbolom zmeny našieho vidieka. História zadekovaná, potlačená čisto “ekonomickými” pohnútkami. Na rúbanie drevnej hmoty si síce počkáme min. 80 rokov, ale vysvetlite úradníkovi, že takú mizernú produktivitu môže mať len pecivál. Slovenský. A potom že platy………
-
Iste poznám, veď som podľa skenov Liet.hradu robil jeho model, keďže nemám z neho výkresy. Lidar je laserový skener na lietadle. Len na Slovensku akosi nič nie je zverejňované, zatiaľ iba bežné letecké snímky. Chápem, je to aj finančne nákladné. Ale tie hlavné, resp.zaujímavé hradiská sú na Slovensku už známe. Mnoho pravekých sídlisk a hrobov je však treba ešte nájsť, tak už aby lidar lietal ponad naše hlavy. Iba opevnené hradiská sú vhodné na vizualizáciu a zaujme neodborníkov, o ktorých hlavne ide. Odborníci vizualizácie nepotrebujú. Tu som pred pár mesiacmi načal hradisko Pobedim, v súvislosti so súhvezdím Orion. Možno si ho teda pozrieť na: http://www.hradiska.sk
Ale lidar by mi veľmi pomohol, aby som modeloval presnejšie.
-
Benjo našej fajke mieru by lepšie pasovala Sashova KAVIAREŇ. Je to posledná kaviareň, kde sa dá fajčiť. Ja som trochu aj fajku používal, ale prešiel som na sladkosti, a tabak s nimi nejde dokopy, aj keď to bola voňavá Amphora.
Máš pravdu, ja som pre sviniansku dolinu vybral taký smer pohľadu, aby ten kotol vynikol. V pôdoryse to také pravidelné nie je. A že má Poľana takú kalderu som nevedel. Nikdy som tam nebol, ani na mape nepozeral. Mal som predstavu, že je to niečo oblé ako Babia hora.
Názory na -nazvem to astroarcheológiu – ja považujem za správne, lebo cibria rozum a prehlbujú záujem o históriu. Na rozdiel od “politicky motivovaných” konšpirácií, z ktorých si ja prečítam iba nadpis. To sú zaujaté somariny, pravdaže. Nejaký nový príspevok typu “archeokonšpirácie” tu ja dávam iba vtedy, keď iní tu “spia”.
-
Benjo, benjo, no čo už s tebou…
V tom mojom príspevku to zlo nebude. Dni sú krátke, a niektorí ľudia to ťažko znášajú. Ja byť tebou, dám si častejšie kamilkový čaj s trochou medu. Ale kúp si sypané kamilky, lebo tie sáčkované obsahujú asi seno, vôbec nevoňajú. A povznes sa nad prízemnosťami všedného dňa…napríklad ako ja, aj pomocou Google Earth sa vznášam nad slovenskou krajinou…….
-
Bývam pod Lietavským hradom. Ale až vďaka Google Earth som zistil, v akom peknom kotli bývam. Keď sa pozriete na obrázok, tak vás napadne, že je to pozostatok Noemovej archy. Alebo jama po páde vesmírneho telesa. No, ešte že to nevidel Erich von Däniken.
Nájde sa nejaký geológ, čo by takýto zaujímavý elipsovitý veniec kopcov ľuďom vysvetlil? Nikde na Slovensku som už taký pravidelný veniec nevidel.
Pritom tá ľavá strana (je tam Lietavský hrad) je celá zo súľovského zlepenca.
Pravá strana (je tam vápencový lom) je celá vápencovo-dolomitová.
Teda, nebol to kedysi jeden kompaktný kopec, ktorého stred by za 5 mil. rokov nebodaj odniesla voda, ktorá stredom tečie. Asi obe strany kedysi do seba narazili pri horotvorných procesoch. Spomína sa v knihe, že tieto kopce sú troskami krížňanského a chočského príkrovu.
Je možné, že v tomto kotli bolo do nejakého času i jazero. To by vysvetľovalo, prečo na mieste terajšieho hradu Lietava prebývala pred rokmi pohanská bohyňa jari Lada. Tá sa musela stále kúpať pre svoju krásu, ale hlavne mať vodu na čľapkanie pre tie svoje slávne labute, ktoré ťahali jej voz. Pretože labute lietali (?) s jej zlatým vozom, miesto bolo známe ako že sa tam občas lietava. -
Obnovme sa v tomto roku
a buďme viac tvoriví.
Na to dvíham čašu moku,
a je to mok perlivý……
-
Fermež ohriatá na 80 stupňov Celzia 2x, lodný lak olejový Le Tonkinois 2x.
-
Ako vždy, mám tu novinku.
Pýtam sa, je trestným činom vláčenie silného magnetu po poli? Nachytáte asi len klince, ale aj rôzne zhrdzaveniny. Vyskúšal som to po zime (keď niet trávy) a dosť som toho “nalapal” na mojej veľkej záhrade a okolnom pasienku. Samozrejme som sa stále obzeral, či ma niekto nepozoruje. Vyzerá to ako celkom nevinné bláznovstvo, ale aj taký obyčajný magnet môže byť pre pozorné štátne oko “silný magnet”.
P.S.
Doporučujem dať viac magnetov na drevenú latu (cca 1,5 m dlhú) a ťahať ju, zvýšite tak výkon hľadania.
Bronzovú dobu (i paleolit) síce obídete, ale o strelky šípov núdza nebude.
A ešte raz P.S.
Neberte príliš silný magnet, lebo ho neutiahnete.
-
Podľa mňa je dôležitejšie riešenie celkového dojmu a designu domčeka, ako hmotu tak či tak ukrytú pod omietkou. Teda, pokiaľ nejde o statiku.
-
Do rany mi dnes padol blog:
http://mancelova.blog.sme.sk/c/234270/Fakt-sme-divni-Stonehenge-mame-aj-na-Slovensku.htmla veru som sa potešil, že niekto má podobné myšlienky ako ja. Očakával som podobnosť Stonehenge a Kostolca v rovine astronomickej, ale aj ponuka pekného zážitku z Kostolca je príjemná. Vo veľmi bohatej diskusii pod článkom nikoho nenapadlo, že Stonehenge (Kamenná šibenica) a Kostolec majú rovnaké stavebné nasmerovanie, resp. že okato ukazujú na letný slnovrat. U Stonehenge sa deň slnovratu ráta medzi hlavné jeho atribúty. A rotunda na Kostolci? Tá priamo do východu slnka v deň slnovratu ukazuje smerovaním celej svojej hmoty a možno aj podstaty.
Ak nad apsidou rotundy bolo okienko, tak si môžme predstaviť, ako cez takéto okienko sa v ten deň dostane lúč slnka na zadnú stenu “lode” rotundy. Ponúka sa nevšedný výjav – a začatie svätojánskej slávnosti. Od tejto chvíle stačilo urobiť 180 čiarok na tabuľku za každý deň, a vedeli, že nastal zimný slnovrat, -a narodenie Ježiška (veď pre neho je ten kostol vystavaný). Deň zimného slnovratu sa dá tiež odsledovať pozorovaním východu slnka, lenže na konci decembra slnko málokedy vidieť.Mimochodom, v predchádzajúcom príspevku som omylom zaradil medzi možné patrocínium rotundy aj sv.Cyrila a Metoda. To samozrejme nie je možné v 9.storočí.
Spojenie Stonehenge s našim priestorom spomenul aj historik Pavel Dvořák v jednom diele seriálu Stopy dávnej minulosti (zmienka o tom začína až od 8,30 minúty prehrávania):
https://www.youtube.com/watch?v=PLX5aRRT21I -
kaNEC86, môžeš vysvetliť, v čom je ten gól do vlastnej brány zakopaný?
Veta sana mansa: “A mohlo by to vyzerať aj takto. Len to by sa muselo chcieť.” vyjadruje možné riešenie v budúcnosti. A v tom krátkom filme je riešenie, ktoré je odlišné od súčasného u nás. Podtitulok filmu by mohol byť: SPOLUPRÁCA.
-
Zemepisný východ má azimut 90 stupňov (azimut počítam tak ako v Google earth -od severu na východ). Taký azimut (90) má aj východ slnka pri jarnej a jesennej rovnodennosti.
Ale východ slnka pri letnom slnovrate má azimut “len” 55 stupňov, čo je takmer severovýchod, krajná hodnota. A pri zimnom slnovrate má východ slnka až 125 stupňový azimut, zas krajná hodnota. Teda (astronomický) východ slnka pendluje v priebehu roka v hodnotách azimutu od 55 do 125 stupňov okolo zemepisného východu (zaokrúhlené čísla). Astronomický preto, lebo východ slnka počítame pri jeho nulovej výške, ktorá je viac-menej pod obzorom.
Hovorí a píše sa, že kostoly sa budujú oltármi (apsidami) smerovanými na:
1. zemepisný východ,
2. alebo na východ slnka v nejaký kalendárny deň.
Neviem, či sa u nás takouto problematikou niekto zaoberal, ale inšpirovali ma takéto výsledky skúmané na Pražskom hrade. Koho to zaujíma, môže si pozrieť článok (.pdf) na:
http://casopis.vesmir.cz/files/file/fid/4430/aid/7059Väčšina stredovekých kostolíkov má svojho patróna-svätca. Ale napríklad rotunda (má len základy) na Kostolci-Ducové nemá patróna (neviem, či nemá teraz patrónov Cyrila a Metoda, keď sa tam začali konať na ich sviatok slávnosti). Os rotundy má však takú výchylku od zemepisného východu, že ma to zaujalo, prečo. Buď si ten východ tak zmýlili, alebo to bol zámer, aby os smerovala práve do asi vtedy aktuálneho východu slnka. Alebo naozaj je to náhoda.
Azimut rotundy na Kostolci je 55 stupňov. Pre východ slnka je taký azimut krajná možná hodnota, dosiahnuteľná iba v deň letného slnovratu, 24. júna, ako píšem vyššie. Okolo tohto kalendárneho dňa majú sviatok títo svätí: sv.Ján Krstiteľ (narodenie), sv.Peter a Pavol apoštoli, sv.Cyril a Metod vierozvestovia, prípadne ešte sv.Vít mučeník. Teda je to dosť prehustené možnými patrónmi (rátam plus mínus 10 dní od slnovratu).
Najpresnejšie určenie patrocínia by bolo pre sv.Jána Krstiteľa, ako jeho rotundy na Kostolci, a to totálne presne.
Ovšem, ak na ten dvorec po víťaznom ťažení (cca rok 850) vstúpila noha moravského vojvodu, mohla stavaná rotunda klidne niesť meno patróna sv.Víta. Ako obraz a odraz toho, čo sa vtedy práve dialo (pol. 9.stor.) v Mikulčiciach -preč od Byzancie. Svätý Vít by bol aj vztýčený prápor na znak toho, kto tu vládne. Kostol zasvätený tomuto (sicílskemu) mučeníkovi bol v blízkosti Mikulčíc už v dobe veľkomoravskej, kalendárny deň jeho sviatku je 15.jún.
Tak toľko k veľkomoravskej rotunde na Kostolci, nezvykle nasmerovanej takmer na severovýchod. -
Ak predĺžime spojnicu veľkomoravských hradísk Marhát-Kostolec-Pobedim hradisko, tak sa dostaneme o nejakých 70 km do hlavného mesta Veľkej Moravy, do Mikulčíc-hradiska. Iba o slepačí krok (500 m) od priamky je Kopčiansky kostolík. Minimálne, je to aspoň zaujímavé, nie ?