[harp]

Samozrejme ze som ochotny zapojit sa do projektu a dat k dispozicii obrazky ku takmer kazdemu heslu.

[harp]

Zaujimala by ma ako je vyriesena izolacia podkrovneho priestoru. Vyzera to zaujimavo.

[harp]

Pre inspiraciu:

za zmienku stoji aj logo dnesnych dni…

[harp]

WTA CZ – Vědeckotechnická společnost pro sanace staveb a péči o památky ve spolupráci s Kloknerovým ústavem ČVUT v Praze a a Fakultou stavební VUT v Brně Vás zve na odborný seminář VÁPENNÉ OMÍTKY PRO PAMÁTKOVOU PÉČI Seminář k prvnímu českému vydání směrnice WTA 2-7-01/D

Termín konání: 21. října 2008 od 10,00 – 13,00 hod.
Místo konání: Brno, Fakulta stavební VUT v Brně, Žižkova 17, 4. patro, Z401.

Program:
1. Úvod a seznámení s obsahem směrnice
Doc. Ing. Jiří Kolísko, Ph.D., Kloknerův ústav ČVUT
2. Vápno a vápenné historické omítky.
Prof. RNDr. Pavla Rovnaníková, CSc. – VUT Brno
3. Význam vápenných technologií v památkové péči.
Ing. Arch. Miloš Solař, NPÚ Praha
4. Přehled vápen vyráběných v ČR a jejich vybrané vlastnosti
Ing. Lukáš Peřka, VÚMO
5. Praktické aplikace vápenných technologií a jejich využití na památkových objektech.
Ing. arch. Jan Bárta – AQUA Obnova staveb s.r.o.

Odborný garant semináře:
Doc. Ing. Jiří Kolísko, Ph.D., tel. 224353537
Prof. RNDr. Pavla Rovnaníková, CSc. 541147633

Organizační pokyny:
Přihlášku na seminář zašlete na adresu: WTA CZ, Novotného lávka 5, 116 68 Praha 1,
fax: 221082629, e-mail: wta@wta.cz
Ve vložném je obsažen výtisk prvního vydání směrnice WTA 2-7-01/D, který obdrží každý účastníci semináře

Seminář je zařazen do Projektu celoživotního vzdělávání ČKAIT s ohodnocením 1 bod.

Platba účastnické poplatku:
pro členy WTA CZ 500,- Kč
pro nečleny WTA CZ 900,- Kč
Úhradu můžete provést v hotovosti na místě nebo bankovním převodem na účet
u KB č. ú. 35-8088350297/0100, v.s. 20071121, k.s. 0308. Daňový doklad obdrží
účastník na semináři, pokud platba dojde včas. Jinak bude odeslán poštou.
Naše IČO: 750 887 62.

[harp]

Rad by som videl jej fotografiu, mal by som zaujem.

[harp]

Myslim ze sa teraz javi ako najlepsi soft My Heritage na http://www.myheritage.sk
da sa zdielat inymi ludmi a naviac aj publikovat na nete ako rodinna stranka. Na to som sa este neodvazil vdaka mojej paranoi. :lol:

Podla mna je stranka myheritage.sk dost nevydarenou lokalizaciou medzinarodnej sluzby ktora ani nema k dispozicii dobry preklad a import z gedcomu automaticky rozhodi diakritiku.

Jednoznacne vsetkym odporucam uz spominany programy http://www.rodokmen.webzdarma.cz. Je spetne kompatibylny z akymkolvek programom. Co sa uz o spominanej stranke neda povedat.

Otazna je aj bezpecnost vasich udajov.

A jasne je ze uzivatel enlil je adminom stranky ktory by si rad spravil reklamu. Naco by sa inak registroval? Aby poskytol len strohu informaciu a hlavne s linkom!

[harp]

Velmi pekna fotografia z akej knihy pochadza? Pekne prekreslenie.

[harp]

Zvazil by som pouzitie chemie, hlavne ked chcete priestor obyvat. Pozrite si starsie temy na tomto fore kde sa popisalo o osetrovani drevenic uz vela.

[harp]

Zaujimavou temou by bolo zmapovanie prenesenych a znicenych pamiatok pri napustani oravskej priehrady a popis ich stavu. <<< Monitoring

Bol som pred casom v Trstenej a takychto drobnych pamiatok je tam mnozstvo.

Kazdopadne nech sa pustis do cohokolvek, radi zverejnime tvoje vysledky. :)

[harp]

ta dlazba vyzera ako lisovana cementova dlazba. Jej urzba resp. „ozivenie“ je problematicke pokial nebola osetrena na zaciatku. Zacal by som tym ze by som ju dosledne vycistil a potom uvidis ake flaky tam zostali.

Existuju rozne komercne impregnacie, napr. na tehlovu dlazbu. Tie by mohli byt vhodne aj na tuto dlaznu.

Skus vsak najskor dosledne vycistenie a odmastenie.

[harp]

Akú vetu zo slovenciny tažko preložíte do anglictiny?
– Lala ho, papluha, ogrcal mi krpce!

Možný preklad (pokus):
– Oh shlit, look at the fuclker, he puked all over my folk costume shoes!

Následný preklad do slovenciny:
Kurlva, pozri na vyjebanca, vytyckoval sa mi na folklórne papuce.
Z coho vyplýva aký sme my boli národ slusný a co z nás spravila amerika.

[harp]

K prvému výročiu sprístupnenia bezplatného katastrálneho portálu vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra pesničku. Spieva ju Vašo patejdl.

UHA

[harp]

Dobry namet Eo Ipso, mina doporucujem ti tento vyber. Ak by bol pre teba narocny. Prips z akeho mesta si a doporucume ti nieco regionalne. Tiez napis co ta najviac z troch spomenutych oblasti zaujima. Mozes byt aj konkretna a uviest par prikladov.

[harp]

V Trnave objavili najstarší kostol

TRNAVA. Počas archeologického výskumu v okolí Dómu sv. Mikuláša v Trnave objavili základy doteraz najstaršej sakrálnej stavby na území Trnavy.

Monumentálnu kamennú rotundu s polomerom až 7,6 metra našli v hĺbke šesť metrov na východnej strane dómu. Podľa archeológov však nejde o Rotundu sv. Juraja, ako sa pôvodne domnievali, ale zrejme o rotundu sv. Michala. „Potvrdzuje to aj blízkosť kostola sv. Michala, ktorý mali postaviť po zničení rotundy,“ uviedol Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity, ktorý výskum viedol.

Tím archeológov pôvodne hľadal románsku Rotundu sv. Juraja, o ktorej boli zmienky v spisoch z 18. storočia. Výskum však priniesol iný záver. „Pravdepodobne to bola teória vykonštruovaná historikom,“ vyjadril sa Hrnčiarik. Na základe spisov archeológovia spočiatku hľadali rotundu na opačnej strane kostola v časti bývalej sakristie.

Rotunda, ktorá je jednou z devätnástich na Slovensku, zanikla v roku 1360, dátum jej vzniku však nie je jednoznačný.

„Predpokladáme, že stavba vznikla zároveň s Dómom sv. Mikuláša v 11. storočí, ale podľa ostatných nálezov v lokalite je možné, že vznikla už v období Veľkomoravskej ríše,“ uviedol Hrnčiarik.

Výskum odkryl aj iné zaujímavé nálezy. „Objavili sme 166 kostrových hrobov a časti troch základových murív z doposiaľ neznámych architektúr,“ informoval Hrnčiarik. V hroboch datovaných od počiatku mesta až po obdobie Jozefa II., ktorý zrušil pochovávanie pri kostoloch, našli aj rôzne predmety, najmä textílie.

Archeologický výskum vyvolaný stavebnými prácami súvisiacimi s odvlhčením Dómu sv. Mikuláša sa začal 28. júla 2008. Mesto na všetky práce vyčlenilo z rozpočtu 2,5 milióna korún (82 985 €). „Je predpoklad, že v rozpočte na budúci rok vyčleníme takú čiastku, aby sa mohol výskum dokončiť,“ vyjadril sa hovorca mesta Pavol Tomašovič. Výskum nateraz prerušili, opäť ho spustia v apríli alebo v máji budúceho roka. Dovtedy nálezisko zakryjú a oplotia.

zdroj: SITA

[harp]

Pracovalo sa aj na korune starej veze. Ales Hoferek tu muroval v drsnych vysokohorskych podmienkach.