Forum Replies Created

  • hugo

    Member
    26. mája 2006 at 8:37 in reply to: Pojem: Reverzibilita

    Súhlas. Odstránenie čohokoľvek čo sa vytvorilo na povrchu kovového predmetu pôsobením vonkajších činiteľov (tie vnútorné si neviem celkom predstaviť – legúra?) alebo bolo nanesené nejakým technologickým postupom človekom (polychrómia, pokovenie ap.) je nevratné. Druhou otázkou je hodnota ušľachtilej patiny. Na jednej strane geniálna “konzervačná technológia” matky prírody, na druhej strane požiadavka milovníka starožitností, ktorý bol vychovaný v presvedčení, že to tak má byť a zároveň nenapodobiteľný dôkaz veku. Téma tak trochu tabu (kto by o tom mohol pochybovať!), ale z hľadiska múzejného konzervovania a snáď aj konzervovania v rámci pamiatkovej starostlivosti hodná diskusie.

  • hugo

    Member
    25. mája 2006 at 19:45 in reply to: Linky na zábavné stránky

    …a ja pripájam nevídané hodiny.

  • hugo

    Member
    25. mája 2006 at 19:30 in reply to: Pojem: Reverzibilita

    Ťažko posúdiť. Nezdá sa mi, že bol použitý iba lak. Predpokladám, že nádoba je kovová, polychromovaná(?). Veľmi málo údajov freya. Ktorý obrázok je stav pred? Pokiaľ ide iba o kov a lak reverzibilita je zaručená, aspoň si myslím :| .

  • hugo

    Member
    14. mája 2006 at 13:44 in reply to: Mravec dole :)

    Mravce sú pliaga a každoročne s nimi zvádzame ľúte boje, najmä keď sa začnú rojiť. Okamžik útoku totiž počujeme, keď narážajú na tienidlo lampy. S pomocou Biolitu je útok do dvoch hodín odrazený a do 24 hodín mravce rozohnané. Potom sa zvyčajne vyroja z iného kúta. Proti komárom je vraj účinná modrá lampa. Neviem kde ju zohnať a tak ostávame pri mašinke do zástrčky. Na mňa komáre vôbec nejdú, asi som jedovatý alebo smrdím :D .

  • hugo

    Member
    12. mája 2006 at 19:57 in reply to: Konzervovanie vs. Restaurovanie

    Freya, hľadal som na nete a skutočne nič som nenašiel čo by nevyžadovalo znalosť cudzieho jazyka. Keď to máš také naštudované a zvládaš aj jazyk, nemohla by si postupne, niečo, pre nás dubákov slovenských? Myslím, že pokiaľ by boli terminologické problémy dá sa pripomienkovať, upraviť, opraviť, doplniť. Čo Ty na to :) ? Bol by to myslím prínos aj pre obnovu.

  • hugo

    Member
    11. mája 2006 at 19:44 in reply to: Konzervovanie vs. Restaurovanie

    Tiež dobrý začiatok. Pre začiatočníkov a na pripomenutie:

    Aténska charta (Athens Charter), Atény 1931/1933.
    zameraná na konzerváciu a reštaurovanie stavebných pamiatok, prijatá na prvom medzinárodnom kongrese venovanom historickým stavebným pamiatkam-

    Benátska charta (International Charter for the Conservation and Restoration of Monuments and Sites / Medzinárodná charta o konzervovaní a reštaurovaní stavebných pamiatok a krajinných objektov), Benátky 1964. Dôležitá o.i. aj tým, že stavebnú pamiatku nechápe ako samojediný architektonický objekt –

    Burrská charta (The Burra Charter), Burra 1979 (Austrália)
    Poskytuje usmernenie pri konzervovaní a menežmente krajinných objektov kultúrneho významu; pod kultúrnym významom sa rozumie estetická, historická, vedecká alebo spoločenská hodnota pre minulé, súčasné a budúce generácie –

    Florentínska charta (The Florence Charter), Florencia 1981. Venovaná historickým záhradám a krajine.
    a ďalších 17 chárt, rezolúcií a deklarácií nájdete na stránkach ICOMOS –

    Novú Aténsku chartu, Atény 1998, zaoberajúcu sa problematikou plánovania miest s ohľadom na ich kultúrne a historické funkcie nájdete tu –

    Hm, ale toto mi je nanič. Nie som architekt, ani reštaurátor so zameraním na stavebné pamiatky, takže čo s tým (s výnimkou všeobecného prehľadu)? Konzervovanie zbierkového predmetu (in fondo), ktoré sa síce môže opierať a využiť niektoré premisy uvedených dokumentov, je diametrálne odlišné a neporovnateľné s metodikou, technológiou atď. konzervovania stavebnej pamiatky (in situ). Okrem Etického kódexu múzeí a nejakých typicky chemických slovníkov (Glossary of art conservation) je problematika konzervovania zbierkového predmetu (obzvlášť na Slovensku) oficiálne nerozpracovaná. Pozitívnym prínosom tohto príspevku je poznatok, že treba rozlišovať minimálne tri typy konzervovania – konzervovanie krajiny (krajinného objektu), stavebnej pamiatky (stavebného objektu) a zbierkového predmetu.

  • hugo

    Member
    10. mája 2006 at 20:04 in reply to: Pojem: Autenticita

    Eo Ipso ale potom niet ani reality. Pokiaľ prijmeme filozofické nazeranie, že verifikovať list bieleho papiera je teoreticky nemožné, môžeme to zabaliť. Fenomén “autenticity” objektívne existuje aj keď len v našom subjektívnom vnímaní ako výsledok nášho autentického hodnotenia. Katastrofa niekedy nastane keď dve osobnosti vo vrcholovej pozícii majú toto hodnotenie diametrálne odlišné. Každý z nás sa ale vo vrcholovej pozícii môže ocitnúť a mať prediskutovanú otázku autenticity nemôže škodiť, skôr rozšíri obzor. Alebo sa mýlim?

  • hugo

    Member
    10. mája 2006 at 19:45 in reply to: Konzervovanie vs. Restaurovanie

    Freya nešlo by to aj po slovensky? Táto téma je mi celkom blízka len zatiaľ akoby nikoho nezaujímala.

  • hugo

    Member
    6. mája 2006 at 2:53 in reply to: Kto mi odpovie?

    Gabča skúsim odpovedať štatisticky (asi mi to tu prischne).
    Keď harp rozbiehal novú Obnovu predpokladám, že musel predtým vybojovať dosť tvrdý vnútorný súboj. Zmena niečoho zabehaného na nové to chce kus odvahy. Prvé reakcie, stačí si prečítať príspevky na “Novej Obnove”, boli dosť rozpačité. Ale, ako tu ktosi už napísal, Obnovu si robíme my a od nás záleží aká bude. Nie každý sa zapojí a nad tým netreba zalamovať ruky. Ľudia sú rôzni.
    Zo súčasných zaregistrovaných návštevníkov poblikuje až 37,4%. Mnohí povedia, že je to hrôza – tak málo. Treba ísť navštíviť iné fóra a zistíte, že je to často nadštandardné množstvo. V anketách je to trochu horšie, pretože: obľúbenosť hradov – zo 139 návštevníkov hlasovalo 7,
    quo vadis – zo 123 návštevníkov hlasovalo 8,
    Považský hrad – z 56 návštevníkov hlasovalo 6.Aj keď sa to nezdá aj v tejto “mizérii” možno vypozorovať progresívny trend.
    Obnova skutočne prežíva obdobie prerodu a treba si len držať palce (pokiaľ to s ňou myslíme vážne) aby tých 26 “spisovateľov” vydržalo čo najdlhšie.
    Prečo si to myslím? Pretože v máji tohto roku padli historické rekordy návštevnosti – 23 návštevníkov naraz na Obnove a 618 návštevníkov za deň.
    Ako dopadol mega heppening bude vedieť pravdepodobne najlepšie harp. A keď nepadol rekord dnes, celom určite padne nabudúce. Zvláštna propagácia nemá (si myslím) zvlášť veľký význam (možno preveriť optimálnosť času a možností), tak ako s chalanmi nepropagujeme odchod na pivčo. Stačí “Ideme?…

  • hugo

    Member
    3. mája 2006 at 20:27 in reply to: K A V I A R E Ň

    Hugo plne suhlasim. Dalo by sa to vsak aj automatizovat.
    Myslím, že by to bolo ideálne a určite objektívnejšie. Už sa teším a na Obnove si nájdem iné zamestnanie. Možno aj mne napadne niečo SUPER, čo sa nedá zautomatizovať :D .

  • hugo

    Member
    30. apríla 2006 at 20:55 in reply to: K A V I A R E Ň

    Dobrý deň všetkým.
    Marketing na Obnove a jej “zrkadlo” sú témou tohto príspevku. Pokiaľ budete súhlasiť urobil by som rubriku “Zrkadlo Obnovy” a raz do mesiaca subjektívne hodnotil dianie na tomto fóre.

    TOP NEW (najnovšie témy)Symboly, osudové znamenia, mágia – 264 (Všeobecné diskusie)
    Ako na to – II. – 55 (Všeobecné diskusie)
    May be interesting – 11 (Všeobecné diskusie)
    IT specialista & muzeum – 114 (Múzeá a Galérie)
    GPS vyuzitie k dokumentacii pamiatok – 105 (Pamiatky, pamätihodnosti a stavby)
    Vynálezy – spoločníci i zberateľský artikel – 86 (Starožitnosti a zbierky)TOP TEN (najnavštevovanejšie témy)Detektory kovov a zlato – 1851 (Archeológia)
    Nova rubrika diskusii: Archeologia – 900 (Archeológia)
    munícia – 834 (Archeológia)
    Obnovena OBNOVA – 658 (Všeobecné diskusie)
    K A V I A R E Ň – 625 (Všeobecné diskusie)
    OBRÁZKY – obrázky – obrázky – 428 (Všeobecné diskusie)
    Kriza v kulture – 425 (Múzeá a Galérie)
    Archeologicke naleziska zasypat vs. prezentovat… – 368 (Archeológia)
    Ako na to – 365 (Všeobecné diskusie)
    Co Vam v muzeach chyba? – 349 (Múzeá a Galérie)Ďakujem za váš názor.

  • hugo

    Member
    27. apríla 2006 at 16:45 in reply to: K A V I A R E Ň

    Ktosi mi poslal “magický” výpočet, ktorý by sa sem možno hodil. Pomenoval som ho čokoládové počty. Výpočet je jednoduchý, slabší počtári uvítajú kalkulačku. Funguje iba v roku 2006 a vyžaduje veľkú dávku sebaovládania počtára aby sa hneď nepozrel na koniec, aby nechcel vedieť čo mu vychádza. Odmenou je zábava a možno aj trochu prekvapenia.

    1. Koľkokrát za týždeň dostaneš chuť na čokoládu? (číslo musí byť väčšie ako 0 a menšie ako 10)

    2. Vynásob toto číslo 2 (dostaneš tak párne číslo)

    3. Pripočítaj 5

    4. Výsledok vynásob 50

    5. Pokiaľ si v roku 2006 už oslávil narodeniny pripočítaj 1756, pokiaľ nie, pripočítaj 1755.

    6 Teraz odčítaj rok svojho narodenia (štvormiestne číslo)

    Výsledok je trojciferné číslo. Prvá číslica udává, koľkokrát v týždni máš skutočne chuť na čokoládu.

    Ďalšie dve číslice sú . . .

    TVOJ AKTUÁLNY VEK!!!