evi
Forum Replies Created
-
Teší ma nová téma, aj keď celkom nerozumiem volaniu po ustálení terminológie v záhradnej a parkovej téme. Charakteristík je mnoho a tieto tu mi trošku prídu ako písané z družice. Charakteristika parku a záhrady sa v mnohom prelína, deliaca čiara je niekedy nečitateľná.
(Poznámka k vyššie opísaných termínom park a záhrada: záhrada – nemusí a park – môže byť geometrický.
A prečítala som si niečo, čo som ešte nepočula a nepoznala: ranžírung. Po vygúglení už viem, že je to miesto, kam sa na sezónu z oranžérie, alebo skleníka presúvajú niektoré rastliny.)
-
S chuťou som si to pozrela. Z vonkajšej strany úžas – hlavne blatistá prístupová cesta ma dostala. Exteriér pre mňa výborný, interiér na môj vkus veľmi "mnohouholný". Ale klobúk dolu pred použitou farebnosťou.
-
Súradnice si celkom nemusel zverejniť, ale čo už…
Výklad z vonkajšej strany odfotím až na jar, keď sa dokončí okenica – zatiaľ tam straší len kovový rám a je to dosť zlé.
Príďte, vstupné nie je dramatické.
-
Upresnenie: Dom bol dostavaný v roko 1889, stavba trvala 1 rok.
-
Štítok sa mi nedá odfotiť lepšie – popruhy a struny zavadzajú. Asi sa nepokocháš.
-
Na prízemí bola kedysi galantérka, potom dlho lekáreň a ateraz už tiež dosť dlho nejaké čokolády. Pôvodný výklad je teda preč, ale ďalšie dve podlažia sú nedotknuté, majú aj pôvodné drevené žalúzie. Z detstva poznám byt na prvom poschodí – najkrajšie riešený byt, aký som doteraz videla. Súčasný stav mi nie je známy.
Pre ľudí, ktorým funkcionalistická Žilina nespôsobuje koprivku, dávam tip na výbornú knihu: Architektúra medzivojnového obdobia mesta Žiliny, Ing. Arch. Dušan Mellner, Artis omnis 2007
-
Vtedy, aj dnes – je moja voľba jasná: F. Weinwurm a I. Vécsei víťazí. Dnešný – akože historizmus je fraška. U mňa ale zaváži aj fakt, že prvý menovaný architekt mal príbuznú v Martine a oproti divadlu jej (aspoň myslím) naprojektoval dom. Ten dom je úžasný a stále neprerobený (bohužiaľ, nemám ho odfotený).
-
Odfotím, pridám.
Mala som to načasované: najprv pošlem neškodné fotky a potom tie do bitky…
Aj tento "výklad" má svoju genézu. S výsledkom som sa celkom nestotožnila, ale funkčne je to o.ok.
-
Moje trojročné snaženie s rekonštrukciou minikúrie tu zostalo viac-menej bez odozvy. Všeličo sa nám podarilo aj nepodarilo. Tak na záver prikladám ešte jedno foto miesta, ktoré je isto najproblematickejšie z hľadiska pôvodnosti – veľlé okno do záhrady v štítovej stene.Z pohľadu zvonka (nefrekventovaný pohľad) je to blbé, ale z vnútra, pre mňa ako človeka s x dioptriami výborné presvetlenie. V čase, keď nesvieti slnko, by bola v dome tma, takto nie je. Ale, zhodneme sa, nie je to ideálne riešenie. Existuje iné? Pre nás už nie, možno pre ďalších ľudí, ktorí rekoštruujú staré domy, áno.
Na začiatku našej cesty som bola bezradná. Teraz nie som múdrejšia, len pokornejšia. Hľadala som príklady, postupy, idey. Verte, že amatér to v takejto situácii nemá jednoduché.
-
Harp, hádaj prečo som volila bočné pohľady na náš dom?
Pekných víl je na Slovensku veľa – až do momentu, kedy príde zateplenie, nové okná a noblesa je v kýbli. Ale to je už iná téma. Ak ju založíš, pridám sa.
-
Svet je malý a Rado zhovorčivý.
Náš dom mal pôvodne peknú pieskovú fasádu. V sedemdesiatych rokoch dostal brizolitovú. V deväťdesiatych prírodnú.
-
Harp, oceňujem Tvoju pamäť. Pivnica je trochu prehĺbená, boli tam nánosy kadečoho; steny s cementovou vrstvou sme osekali od podlahy asi do polovice klenby na kameň, bola to príšerná robota.
-
Neviem, prečo sú tie fotky také malé. V predchádzajúcej verzii obnovy som ich vždy vkladala takto zmenšené, ale výsledok bol iný. Vo dvore sme zasadili javor horský, pred domom je pôvodná zeleň – zväčša slivky.
S vlhkosťou dnu je to horšie, ale vlani v zime bolo oveľa horšie, tak dúfame, že sa to ešte umravní. Kamarát architekt, keď sme sa snažili budovať všelijaké vetrania, kanáliky, drenáže, vrstvy a pod. nám povedal, že sa snažíme vysušiť nevysušiteľné a asi mal aj pravdu.
-
Nedá mi sa nepochváliť úlovkom – natrafila som na 4 krásne, nepoškodené thonetky, ktoré nevyzerajú ako thonetky, ale podľa štítku sú. Sú krásne a veľmi pohodlné.
-
Zatepľovanie sa nerobilo; povrch omietky je hladký, neškrabaný. Z fotky to asi nevidno, ale bledé miesta – sú tehličky (osobne nechápem, prečo sa museli natierať, či ich nestačilo len očistiť) a pred minulým šedým náterom tiež nezdieľali farbu omietky.
No, ale myslela som, že to dopadne horšie; keby tak ešte škridľová strecha a pôvodné drevené okná vo farbe slonová kosť (ako má byt na vrchnom poschodí – na obrázku stredný bylkón) …
P.S. : s týmto domom mám spoločné len to, že okolo často chodím