[harp]

Slovenská agentúra životného prostredia
v spolupráci so Spolkom pre obnovu dediny
a Združením miest a obcí Slovenska
Vás pozýva na seminár

„Vidiek – trvalý zdroj energie“

24. marca 2010 o 13.00 hod.

Incheba a.s. Bratislava

Hala D2 – konferenčná sála

sprievodné podujatie veľtrhu

CONECO / RACIOENERGIA

Cieľ seminára:

Vidiek je stálym zdrojom energie v podobe úžasného ľudského, prírodného aj materiálneho potenciálu – ľudského umu a zručností, prírodných surovín, či miestnych kultúr. Vidiecke prostredie je krásne práve tým, že je prirodzené. Vidiecky človek žil v minulosti v úzkej symbióze s prírodou, tvorba ľudského obydlia a sídiel vychádzala z prírodných materiálov a zákonitostí, vidiecke osídlenie bolo harmonickou súčasťou krajiny a dotváralo jej obraz.

Dokážeme túto zdedenú múdrosť pochopiť, využiť a zúročiť aj v dnešnom globalizovanom svete plnom nových materiálov, technológií, tvarov, ale aj nevkusu a cudzích vzorov?

Každá doba prináša nové podmienky pre život na vidieku, ktoré menia tvár vidieckych sídiel a krajiny. Bez poznania histórie a pochopenia súvislostí doterajšieho vývoja slovenského vidieka nie je možné porozumieť ani jeho budúcemu smerovaniu.

Seminárom chceme iniciovať diskusiu architektov, krajinárov, ochranárov, urbanistov, projektantov, výrobcov a dodávateľov stavebných materiálov a technológií, starostov a obyvateľov dedín, poslancov a úradníkov, učiteľov a pedagógov v záujme vytvorenia vízie moderného a hrdého európskeho vidieka vychádzajúceho z tradícií a miestnej identity, miestnych materiálov a surovín a z vlastného kultúrno-historického odkazu.

Na seminári privítame všetkých, ktorým leží na srdci svojráznosť a malebnosť slovenskej dediny.

Vstup na seminár je voľný v rámci vstupenky na veľtrh.

Súčasťou seminára sú výstavy SAŽP „10 rokov realizácie POD na Slovensku“ a „Súťaž Dedina roka 2009“ a súvisiace propagačné materiály.

Odborná garancia: Anna Kršáková, SAŽP Banská Bystrica

Michal Šarafín, FA STU Bratislava, Spolok pre obnovu dediny

Organizačné zabezpečenie: Andrea Ľuptáková, SAŽP Banská Bystrica

tel: +42/48/4374185, e-mail: andrea.luptakova@sazp.sk

P r o g r a m :

Prezentácia: 12,30 – 13,00

I. pamäť krajiny a ľudí 13,00 – 13,30

* Symboly v krajine a zanikajúce hodnoty

Peter Jančura, SAŽP, FEE TU Zvolen

* Hlina, kameň, drevo v ľudovom staviteľstve

Miroslav Dužík, Trenčín

II. TRADÍCIA INŠPIRÁCIOU 13,30 – 14,00

* Architektúra je odkaz kultúrnej úrovne doby

Igor Krpelán, IK-PROJEKT, SPOD

* Chápanie hodnôt, ktoré sme zdedili

Anna Kršáková, SAŽP Banská Bystrica

III. SÚLAD STARÉHO S NOVÝM 14,00 – 14,30

* Drevo a novodobé tendencie v architektúre a konštrukciách

Ivan Hojsík, DOMOD Bratislava, SPOD

* Verejné priestranstvá – obnova či pomešťovanie

Michal Šarafín, FA STU Bratislava, SPOD

Diskusia: 14,30 – 15,00

Prestávka: 15,00 – 15,15

IV. ŽIVÁ ENERGIA VIDIEKA 15,15 – 16,30

* Potenciál obnoviteľných zdrojov energie z pohľadu architekta

Ján Ilkovič, FA STU Bratislava

* Kameň a slama v dedinke Hrušov

Pavel Bendík, Boris Hochel, obec Hrušov

* Voda v službe obce Necpaly

Peter Majko, obec Necpaly

* Energia z biomasy v Hontianskych Moravciach

Rudolf Gabryš, obec Hontianske Moravce

* Energeticky pasívny dom

Björn Kierulf, Inštitút pre energeticky pasívne domy

Diskusia a závery: 16,30 – 17,00

[harp]

V tejto knihe vznikol napad na knihu. Pokracovanie a aj par fotografii k tejto teme najdete tu.

http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=30313
Receptar: Upecme si knihu o alternativnom stavitielstve

[harp]

mna na drevenych oknách orádza hlavne tá náročná úržba. prečo si myslíte že plastové okná by nemali prežiť viac ako 10 rokov? myslim si že pri štandartnej údržbe – 1-2x do roka kvapnúť olej do kovania, pravidelne umýť okná, rámy a prečistiť kanáliky mikrovetrania, nepoškriabať povch – podľa mna vydržia aj 100 rokov.

Kedze ste majitelom alebo predajcom plastovych okien. Tazko s vami diskutovat. Staci sa pozried do krajin kde plastove okna montovali pred 20timi rokmi. Technologie vyroby sa hromadne presuvaju k nam na trh kde ludia nemaju take poznatky.

Ako napriklad chranite povrh okna proti UV ziareniu? Ako na plastovych oknach opravite vylomeny pant, alebo klucku. Daju sa plastove okna po 10rokoch ked ich povrch zvetra natriet? Viem ze daju – ako to vsak vyzera?

A nakoniec ekologicky aspekt…

[harp]

My, národ slovenský, sme tu nie dlho, ale ani sopliak už nie sme. Preto by bolo vhodné oznámiť svetu a sebe samému, že my, národ slovenský, už nepotrebujeme vymýšľať si rozprávky o vlastnej veľkosti a hladkať sa po brušku. Už sme veľkí.

A tak za všetkých tých, ktorí majú radšej ruku priloženú k dielu ako teatrálne k srdcu, pokladáme pred vás Memorandum národa slovenského 2010.

Slovami pána ministra Jahnátka: „For betr fjúčr, for as.“

Tu je plné znenie memoranda:

Memorandum národa slovenského (2010)

My, národ slovenský, sme ľudom krásneho kraja spod Tatier až po Dunaj, od Moravy doprava až po Tisu. Až ste zašli do Užhorodu, to už ste ďaleko.

Sme štátotvorným národom. O tom sa inak veľa hovorí, tak keby tomu náhodou niekto nerozumel, znamená to to, že odkedy nám Ľudevít Štúr oznámil, že sme národ, trpeli sme útlaky tak statočne, až sa nám podarilo vytrucovať si svoj vlastný štát.

My, národ sme tu teda nie dlho, ale už ani zasran nie sme. Máme hádam aj zo 16 krížikov. To by vari mohlo znamenať, že my, Slováci, už sme veľké dievčatá a chlapci, a bohdá máme aj dosť vlastného rozumu.

O tomto bode môžu jestvovať pochybnosti, celkom isté je však to, že máme vlastný štát, vlastnú reč, štátne symboly, kultúru, hospodárstvo a suverenitu vôbec. To znamená, že nikto, komu sme to nedovolili, do nás nebude kafrať.

Už sme tu na to sami – v dobrom aj zlom.

Z toho vyplýva jednoduchá vec – už sa nepotrebujeme pred nikým brániť, už nám od nikoho cudzieho nič nehrozí. Husté reči hejmaďarov nám môžu ublížiť presne tak, ako vyplazený jazyk nevychovaného zasrana od susedov: nijako. My, národ slovenský, sme už veľký chlapec, a preto sa nebudeme z takýchto smradov robiť ťažkú hlavu.

Naopak, my, národ slovenský, máme už plné zuby toho, že tí najnárodnejší a najslovenskejší ešte stále vidia v každom Maďarovi druhého Apponyiho a v každej maďarskej škole semeno Uhorskej ríše.

Oháňajú sa pamiatkou našich otcov, ktorí vraj mreli za naše národné symboly. Pokiaľ nás, národ slovenský, pamäť neklame, najviac našich otcov pomrelo v povstaní proti tým, ktorí si potrpeli na hymny, vlajky a oddanosť otčine zo všetkých najviac.

My, národ slovenský, nie sme chrapúň, aby sme nevedeli vydržať v jednom štáte s menšinami iných národností, bárs aj by sme si s nimi kedysi všeličo preskákali. Práve naopak, to nech nám nie je prekážkou, ale cestou k dobrým vzťahom.

My, národ slovenský, ďalej chceme prehlásiť, že už nie sme žiadne decko, aby si pre nás voľakto musel vymýšľať rozprávky o tom, aký sme veľký a chrabrý národ. Tomu my musíme povedať, že trt makový.

Sme malý národ, ktorý nemá nijako oslnivú minulosť a žiaden nový dejepis pre školy s tým už nikdy nič nespraví. Nám to ale nevadí, lebo keď každý z nás bude len trošku chcieť, náš národ bude mať skvelú budúcnosť.

My, národ slovenský, nosíme svoju vlasť v srdci a preto jej nemusíme mať plnú papuľu. Ten, kto sa veľa bije do pŕs, že je Slovák, spravidla tými utlčenými rukami hovno pre vlasť urobí.

Prežili sme Keltov, Frankov, Avarov, Tatárov, aj Turkov, prežili sme Maďarov, Rusov, aj Čechov. Prežili sme feudalistov, fašistov, aj komunistov. Jedinečným talentom nášho národa je evidentne to, že prežijeme za hocikoho a hocičoho. Odkedy sme samostatní, je výzvou tohto národa prežiť hejslovákov a nacionalizmus.

Čítajte viac: http://tv.sme.sk/v/14420/memorandum-naroda-slovenskeho-pre-rok-2010.html

[harp]

Dve aktualne konferencie na hrade Filakovo:

Príprava a realizácia systematickej obnovy NKP- Fiľakovského hradu
Date: Thursday, March 18, 2010
Time: 1:30pm – 6:30pm

Description
V prílohe Vám zasielame pozvánku na medzinárodný workshop, ktorý sa uskutoční 18. marca 2010 vo Fiľakove. V rámci tohto podujatia sa odprezentjú výsledky projektu s názvom „Príprava a realizácia systematickej obnovy NKP- Fiľakovského hradu“ s možnosťou výmeny skúseností. Uskutoční sa prezentácia Fiľakovského hradu v súlade s jeho výnimočnými pamiatkovými hodnotami.

Archeologický výskum a pamiatková obnova hradov od Novohradu po Zemplín na dvoch stranách štátnych hraníc

Start Time: Thursday, April 15, 2010 at 8:45am
End Time: Friday, April 16, 2010 at 6:30am

Description
Celý názov: Archeologický výskum a pamiatková obnova hradov od Novohradu po Zemplín na dvoch stranách štátnych hraníc

Hradné múzeum vo Fiľakove a Združenie hradov severného Maďarska organizuje konferenciu v rámci implementácie projektu „Medzinárodný rozvoj – budovanie siete: Kultúrna trať Po ceste severných hradov”, podporenej Programom cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007–2013 pod názvom „Archeologický výskum a pamiatková obnova hradov od Novohradu po Zemplín na dvoch stranách štátnych hraníc”. Konferencia si kladie za cieľ informovať odbornú verejnosť MR a SR o najnovších výsledkoch terénnej práce a o riešení metodologických a metodických otázok, ale takisto oprášiť aj výsledky starších výskumov.

Miesto konferencie: Mestské kultúrne stredisko, Hlavná 12, 986 01 Fiľakovo

Termín konferencie: 15.-16. apríl 2010

Jazykmi konferencie budú slovenčina a maďarčina (bude zabezpečené synchrónne tlmočenie) Prednášajúcim vieme zabezpečiť honorár a cestovné, účastníkom prichádzajúcim z väčšej diaľky aj ubytovanie.

Prihlásiť sa môžete do 20. marca 2010 na nasledujúce kontakty: Hradné múzeum vo Fiľakove, Hlavná 14, 986 01 Fiľakovo
e-mail: hradnemuzeum@filakovo.sk, tel.: 047/4382017

[harp]

A co ekniha, komunitna na baze wiki? Ale tu sme uz v inej sfere, nie v tematike Treepee. Chcete pre tuto ekostavKnihu novu temu?

[harp]

Dik za odpovede. Znovu otvaram temu a dopytujem informacie technickeho charakteru. Nemate niekto z katalogu zel. tovaru z 19-20 stor. vykreslene profily pre svetliky. Resp. tip na moderne konstrukcie pre svetliky?

Alebo iny alternativny sposob presvetlenia pamiatok… napr. cez komin?

[harp]

Pokiaľ ide o prípony .jpg a .JPG, dokonca aj .jpeg a .JPEG, doteraz som si myslel, že sú rovnocenné a vôbec som sa tým nezaoberal. A myslím si to stále.

Presne ako si napisal palo. pripony su rovnocenne. Ide o ten isty format. A konverzia z JPG do jpg spociva v premenovani pripony. Nas system akceptuje vsetky 4 pripony.

Dufam ze novy system na ktorom zaciname pracovat adstrani tieto problemy.

[harp]

Milo,
zapojil by sa do spolocneho projektu mapujuceho taketo stavby, alebo chces ist vlastnou cestou?

[harp]

Jednoduche riesenie. Mozno aj dva.

Zalozit OZ toto zdruzenie napise stanovy a prevadzkovy poriadok enviro ihriska. V zdruzeni budu rodicia deti a mozno aj deti ktore by ihrisko vyuzivali. V prevadzkovom poriadku a pri vstupe na ihrisko by bol napis len na vlastne nebezpecenstvo.

A je to.

Ako chlapci sme sa hravali barskde, od lesa, cez stare polorozpadnute stavby, az po smetiska. A vidite pisem tento prispevok…

PS: Janko, milujem tvoje prispevky!

[harp]

Pekna robota,
budem rad ked nas budete informovat aj nadalej.

[harp]

yergush: dobry tip, len spomeniem, ze zabudovana stavebna vlhkost je iny problem ako vlhkost vznikuta uzivanim. Obe su problemom. V pripade S2 tam bolo fakt mizerne divadlo. Riesenim by boli docasne stavebne vetracie otvory, alebo nutene vetranie.

[harp]

Petey,
z mojho pohladu ma ten domcek celkom peknu omietku a ked vydrzala nejakych 80 rokov. Hadam vydrzi aj dlhsie. Ja by som sa jej nedotykal a radsej by som si uzival chalupu, alebo sa venoval menej invazivnym zasahom. Kedze nejde o dom na celorocne byvanie. Vykaslite sa aj na tepelne mosty a nezatepleny domcek a poriadne si zakurte drevom.

[harp]

Kazdy poriadny maliar by mal byt aj remeselnik a mal by si vediet platno natiahnut na podram sam. Nie je to ziadna veda.

[harp]

Prosim drzte sa temy. Co sa tyka kachlovych peci je tu otvorenych dost tem.

TEPELNY MOST.

Odpoved teda znie, ako tu uz bolo napisane. Tepelny most nema takmer nic spolocne s tym ci bude murivo omietnute alebo nie. Aj ked by sa mi ziadalo napisat… Alebo ano, kedze pre murivo je najlepsou ochranou ked je omietnute. Aspon v nasich klim. podmienkach.

petey: pomohla by fotografia – film