Forum Replies Created

Page 90 of 253
  • harp

    Member
    25. augusta 2010 at 8:27 in reply to: Hrady v Maďarsku

    Tema sa odklonila k technologickym aspektom. Pokracovanie tu:
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=56577
    Materialy pouzivane na zrucaninach – Ako a preco?

    Tu najdete aj ciastkove odpovede k teme „Hrady v Maďarsku“

  • harp

    Member
    25. augusta 2010 at 7:49 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?

    Ďalej sa prihováram za to, aby bolo doporučené pre každý hrad,pre každý typ kameňa,z ktorého je tento hrad postavený, s akým materiálom-vápnom sa má pracovať. Lebo na andezit sa možno viac hodí vápno z Gombaseku a na kremenec viac vápno z Margecian. To som iba tipol,verím, že výskum prinesie exaktné výsledky.A čo dať na pieskovcové prvky?

    Idelnym stavom je palit si vapno z lokalnych surovin priamo pri stavbe. Z pohladu metodiky… Z pohladu technologie je fajn pouzivat vapenne malty a vpodstate je jedno o ake vapno ide, pokial z neho jeho hydraulicke vlastnosti nerobia material pribuzny cementu. Ako pisal vlcik-tlcik, ide skor o pridavanie cementu. Ja niesom fanusik tychto aditiv hlavne koli tomu ze to nasledne sklzne do zivelneho nadstavovania malt. Skor by sa jasne malo definovat kolko cementu pouzit pre ktoru zrucaninu a pre ktory typ murovacieho kamena. Z hradu Filakovo kde je vyslovene mizerny murovaci material – tuf, mame dobre skusenosti s cistou vapennou maltou ktora za roky ziskala vybornu tvrdost a sudrznost prave na korunach muriv. Tu jer vsak ina klima ako napr. na Likave ci Lietave. Dalsou otazkou zostava priprava malt a nasledne osetrovanie malt. Myslim si ze tento postup je dolezitejsi ako pridanie aditiv.

    Kazdopadne sa chystam na tochtorocnu konferenciu o historickych maltach v Prahe. http://www.itam.cas.cz/hmc2010/index.php
    Pred dvoma rokmi v Lisabone – http://hmc08.lnec.pt/english/index.html

    Naslende sa vam pokusim zreferovat poznatky, ktore som ziskal.

    Tiez pripravujem za Spolocnost pre pamiatky grant na MKCR SR ktory by sa mal venovat dlhodobemu vplyvu poveternosti na skarovania a koruny torzalnej architektury. S aplikaciou na niektore slovenske zrucaniny. Ked ma niekto chut pridat sa, kludne mi napiste.

    Na zaver vas chcem poziadat o radu od ktoreho prispevku by som mal a ci vobec tuto temu rozdelit do novej. Nakolko uz nejde iba o hrady v HU.

  • harp

    Member
    23. augusta 2010 at 12:57 in reply to: Malta na šambrány?

    Foto napovie… Mozno najdeme aj jednoduchsie riesenie.

  • harp

    Member
    20. augusta 2010 at 16:07 in reply to: Nové objavy v paleontologii

    AUSTRÁLIA: Objavili pravdepodobne najstaršie fosílie živočíchov
    Americkí vedci z Princeton University si myslia, že miniatúrne fosílie objavené v pohorí Flinders Ranges sú pozostatky hubiek staré 640 až 650 miliónov rokov.

    BRATISLAVA 19. augusta (SITA) – Americkí vedci z Princeton University tvrdia, že v austrálskom pohorí Flinders Ranges objavili najstaršie fosilizované pozostatky živočíchov na svete. Skaly, v ktorých sa miniatúrne fosílie nepravidelných tvarov našli, sú 640 až 650 miliónov rokov staré. To je minimálne o 70 miliónov rokov viac, než je vek doteraz najstarších nájdených pozostatkov živočíchov. Podľa vedcov na čele s Adamom Maloofom, ktorí svoj objav publikovali v časopise Nature Geoscience, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o fosílie hubiek.

    Odborníci pôvodne skaly v pohorí Flinders Ranges na juhu Austrálie skúmali, pretože si mysleli, že obsahujú údaje o životnom prostredí pred ľadovou dobou. Nepravidelné tvary v hornine najprv považovali za usadené kúsky blata. Až neskôr si uvedomili, že by mohlo ísť o fosílie živých organizmov. Fosílie však nemohli z vápenca vybrať a preto sa rozhodli ich digitálne naskenovať a následne vytvoriť ich počítačové 3D modely. Výsledkom ich práce je objekt s veľkosťou jedného centimetra, ktorý najviac pripomína hubky. Doteraz najstaršie známe fosílie týchto jednoduchých organizmov sú staré približne 520 miliónov rokov.

    Tvrdenie, že ide o fosílie hubiek však spochybňuje Jim Gehling zo South Australian Museum v Adelaide, podľa ktorého môže ísť aj o mineralizované bunky baktérií alebo iných jednobunkových organizmov. „Nič z toho, čo som videl, nie je pre mňa presvedčivým dôkazom, že ide naozaj o hubky,“ uviedol Gehling.

    Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

    (SITA, sc;dm),201008190280

  • harp

    Member
    18. augusta 2010 at 10:39 in reply to: Spodná voda v pivnici

    …stavebné poradenstvo mi zakázalo vodu vyčerpať, aby pomaly odtiekla sama, keď hladina spodnej vody klesne….

    Podla mojich skusensoti vodu treba zacat cerpat az ked zacne vyrazne opadat. Dovtedy sa jej hladina bude stale dorovnavat.

  • harp

    Member
    5. augusta 2010 at 14:41 in reply to: trstinova strecha

    Prajem pekný deň Blaščák

  • harp

    Member
    29. júla 2010 at 16:04 in reply to: Rekonstrukcia podkrovia bez poskodenia stropov

    ale na podkrovie potrebujes urcitu hrubku krokvy 14-16 cm aby si mohla zateplit, takze zalezi len na stave dreva.

    Da sa zateplovat aj nad krokvami. Doporucujem tuto temu:
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=45694

    Tiez by napomohlo par fotografii tvojej stavby.

  • harp

    Member
    28. júla 2010 at 11:16 in reply to: Banská Štiavnica

    medzi najzaujímavejšie výstupy projektu budú patriť bedekre, ktoré o partnerských mestách po vzájomných návštevách pripravujú študenti.

    Prave studenti z Madarska maju v Stiavnici povest turistov, ktori sa chodia do mesta iba opit. Casto ich vydavam ako slapu hore mestom a kazdy z nich ma vruke min. paletu plechovkoveho piva, alebo nieco tvrdsie. Bude aj toto v bedekri.

    Inak je to zaujimavy pocin…

  • harp

    Member
    22. júla 2010 at 14:10 in reply to: generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na MKSR

    Na post šéfa generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva nastúpil Branislav Rezník, brat bývalého riaditeľa Slovenského rozhlasu a dnes šéfa TASR Jaroslava Rezníka. Vymenil Pavla Šimuniča.
    Čítajte viac: TU

    Uz zajtra cely clanok na http://www.obnova.sk

    aktivita

  • harp

    Member
    22. júla 2010 at 14:05 in reply to: Munícia – aj z 2. svetovej vojny

    V Rožňavskom okrese našli takmer sto mín

    BRATISLAVA/ROŽŇAVA 22. júla (SITA) – V katastri Krásnohorskej Dlhej Lúky v Rožňavskom okrese našli v stredu podvečer až 98 delostreleckých mín z obdobia II. svetovej vojny. Ako agentúru SITA informovala košická policajná hovorkyňa Jana Demjanovičová, pyrotechnik musel jednu mínu zneškodniť na mieste, bola zarastená v strome, ďalších 97 mín zaistili, zneškodnené budú neskôr. Jednu mínu našli aj v lokalite zv. Buzgo.

  • harp

    Member
    21. júla 2010 at 15:26 in reply to: Preventívna konzervácia
  • harp

    Member
    21. júla 2010 at 12:18 in reply to: Ako pripraviť historické mesto o dušu

    Ktore historicke mesto vo vasom okoli prislo v poslednych rokoch o dusu a cim.

    Naopak… ktore mesto dosiahlo „pokoj v dusi“?

  • harp

    Member
    21. júla 2010 at 12:00 in reply to: Plot zo starej tehly

    Zalezi od kvality vypalu tehly… ci je vhodna do exterieru. Aj keby nebola, bude treba preriesit zastresenie stlpikov aby samotna tehla nevlhla.

    Poslite fotografiu tehly z vonku a v lome. Cosi z toho vycitame.

  • harp

    Member
    15. júla 2010 at 12:56 in reply to: Mestské opevnenie v Trenčíne

    Stanovicko KPU Trencin, publikovane u nas na Obnova.sk

    Ukázalo sa to tentokrát v prípade riešenia ochrany archeologicky odkrytých zvyškov opevnenia historického predmestia Trenčína. Okolo tohto nálezu bola totiž vyvolaná dodnes prebiehajúca mediálna kampaň, ktorá nielenže neadekvátne diskredituje pamiatkárov a spochybňuje ich prácu, ale čo je závažnejšie, smeruje k spochybneniu ochrany tohto cenného archeoloogického nálezu. Nedá sa preto nereagovať na túto záležitosť, ktorá je podľa nášho názoru predovšetkým odbornou problematikou a mala by sa riešiť na odbornej úrovni. Zároveň sa však dotýka ochrany nášho spoločného kultúrneho dedičstva, a mala by s ňou byť oboznámená takisto široká verejnosť, a to objektívne.

    http://www.obnova.sk/clanok-3323.html

  • harp

    Member
    14. júna 2010 at 14:50 in reply to: Modrotlač

    Zaujimave informacie aj v uzavretej teme o modrtotlaci tu:
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=55583

Page 90 of 253