Forum Replies Created

Page 1 of 12
  • miro-carsky

    Member
    24. decembra 2020 at 16:10 in reply to: Tesari

    je to este aktualne? ak ano, odporucam nas. Prvy krok je obhliadka, aby sme vedeli o aky objem prace sa jedna. potom termin a cena.

  • Zdravím vás, odstraňovať priečne trámy by som neodporúčal, lebo zadržiavajú rozťažnú silu krokiev, dajú sa nahradiť ocelovými tiahlami, alebo železobetónovou platňou… ale to by bola škoda. 

    Prečo vám zavadzajú? Medzi ne sa dá naložiť izolácia a na ne (po zahustení) položiť podlaha podkrovia

  • miro-carsky

    Member
    24. decembra 2020 at 1:27 in reply to: Vymena spodnych brvien drevenice

    Poznám viac pracovných partií, ktoré sa niečím takýmto zaoberajú, vrátane nás

    https://www.facebook.com/Lomidrevo-1785469831529807

    https://www.facebook.com/tesarskeremeslo

    https://www.facebook.com/remeslopraotcov

  • miro-carsky

    Member
    23. novembra 2012 at 13:31 in reply to: Hrad Čabraď

    ahoj, omnix, keby som bol nejaky okoloiduci turista, co vas kritizuje, tak by som tvoju reakciu bral, ja som na mlyne takychto ludi presne vyzyval do prace. Ale neviem si predstavit, ze by som od Bacila, alebo od teba, vyzadoval pomoc pri rekonstrukcii mlyna, kedze viem, ze mate svoj projekt, ktory vam cerpa sily. Takze ak si to nahodou o mne nevedel, mam za sebou 10 rokov dobrovolnickej prace na mlyne a ziadny dalsi dobrovolnicky projekt nemienim na svoje bedra nakladat, kedze tam mam okrem ineho nalozenu aj rodinu s troma detmi.

    No a ta docasna alternativa – to je presne to, co sa mi nepaci, ako som uz povedal, je to o prioritach a pristupe. Tu a teraz funguju aj betonove tvarnice v mure, ale z pamiatkoveho hladiska to nie je v poriadku. hlavne ked viem, ze tieto docasne riesenia, su casto trvale. Je mi jasne, ze to robite ako najlepsie viete a ako sa najlepsie da a zasluzite si podporu, minimalne moralnu. Nuz vedzte, ze som vas velky fanusik a len preto som sa pustil do kritiky, lebo mi na pamiatkach a specialne na Cabradi zalezi – je to naozaj klenot medzi hradmi.

  • miro-carsky

    Member
    23. novembra 2012 at 0:17 in reply to: Hrad Čabraď

    hej, je to smutne, ze na pamiatky nie su peniaze, pricom by mnohym projektom stacilo dat peniaze na material a dopravu, pripadne stravu a fungovali by vdaka dobrovolnikom.

    jasne, rozumiem vsetkym praktickym dovodom, ale aj tak trvam na tom, co som napisal. Je to o prioritach a pristupe a da sa to robit aj inak a poriadnejsie, aj ked urcite pomalsie.

    Obavam sa vsak, ze prebytok casu, ludi a penazi nebudete mat nikdy, cize takto sa nikdy k poriadnosti neprepracujete,aj ked by som vam to velmi prial.

    kresat si tramy je velmi prijemna cinnost, minimalne rovnako prijemna ako okresavat kamen, ci z neho murovat. Co by ste mi vy, ako tradicni murari, povedalli, keby som domuroval kavernu v mure betonovymi tvarnicami a tvrdil, ze to bolo tak rychlejsie a lacnejsie a ze mi to staticky zachranilo mur a to bolo prioritne??? A urobil by som to prave na nejakom hrade?

    Skratka, co sa tyka dreva a drevenych konstrukcii, tak to nerobite dobre a hlavne konszistentne s tym ako murujete na tradicnu maltu a tradicnym materialom.  To je cele. A je to skoda.

  • miro-carsky

    Member
    13. novembra 2012 at 13:20 in reply to: Hrad Čabraď

    je to take latanie, platanie a s pamiatkovou rekonstrukciou to nema nic spolocne, bol som tam a videl som aj tie akoze tramy v muroch v povodnych kapsach. Davat pod tramy do muru ipu je podla mna nezmysel, iba skor zhniju, malo by ich vyznam jedine tlakovo impregnovat a tak aby dychali – ak sa pouziva vapenna malta dedictsvo nasich predkov, tak by to bolo uplne ok. Rovnako nabit do hlavy stycnikovy plech proti tvorbe prasklin, ktory je rovno na ociach, nepovazujem za nasjstastnejsie. Elegantne to riesia zabrusene eska z pasoviny, ktore sa do dubov aj povodne pouzivali.

    Bol by som rad, keby sa pri takychto zasahoch nepouzivali slova ako impozantna,alebo ze to inak neslo (napriklad dostat na hrad dlhsie dreva ako pat metrov je uplne realne, len treba chciet. Presnejsie je asi povedat, ze na hrad sa nevie dostat auto s korbou dlhsou ako styri metre), ale aby sa v sulade so skutocnostou povedalo, ze to momentalne riesi zatekanie do muru a to bolo prioritne, a jedine v tomto ohlade som ochotny to akceptovat. rovnako ako som ochotny akceptovat napr. strechu z plastoveho sindla na drevenici, lebo je to rozhodne lepsie ako ziadna strecha.

    Cabrad je krasny hrad a je mi trochu luto, ze na jednej strane sa pouziva tradicna malta, ale o tradicnej praci s drevom na nom ani nechyrovat…

    tiez som dlho rozmyslal, ci mam napisat presne co si myslim, lebo ak niekto opravuje tak tazko pristupny hrad a robi to plne dobrovolnicky, zasluzi si obdiv a plnu podporu, ale… no nedalo mi. 

  • miro-carsky

    Member
    11. mája 2012 at 14:58 in reply to: Historická strešná krytina

    a neboziec je pravdepodobne tazsie ukut ako klinec. 

    Lenze – toto su len take dohady, ja som sa kvoli tomu obracal na niekoho, kto je historicky vzdelanejsi, aby sme nesklzli do metafyziky

  • miro-carsky

    Member
    10. mája 2012 at 21:01 in reply to: Historická strešná krytina

    na vyrobu sindla potrebujes pilu (v primitivnejsej verzii hadam len sekeru), sekeru (alebo stiepaci klin) a pahovaci noz (ak ma byt sindel  drazkou, ale moze byt aj bez drazky) , cize vo finale staci sekera, ktora pokial viem ma okolo 3000rokov.

    Naproti tomu sa mi prichytavanie kazdeho kuska sindla drevenym kolikom sa zda byt nezmysel, cize som opat pri tych klincoch.

    uvaha o “mensich latach” obstoji len ak islo o stiepane laty (cize v podstate vacsi sindel), rezane dosky boli vzacne, lebo sa rezali rucne a aj pila nie je az tak stary nastroj – alebo sa mylim?.

  • miro-carsky

    Member
    9. mája 2012 at 15:12 in reply to: Historická strešná krytina

    ja by som mal otazku na historicky vzdelanejsich ludi ako ja – aka krytina sa davala na hrady a dolezitejsie a vacsie stavby este pred drevenym sindlom. Dreveny sindel je totiz zjavne naviazany na spracovanie zeleza, cize kutie klincov. Ake strechy mali ludove staby u nas pred sindlovymi, to viem – trstinove a slamene. Ale co hrady???

    pre mna je inak uplny fenomen ako stresna krytina eternit, alebo ludovo eternik. Vzdy ho pouzivam ako argument, ze nie vsetky moderne materialy a postupy musia byt dobre. Pozehnani ti, co nemali peniaze a nechali si na svojich strechach povodne stare krytiny…

  • miro-carsky

    Member
    5. mája 2012 at 21:50 in reply to: Historická strešná krytina

    my nehladame pravdu, ale riesenie…

    tento postoj sa mi zda byt najkatastrofickejsi. Hlavne ked na zaciatku sa hovori o najlepsie zachovanom hrade na slovensku. Ale treba ho cely podbetonovat aby nespadol, cely pokryt plechom aby nezhorel, cely prerobit…., lebo v minulosti to robili zle, 

    Koho zaujma pamiatka, ktora nie je autenticka a stavana povodnymi technologiami a nie su na nej pouzite povodne materialy??? 

    sice vydrzi (aj to je vsak otazne), ale uz to nie je pamiatka.

    nehovoriac o tom, ze pouzivanie inych materialov ako autentickych, dokaze casto pamiatke poskodit nielen ideologicky, ale aj prakticky (napr. staticky)

    ja suhlasim s Naj, ze sindel bol oproti skridle technologicky jednoduchy a vedel ho urobit prakticky takmer kazdy chlap v dedine a teda bol zrejme aj lacny. myslim, ze s odolnostou voci delovym guliam sa neuvazovalo.

    okrem ineho je sindel ako krytina velmi dobre tvarovatelny do akychkolvek ozdobnych oblukov a uzlabi, zatial co skridla tuto vlastnost nema…

  • miro-carsky

    Member
    29. februára 2012 at 15:19 in reply to: Ako sa dá sprzniť hrad!

    dost sa mi paci ten napad, ze by sa zaplatili doterajsi dobrovolnici v projektoch, kde sa uz vela a za malo penazi urobilo a funguju dlhe roky a maju dobre vysledky, Tam je vsak riziko scestneho argumentu – ze take projekty to nepotrebuju, lebo funguju dobre aj bez statnej podpory. A tomu sa hovori, ze socialna politika, fuj.

    Skoda, ze nikto z nas nie je minister.

  • miro-carsky

    Member
    11. januára 2012 at 17:28 in reply to: drevo povrchová úprava

    uplne tradicna stolarska povrchova uprava je selak, ale musim sa priznat, ze moc do tejto technologie nevidim. Viem, ze sa rozpusta v alkohole, ci liehu a nanasa handrickou viac tenkych vrstiev za sebou. Pouzivaju to aj pistalkari,

    Povrch je vsak leskly, nie matny. Ale mohol by byt kvalitny.

  • miro-carsky

    Member
    10. januára 2012 at 10:53 in reply to: drevenica-podkrovie

    Myslim, ze akykolvek vikier drevenicu urazi a narusi jej siluetu. A to iste sa tyka okien v stitoch drevenice, to jej sice nenarusi siluetu, ale uplne zmeni esteticky dojem. V stite odporucam nechat vyzornik – za nim male okienko.

    Ak uz teda okna na streche musia byt, tak jedine ploche, stresne okna a najlepsie nie z "pohladovej strany drevenice".

    Ja osobne by som bol radsej keby drevenica zanikla a namiesto nej by sa postavil moderny dom, ako ked sa do nej prilis zasahuje neziaducim a neprimeranym sposobom, pristavuje, nadstavuje a prestavuje

  • miro-carsky

    Member
    16. septembra 2011 at 21:01 in reply to: Veniec na starý dom

    Jasne, premurovat korunu muru, položiť pomurnice a vymalovane, ja by som sa skor bal, ze mi zelezobeton pretazi dom a zacnu vznikat praskliny.  Ide aj o to, ci je dom stavany uz na betone, ci len tak v zemi, urcite treba strazit povodnu vahu a teda aj povodnu velkost strechy  a teda aj nejake tazke veci naviac ako zelezo a beton…. AK ide o nejake pomyselne kotvenie strechy do venca, da sa rovnako dobre kotvit aj do kamenneho muru, technologia je takmer totozna a zviazanie murov dokopy rovnako dobre robia väzne tramy, ktore su sucastou konstrukcie strechy.

  • miro-carsky

    Member
    16. septembra 2011 at 21:01 in reply to: Veniec na starý dom

    Jasne, premurovat korunu muru, položiť pomurnice a vymalovane, ja by som sa skor bal, ze mi zelezobeton pretazi dom a zacnu vznikat praskliny.  Ide aj o to, ci je dom stavany uz na betone, ci len tak v zemi, urcite treba strazit povodnu vahu a teda aj povodnu velkost strechy  a teda aj nejake tazke veci naviac ako zelezo a beton…. AK ide o nejake pomyselne kotvenie strechy do venca, da sa rovnako dobre kotvit aj do kamenneho muru, technologia je takmer totozna a zviazanie murov dokopy rovnako dobre robia väzne tramy, ktore su sucastou konstrukcie strechy.

Page 1 of 12