Označené: 

  • Lietavsky hrad

     naj aktualizované pred 5 rokov, 4 mesiacov 41 Členovia · 680 Príspevkov
  • naj

    člen
    15. júla 2016 o 11:10

       Tak nám po 1000 rokoch – ku jednej z vetví Jantárovej cesty vedúcej popod Lietavský hrad – práve dorazila hlavná vetva cestnej siete: dialnica D1.

       Na mieste kde stojím bude výjazd z dialnice, teda aj rýchly prístup ku hradu z nej. V dĺžke asi 10 km natrafíme na 3 tunely. 

    Čakáme už len na objavenie tajnej chodby z hradu ku dialnici. No, samé dobré správy ….

    foto
  • naj

    člen
    19. októbra 2014 o 19:00

    Tak po pol roku som sa vybral dnes odfotiť vzdušnú os Lietava-Hričov, a myslel som, že hory budú červeno-žlté. Táto jeseň však farbám akosi v tejto lokalite nepraje. Pod hradom Hričov niečo vytrvale horelo, dúfam, že to bola iba gulášpartia na zakončenie tohtoročných prác.

    foto foto
  • naj

    člen
    6. mája 2014 o 21:24

      Pre zaujímavosť dávam aj opačný pohľad – z Lietavy na Hričov. Až skončia dni s oparom vo vzduchu, možno sa urobí lepšia fotka. Najčistejší vzduch býva pri jasnej ale mrazivej oblohe v zime. No, to ma doteraz nenapadlo sa v mraze štverať sa na vrcholec vápencového lomu, z ktorého je toto foto urobené. 

    foto foto
  • naj

    člen
    20. apríla 2014 o 22:39

    Pohľad na Lietavský hrad z “akropoly” hradu Hričov, na pozadí vápencového lomu v Liet.Svinnej. Pri 20x optickom zoome z kompaktu to ešte nie je bohviečo, niekto sa tam azda vyberie aj s väčším “delom”.  Oba hrady ležia vo vzdušnej vzdialenosti 7,5 km, ak som to dobre odčítal z Google Earth.  Škoda, že na Google Earth sa nedá “naštelovať ” zorný uhol pohľadu, aby sa dali takéto pohľady i modelovať.

    Nad všetkým tróni kulisa Malej Fatry -Turské hory a Martinské hole.

    Nebol asi problém, aby si kasteláni oboch hradov vymieňali správy pomocou zrkadla a slnka.

     

    foto
  • naj

    člen
    13. januára 2014 o 23:48

                 Hrad Lietava od západu nebýva často fotený.  

    foto
  • naj

    člen
    4. októbra 2013 o 23:20

         S krakorcom vcelku nie je problém, pokiaľ nesie arkier, pretože prakticky odpadá napätie spôsobené tepelným namáhaním od slnka. Zároveň je chránený proti vode. Ak sa krakorce obnažia, je len otázka času aby sa u koreňa zlomil. Tam sa napätia sčítavajú. Medzný stav ktorý spôsobí porušenie je pravdaže len u zle navrhnutého, nebodaj i zle realizovaného votknutého nosníka (krakorca). A to je práve tento prípad – ako vystrihnutý z učebnice. Už pri ich opracovaní, pri tak masívnom úbere materiálu odsekávaním, je velká pravdepodobnosť narušenia materiálu. Vrub na nosníku je vždy komplikácia.
    Riešenie: Prekrytie krakorcov proti priamemu slnku a proti vode. Neprekrytý -to má spočítané.

  • vlcik-tlcik

    člen
    4. októbra 2013 o 19:12

    [quote=naj]

                       Na  www.hradlietava.sk  

    si Milan všimol odpadávajúce krakorce arkiera vých.steny Thurzovho paláca. Ukazujem tu fotky, ako sa to vyvíja od r.1945. Na poslednej fotke (2011) vidieť, že stavitelia urobili hrubú chybu ešte cca v r. 1565, keď nosníky arkiera upravovali na jednotnú šírku. Mali ponechať zamurovanú aj vysunutú časť nosníka rovnakého prierezu.

    [/quote]

    Milý náš Naj,

    môžem Ťa ubezpečiťm že stavitelia určite chybu neurobili, všetko je tak, ako malo, má byť.

    Tvoj pohľad je príliš jednostranne zameraný, preto Ti unikajú širšie súvislosti, skús sa zamyslieť ešte aspoň raz.

    To, že nie úplne všetko chápeme, ešte nemusí znamenať, že je to zlé. Osobne si myslím, že starí stavitelia dbali viac na prírodné zákony, boli užšie spojený s okolitým svetom, ako sme my dnes. Preto mnohé ich stavby stoja, ale večné nie je nič, iba ľudská blbosť.

                                                                  Tiež Milan

  • naj

    člen
    4. októbra 2013 o 14:24

                       Na  www.hradlietava.sk  

    si Milan všimol odpadávajúce krakorce arkiera vých.steny Thurzovho paláca. Ukazujem tu fotky, ako sa to vyvíja od r.1945. Na poslednej fotke (2011) vidieť, že stavitelia urobili hrubú chybu ešte cca v r. 1565, keď nosníky arkiera upravovali na jednotnú šírku. Mali ponechať zamurovanú aj vysunutú časť nosníka rovnakého prierezu. Zamurovaná časť je hrubšia, čím vznikol vrub (odskok), čo je proti zásadám, ktoré platia v dimenzovaní na pevnosť. Je to miesto zvýšeného napätia materiálu.

    Preto sú nebezpečné aj ostatné tri krakorce, čo tam zostali. V mikrotrhlinkách, ktoré v takom mieste vzniknú, už voda urobí svoje. Tri krakorce nad sebou síce nosnosť umocnia, ale len ak sú tesne na sebe, “ako jeden”.

    foto foto foto
  • naj

    člen
    12. apríla 2013 o 10:05

    Čistenie prícestného hvozdu pod hradom odhalilo aj staré humno v extraviláne. Vzniklo cca v dobe vzniku cementárky L.Lúčka (1913), zaniklo založením družstva (1956). Vzhľadom na znenie pamiatkového zákona: „archeologický nález je hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu….“ sa jedná dokonca o takýto nález.
    Pretože po tejto ceste vedie cyklotrasa, bolo by to ideálne odpočívadlo pre cyklistov. Len to upraviť, zasadiť dve lipy a dať tam lavičky. A tabuľku: Prvé použitie cementu v dedine. Byť starostom L.Svinnej – neváham.

  • naj

    člen
    11. apríla 2013 o 16:34

    Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti Rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č.PÚ-12/455-21/4416/LCZ  (25.05.2012) o ochr.pásme nehnuteľnej nár. kultúrnej pamiatky hrad s areálom v obci Lietava, sa upravujú podmienky ochrany v okolí a prostredí nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky:

    1. Zachovať dominantnost’  NhNKP Lietavského hradu v rámci okolitého prostredia.
    Zachovať vyškovú hladinu súčasnej zástavby a novú zástavbu podriadit’ dominantrosti
    národnej kultúrnej pamiatky.
    2. Zachovať a rešpektovat’ chránené diaľkové pohl’ady na národnú kultúrnu pamiatku
    (pohľady č.l-15, výkres č.2, k dispozícii na KPÚ Žilina a na Obecnom úrade Lietavská
    Svinná-Babkov).
    3. …..
    4. Zachovať lúčne porasty a pasienky na úpätí hradného kopca na východnej a na
    juhovýchodnej strane a zabrániť ich zalesneniu.
    5. ……
    6. Treba postupne eliminovat’ lesný porast na hradnom kopci v bezprostrednej blízkosti
    NKP, ktorý rozrušuje štruktúru skalného podložia a tým ohrozuje stabilitu stavebných
    konštrukcií hradu, a to na základe predchádzajúcej odbornej konzultácie a pod
    príslušným odborným dohl’adom tak, aby sa minimalizovala ďalšia erózia hradného
    kopca.
      

    No a na snímke je vidieť, že na “svinianskej” strane sa poriadne pristupuje k litere zákona. Okolo cesty pod hradom nezostala ani jedna z asi 20-tich 60-ročných sliviek a iného podrastu na koreni. Na rade sú dúfam smreky oblizujúce hrad. Veď na tom hrade je tak nepríjemne vlhko!!! To je však “lietavská” strana. Plánuje sa tam niečo?enlightened

  • jozo

    člen
    14. decembra 2012 o 20:48

    Bez pochýb.

  • naj

    člen
    14. decembra 2012 o 19:13

    Nemáš Lietavu na rôzny spôsob. Som lepší hradológ.

  • jozo

    člen
    13. decembra 2012 o 18:54

    Súťažíme ? :-)

    foto
  • naj

    člen
    12. decembra 2012 o 23:31

    Lietava na rôzny spôsob.

    foto
  • naj

    člen
    23. novembra 2012 o 10:46

    Zvon z Lietavského hradu (obr.1) je v Lietavskej Svinnej. Nesie náliatok-odkaz (kolonopis):
                              Comes Georgius Thurzo de Árva f. C. A. 1606.

    Dnes je už na zaslúženom odpočinku, lebo tri (na elektr.pohon) kostolné zvony (1993) ho nahradili. Tie vylúdia akordy pre sviatočné i smútočné chvíle (obr.2).
    „Kulturák“ postavený v r.1960 len 2 m od zvonice mal „vybodičkovať“ zvonicu do zbúrania (obr.3 a 4). Spupnosť komunistov nemala vtedy hranice. Vraj vojenská správa ju nepovolila zbúrať. 60-ročná koexistencia kulturáku a zvonice bola velmi nepekná, ako vidieť na obrázku. Až novým kostolom (1993) a vynoveným „kulturákom“ (2011) dostáva sa zvonici (1606) zaslúžené prívetivé prostredie (obr.5 a 6).

                                    Na lyrickú nôtu:
                                                                                   Zvon má srdce    
        Od roku 1606 sa datuje vznik dnešnej murovanej zvonice v Lietavskej Svinnej. V tom istom roku skotúľali z Lietavského hradu Zvon, aby oživil svojim rytmom nielen zvonicu. Iste si taký počin vyžiadal občianský a cirkevný život v osade. Z Kňazovej Lehoty bol zvon slabo počuť.
        Zvon zabalili do slamy  a plátnom to všetko zviazali do klbka. Takéto klbko sa potom kotúľalo dole roľami Predevsia, pod vrchom Cibuľník. Z úrovne hradu (630 m.n.m)  do dediny (430 m.n.m) je to 200  výškových metrov. A skutočnú dráhu musel prekonať asi v dĺžke 1 km.
        Hádam ho nenechali kotúľať sa dole ako snehovú guľu, vlastným pádom. Najpravdepodobnejšie je, že spolu zabalili dve až tri žrde, ktorými (pridŕžajúc ich) riadili valiace sa klbo. Povesť o skotúľaní zvona nemá o tom podrobnosti. Pritom v tej dobe nebol problém previesť na voze aj ťažší náklad, i nahor do kopca. Hrad tu svietil už tristo rokov, na jeho múry museli navoziť stovky ton kameňa. 
        Nebol to šťastný nápad, takto dopravovať Zvon. Zvlášť, keď hrad bol na vrchole prosperity. Od tohto času to už z hradom išlo tiež len dolu kopcom, ako aj s tým Zvonom. Varovaním bol s veľkým rachotom padlý meteorit vedľa Hrubej skaly (Hradnej skaly), asi 300 m od hradu. Okná sa triasli ako pri zemetrasení, ako píše kastelán v zpráve Thurzovi do Bytčianského zámku. To sa stalo len o rok – 1607-mom.
        Pán na hrade Thurzo, musel o 4 roky súdiť Báthoryčku. Prežil ju len o 2 roky, keď v r. 1616 zomrel ako 49-ročný. Desať rokov po pustení Zvona. Syn Imrich zomrel o ďaľších 5 rokov-1621,  vo svojich 23 rokoch, na hrade už ani nebývajúci.
        Od onoho roku 1606 prešlo 15 rokov, aby sa zavŕšila tragédia rodiny Thurzovcov.
    Príliš strmý pád. Pritom Thurzo nemusel o kotúľajúcom sa Zvone ani vedieť. Možno to narýchlo zorganizoval svinianský richtár, aby mu zvon “nevyfúkli” iní.  
        Len rok pred kotúľaním Zvona – 1605 – odrazil Thurzo od hradu útok tureckej jazdy a hajdúchov ktorým velil Bocskay. Možno preto potreboval vybaviť všetky osady v panstve zvonmi, zapojenými do hlásnej služby v nebezpečenstve. 

    Epilóg:    

                                       Zvon má srdce. A musí sa s ním zaobchádzať ako s človekom.

    foto foto foto foto foto foto

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz