aktivita " diskusia " Reštaurovanie a konzervovanie " Preventívna konzervácia

  • mazoslav

    člen
    29. júla 2010 o 16:32

    Z mojho pohladu je P.K. (preventívna konzervácia) ak už máme uhorkový príklad, skor dodržanie výrobcom doporučených hodnot prostredia aby tie uhorky vydržali aspon dva roky (ked ich dám na slnko, sotva by sa výrobca dokázal zarucit za ich trvanlivost….

    Konzervacny zasah sa netyka podmienok, v ktorych je predmet ulozeny, i ked jednou z uloh konzervatora v muzeu je tieto podmienky sledovat.

    Pri P.K. ide o minimalizovanie potreby konzervačného zásahu, rozhodne nesuhlasim, že nesuvisi s podmienkami

    Vymedzenie polutantov, teda znecistujucich latok mozno specialne vymedzit pre muzejne potreby, to ale neznamena, ze medzi ne nepatri ionizujúce žiarenie a ze sa moze v muzeu vyskytovat iba vynimocne (1). Otazkou ostava co by si v muzeu chcel merat pasivnym dozimetrom (pozri prvy post)?

    Polutant chápem ako chemickú látku, ktorá je schopná regovať s predmetmi, čiže žiarenie ako také tam nespadá. Monitorovanie konkrétne radónu spadá skor pod hygienu. (Rn je alfa žiarič na predmety ma zanedbatelný vpliv a klasické dozimetre nan aj tak nereaguju) Dozimetre sa využívajú aj na jednoduchú detekciu už menovaných polutantov. Pri prvom kontakte s touto informáciou som si ich tiež dával do súvisu s radioaktivitou. Pre lepšiu predstavu:http://www.gastec.co.jp/english/products/frame.php?place=seihin/dtube/short/index.htm

  • docent

    člen
    29. júla 2010 o 14:19

    mazoslav, dakujem za doplnenie uvodneho postu a aby tvoja namaha nevysla nazmar, tu je niekolko poznamok k tvojim vysvetleniam i zo slovenskej reality.

    Akakolvek konzervacia smeruje k zachovaniu artefaktu alebo naturfaktu v stave v akom bol v okamihu dokoncenia – stolicka bola vyrobena alebo zberu – uhorky boli nazberane.

    Preventivnu konzervaciu teda vykonava vyrobca aby stolicka vydrzala aspon dva roky a uhorky nezhnili.

    Kazdy muzejny konzervacny zasah sa tyka zbierkoveho predmetu, ktory ma ostat v co najautentickejsom stave tak, aby nebola porusena jeho informacna a reprezentacna hodnota.

    Konzervacny zasah sa netyka podmienok, v ktorych je predmet ulozeny, i ked jednou z uloh konzervatora v muzeu je tieto podmienky sledovat.

    Vymedzenie polutantov, teda znecistujucich latok mozno specialne vymedzit pre muzejne potreby, to ale neznamena, ze medzi ne nepatri ionizujúce žiarenie a ze sa moze v muzeu vyskytovat iba vynimocne (1). Otazkou ostava co by si v muzeu chcel merat pasivnym dozimetrom (pozri prvy post)?

    I ked si nemyslim, ze “Monitorovanie vlhkosti a teploty spadá tiež pod preventívnu konzerváciu.” ale pod depozitarny rezim, vykonava sa nasledovne. V tych skutocne vybavenych (!) depozitaroch su umiestnene analogove teplomery/vlhkomery vyrobene n. p. METRA Praha, ktore by uz mohli byt povazovane za zbierkove predmety. Raz za tyzden poverena osoba odpise teplotu a RV do linajkovej pisanky a tym to hasne. Systém a spôsob regulácie vnútroklimatických podmienok v depozitári (2) nejestvuje alebo je nedostatocny, resp. neefektivny.

    Suhlasim s tebou, ze “Je to veľmi široká téma od chémie až po legislatívu…”, ale celkom by ma potesilo a (kedze si krajec nahryzol) snad aj teba, keby sa tu o tejto problematike diskutovalo. Konecne by sa nieco riesilo co by mohlo prispiet k ochrane kulturneho dedicstva krajiny.

    Odkazy:
    (1) http:/uke.sav.sk/zp/2003/zp3/word/nikodemova.doc
    (2) § 12, ods. 3, pism. h, Vyhl. č. 523/2009 Z. z.

  • mazoslav

    člen
    29. júla 2010 o 11:09

    mazoslav, mam niekolko otazok k tvojmu uvodnemu postu. Mozno potom niekto k tomu napise.
    Teda –
    1. co si predstavujes pod obratom “preventívna konzervácia”,

    2. co si predstavujes pod obratom “meranie polutantov v múzeách”,

    3. aky vztah ma “preventívna konzervácia” k “meranie polutantov v múzeách”,

    4. ktore polutanty mas konkretne na mysli,

    5. ide ti specialne o pasivne meranie ionizujuceho ziarenia?

    Nehnevaj sa na mna, ale tvoj post mi pripomina caste dopyty na Obnove, na ktore ani pri najlepsej voli nevie nikto reagovat. Okrem toho mam neustale dojem, ze prichadzas zo suhviezdia Abhigya Yamina.
    Tu sme na Slovensku, kde jedine co sa meria a zaznamenava je relativna vlhkost a teplota. Zdoraznujem, ze zaznamenava a tym to hasne.

    1.Preventívna konzervácia je opak tej klasickej sanačnej, kedy je snaha o nastavenie podmienok, ktoré majú minimálne účinky na muzejné predmety. Mala by sa uprenostnovať pred klasickým konzervačným zásahom. Je to veľmi široká téma od chémie až po legislatívu, nerád by som sklzol do diskusie, čo všetko do nej patrí.

    2.Meranie polutantov v múzeách zanmená ich stanovenie pomocou roznych detekčných zariadení či prístrojov vačšinou v mikrogramoch na meter kubický alebo v ppb-ppm.

    3.Zaistenie vhodných podmienok pri uložení sa dá docieliť len pomocou merania koncentrácie polutantov.

    4. Sú to najma : oxidy dusíka, oxidy síry, ozón, sulfán, kyselina octová, formaldehyd, amoniak, prach, atd.

    5.nie, ionizujúce žiarenie sa nepovažuje za polutant. (jeho účinky by sa už mohli) V muzeách sa vyskytuje velmi zriedka, mineralogické zbierky (napr. smolinec)

    Monitorovanie vlhkosti a teploty spadá tiež pod preventívnu konzerváciu. Mohly by ste prosím napísať ako ho uskutočnujete?
    Nevidim dovod preco by na takúto klasickú múzejnú tému nemal kto čo povedať (fórum naštevuje veľa profesionálnych múzejných pracovníkov), navyše aj žiadna odozva má informačný potenciál :)
    …pekný deň…

  • docent

    člen
    28. júla 2010 o 23:13

    mazoslav, mam niekolko otazok k tvojmu uvodnemu postu. Mozno potom niekto k tomu napise.
    Teda –
    1. co si predstavujes pod obratom “preventívna konzervácia”,

    2. co si predstavujes pod obratom “meranie polutantov v múzeách”,

    3. aky vztah ma “preventívna konzervácia” k “meranie polutantov v múzeách”,

    4. ktore polutanty mas konkretne na mysli,

    5. ide ti specialne o pasivne meranie ionizujuceho ziarenia?

    Nehnevaj sa na mna, ale tvoj post mi pripomina caste dopyty na Obnove, na ktore ani pri najlepsej voli nevie nikto reagovat. Okrem toho mam neustale dojem, ze prichadzas zo suhviezdia Abhigya Yamina.
    Tu sme na Slovensku, kde jedine co sa meria a zaznamenava je relativna vlhkost a teplota. Zdoraznujem, ze zaznamenava a tym to hasne.

  • mazoslav

    člen
    22. júla 2010 o 9:44

    Ďakujem za odkazy, no bohužial nieje tam co hladám. Vlastne ide o pokračovanie seminára o preventívnej konzervácie MCK v Brne spomínaného v jednom z odkazov. Hľadám pracovníkov múzeí čo použili nejaké detekčné prostriedky na meranie hlavne polutantov, iné prístroje povedzme UV metre, vlhkometre, a pod. Chceli by sme vytvorit zoznam s firmami s produktami na monitorovanie polutantov, od obnovákov by som rád čerpal ich osobné skúsenosti s touto problematikov, prípadne by nás zaújmalo čo sa používa na monitoring na Slovensku. ( ak vobec :) p=27041

  • harp

    člen
    21. júla 2010 o 15:26
  • mazoslav

    člen
    21. júla 2010 o 13:15

    Pekný deň všetkým obnovákom. Spracovávam možnosti merania polutantov v múzeách a rád by som využil Obnovu na zber skúseností s touto problematikov. Prosím každého kto použil ,alebo má inú skúsenosť s meraním polutantov aby sa vyjadril. Cenené informácie sú: typ detekcie (napr. pasívny dozimeter), značka (alebo dodávatelská firma), rady a skúsenosti s danou metódou (finančná dostupnosť, efektívnosť, detekčný limit, praktičnosť metódy). Vopred ďakujem :)

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz