[docent]

Miki smazenicka bola az taka, ze ked som dojedol musel som sa postavit aby som sa mohol napit pivka. Fotim stvormegovym na dnesnu dobu uz “deduskom” SONY DSC-S70. Ked som ho kupoval ma stal cely majland ale sluzi (zatial) k vseobecnej spokojnosti. Proste zeisska, ktora sa okrem toho uz zaplatila.
Duchampe, ty kluku zlata si asi jediny komu som okrem zakaznikov chybal :wink: . Robim uz na texte o odstranovani hrdze ale aj bez tych tvojich mega starych kramov sa stale neviem zmestit do priestoru. Tak skrtam. Pikosky ako mlynske kolesa, drvice a hnedenie (brunyrovanie), cernenie atd. by som chcel urobit ako samostatnu kapitolku-podkapitolku, pretoze aj toho je do nekonecna. Len k povrchovej uprave ocele na ciernu, ciernomodru farbu mam zozbieranych viac ako 200 receptur. Jasne ze nejedovatych (co je do certa jed?) ale aj neodskusanych a to je uz skutocne vysoka nadstavba vysokej skoly. Ale snad sa to nejako podda aj vdaka tvojim oponovackam, ktore su vcelku slusne 8) , celkom prinosne :glasses7: ma diskusia stale cerstvy vietor v plachtach.

[docent]

Dufam, ze som vam prilis nechybal ale ja som vas varoval. Mam tulave topanky a kedze ma harp svojim vyletom do Rumunska inspiroval, nanutil som sa svojmu znamemu aj ja. Isiel som si iba preverit ci si Rumuni zasluzia vstrup do EU.

Myslim ze ich mozeme zobrat. Po starych kramoch su huby moja druha najvacsia slabost a Rumunsko je aj bez nich čarovna, neznama, neprebadana krajina. Viem, že v tomto roku ešte pojdu ale to co som prezil si pojdem v buducom roku zopakovat.

[docent]

Už z predchádzajúceho „teoretického“ úvodu je jasné, že prvým starým krámom, ktorému sa budem venovať, je predmet vyrobený zo železa. To by, aspoň som si to myslel, nemal byť problém. Ale bol, najmä preto, že krám mal byť jednoduchý a celoželezný. Takže v tejto časti budem cvičiť

s frézou napadnutou atmosférickou koróziou

a podkovou, ktorú mi známy priniesol
22. 8. 2006 z Kremeniska pri Svätom Antone (povrchový nález). Vykazovala rozsiahle napadnutie pôdnou koróziou.

Skôr, ako purgátor začne s predmetom čokoľvek podnikať, mal by zhromaždiť o ňom čo najviac informácií (rýchle a bezbolestne ich máte vďaka nezištnej ochote redaktora obnovy). Mal by vyhotoviť záznam o predmete a nejakú obrazovú dokumentáciu. Pod “nejakú” myslím foto alebo kresbu. Čo sa týka záznamu, nezáleží na spôsobe vykonania a nosiči týchto informácií (kartička, zošit), ale mal by obsahovať aspoň miesto nálezu (lokalitu), dátum nálezu, pomenovanie predmetu a jeho opis. Samozrejme, že si lokalizáciu môžete odpustiť, pokiaľ ste ten starý krám práve vytiahli z pivnice. Ostatné údaje sú dôležité už len preto, aby svoju „obeť“ začal vnímať a vidieť inými očami, uvedomil si veci, ktoré dovtedy nevidel. Pri fréze si všimnite, že má averznú (pokrytá prachom) a reverznú stranu (relatívne čistá so začínajúcou koróziou). Predmet preskúmajte a pri archeologických krámoch preverte existenciu železného jadra – magnetom.
Železný nález z lesa alebo poľa, najmä ak ide o povrchový nález, nevyžaduje po vyzdvihnutí nijaké zvláštne zabezpečenie, najmä pokiaľ sa nerozpadáva. Zvyčajne je pokrytý okrem hrdze aj hlinou a ďalšími nečistotami. Preto po príchode domov ho v prvom rade treba očistiť od týchto nečistôt. Robíme tak lúhovaním predmetu v destilovanej alebo prevarenej vode a uvoľňovaniu čiastočiek nečistôt pomáhame tvršou nekovovou kefkou. Lúhovaním sa odstránia (aspoň sčasti) zlúčeniny železa s chlórom, ktoré podporujú rozpad pevnej hrdze. Druhou možnosťou je odstrániť hrubé nečistoty kovovou kefou. Je to však práca nepredstaviteľne prašná a špinavá. Vôbec, odstraňovanie koróznych splodín je práca špinavá a treba na to myslieť pri výbere pracovného miesta a odevu. Na odstraňovanie hrubej hrdze a hrubých nečistôt možno použiť akúkoľvek drôtenú kefu alebo rotačnú kefu upevnenú vo vŕtačke alebo brúske. Práca s rotačnou kefou ide pekne od ruky, ale odporúčam chrániť si dýchacie cesty pred prachom. Tiež treba myslieť na prsty, ktoré sú mäkšie ako tá najmäkšia kefa, a spôsob a uhol, pod ktorým sa približujeme k rotujúcej kefe. V hre sú sily, ktoré sú schopné vytrhnúť vám čistený predmet z ruky a vmiesť vám ho do tváre. Preto opatrne a s rozvahou. Posledným negatívom rotačných kief sú odlamujúce sa oceľové štetiny, ktoré padajú do obuvi purgátora, zabodávajú sa do jeho odevu a v prípade, že nepoužívate ochranné okuliare môžu spôsobiť aj vážne poranenie oka. Preto bez ochrany zraku sa k rotačnej kefe a vôbec k žiadnemu stroju nepribližujte.
Pri čistení predmetov od hrubých nečistôt sa používajú aj rozličné nástroje, ktoré si purgátor vyrába sám, pretože nie všade sa možno kefou dostať a predmet treba vyčistiť aj v nedostupných zákutiach. Najčastejšie sa používajú rozličné škrabky a „rýtka“, ktorých materiál by mal byť rovnako tvrdý alebo mäkší, než je materiál predmetu. Nepoužívajte nástroje z farebných kovov, pretože zanechávajú na železe stopy a mosadzná kefa vám železný predmet slušne pomosadzí.
Rozdiel medzi ručným a strojovým čistením predmetu ilustruje obrázok dolu. Stranu A som sa snažil čistiť ručne, stranu B som prebehol na drôtenom kotúči. Oba spôsoby čistenia trvali približne rovnakú dobu.

Pokiaľ ste s čistením predmetu spokojní a dostanete ho približne do takéhoto stavu

dostanete sa k prvému vážnemu rozhodovaniu. Chcem, aby podkova ostala v tomto stave alebo z nej chcem korózne splodiny odstrániť úplne. Pokiaľ sa rozhodnete zachovať predmet s väčšími alebo menšími zvyškami koróznych splodín špinavá robota skončila. Purgátorčina však pokračuje tzv. stabilizáciou hrdze. V podstate tu ide o odstránenie tých substancií z hrdze (rozpustné chloridy alebo sírany), ktoré sú príčinou ďalšieho rozpadu železa. Metód je niekoľko, pre bežného purgátora by mala vyhovovať tzv. elektrochemická stabilizácia. Vykonáva sa v sklenej vaničke naplnenej destilovanou vodou, kde anódu (kladný pól) tvorí olovený plech zabalený do filtračného papiera a katódu (záporný pól) tvorí pasivovaný predmet. Prúdové hodnoty sú 12-15 V a 4 mA. Myslite na to, že spojenie pasivovaného predmetu s katódou musí byť vodivé a že hrdza je nevodivá. Pokiaľ je predmet úplne zožraný hrdzou a nemá kovové jadro, treba ho umiestniť do železnej sieťky a vytvoriť tzv. katodický priestor.
Dĺžka stabilizačného procesu sa nedá paušálne stanoviť, a preto treba vykonávať skúšku na chloridy. Treba si pripraviť roztok zo 17 g dusičnanu strieborného (AgNO3) v litri destilovanej vody. Skúška sa vykonáva tak, že sa odoberú dve vzorky elektrolytu, obe sa okyselia niekoľkými kvapkami kyseliny dusičnej (HNO3) a do jednej vzorky sa pridá 5 kvapiek pripraveného roztoku dusičnanu strieborného. Pokiaľ v nej vznikne biely zákal (porovnávane s druhou vzorkou), je skúška na chloridy pozitívna. Ak sa zákal neobjaví, môžeme skúšku považovať za negatívnu a proces stabilizácie za ukončený. Po osušení predmetu možno pristúpiť k záverečnej ochrane. Z vlastnej skúsenosti viem, že elektrolytická stabilizácia hrdze sa vykonáva iba zriedkavo a pri skutočne hodnotných predmetoch, ktoré nemajú kovové jadro alebo ho majú zachované iba v minimálnom rozsahu. Je to zdĺhavý proces, ktorý vo väčšine prípadov nevyhovuje naturelu osôb, ktoré by ho mohli vykonávať. V tomto úvode ju uvádzam iba pre úplnosť.
Pokiaľ je železný predmet kombinovaný s iným materiálom, treba sa pokúsiť o rozobratie. Pokiaľ to nie je možné pri čistení miest styku dvoch materiálov, musíte vystačiť s ručným, opatrným čistením tak, aby nedošlo k poškodeniu mäkšieho materiálu.
Predmety napadnuté atmosférickou koróziou čistíme podobne s použitím drôtenej kefy ručne alebo strojovo. Pri nich odpadá niekedy ťažké rozhodovanie v akom stave sa majú zachovať. Stav by sa mal vo väčšine prípadov čo najviac blížiť stavu predmetu pred zhrdzavením.

[docent]

Ako ste si všetci všimli pokračovania čistenia krámov akosi pozaspali. Dôvodov bolo viacero (niektoré som už spomínal) ale hlavne mi chýbala terminológia k predmetu, na ktorom budem precvičovať. Všimol som si, že jedna nemenovaná osoba tu nezištne vypomáha, ako sama hovorí “spolupútnikom” a tak som sa na ňu (s malou dušičkou) obrátil. To čo následovalo som ešte nezažil. V dvoch mailoch sme sa dohodli, poslal som podklady a do pol dňa som dostal všetko o čo som žiadal a ešte čosi navyše. Neuveriteľné!
To sú dôvody, pre ktoré sa nemenovanej osobe (neznáša totiž pochvalu) chcem verejne poďakovať.
p.s. Ako ste si všetci všimli ododneška píšem s diakritikou (i keď to bude ťažšie) a len dúfam, že sa vám to bude zobrazovať tak ako to má byť (aj to má na svedomí náš nemenovaný spolupútnik).

[docent]

S radostou chvalim a urcite vies ze velmi zriedka (cim to asi je :roll: ). O tanatovani si rad pospitam, mozno ma presvedcis ale neverim, ze purgator oficinalis ho zvladne. Nezvladli ho ani skutocni restauratori.
Svet je plny tajnostkarov, ktori si myslia, ze utajene vedomosti im pomozu k stastiu a nebodaj aj peniazom. Preto sa necuduj, ze hned vsetci nezverejnuju svoje “tajne recepty”. Ja sa o patinaciu obtriem v kramoch v kapitole med a jej zliatiny 8O (samozrejme ten link si neodpustim). Kedy to bude ale neviem, pretoze momentalne sa zabavam s podkovou do zeleza a nejde to tak rychlo ako som si myslel. Urcite uz davy cakaju, ale nechcem to odflinkat a potrebujem dobre fotosky.

[docent]

Vazeny pan kolega, vas prispevok je na vybornu. Využijem v buducnosti ako link.
SULKA (Istrochem a.s.) je fungicid = sira – polysulfidicka 14% – ochrana rastlin proti hubovitym ochoreniam a zivocisnym skodcom.
Sirna jatra (hepar sulfuris alkalinum, Hepar sulphuris, hepar) – presnejsie sirnik draselny (K2S) v zmesi sirnikov. Vzniká tavením jedneho dielu siry s dvoma dielmi uhlicitanu draselneho, cisteho. Je zelenohnedy.

[docent]

Napriek tomu, ze som na obnove desat dni aj s cestou pripajam okrem gratulacie aj jednu sentenciu, ktora zo mna tak akosi vypadla. (Asociacie su zakerne potvory.)
Kvalita kazdeho fora zavisi od kvality navstevnikov, demokratickeho administratora, mudrych a skusenych redaktorov/moderatorov. Desi na nete som cital a aj skopcil toto prirovnanie “diskusne prispevky su ako horska luka: spusta beznej kveteny a este viac nezaujimavej travy a semtam vzacny a nadherny horec”. Co dodat, na luke obnovy je tych horcov stále viac a i kde si nemyslim, ze je vernym obrazom stavu slovenskej internetovej spolocnosti, je autentickym a tazko napodobitelnym zrkadnenim reality slovenskej kultury bez ohladu na subjektivnost ci zaujatost. Nech zije a prekvita. Amen.

[docent]

A kde je ta keramika? Ako zdroj k symbolom je to super.

[docent]

Otazku o tanatovani som akosi nezaregistroval. V kratkosti som do problematiky dobol v “kramoch”, ale nemyslim, ze by ta to uspokojilo. Tak teda

Tanin

(acidum tannicum) je (velmi jednoducho povedane) zlúcenina kyseliny galovej a glukozy a je podstatnou zlozkou mnohych prirodnych trieslovin. Ak teda hovorime o tanine, hovorime vlastne o kyseline galovej – kyseline 3-, 4-, 5-trioxybenzoovej. Tanin je prirodna toxicka, karcinogenna latka. Najdeme ho najma v dubenkach (az 77%), ale aj vo vine. Pouzival a pouziva sa na vyrobu atramentov, vo farbiarstve, na impregnaciu tkanin, farbenie kovov a na vyrobu kyseliny gallovej. Pri styku so zluceninami zeleza vznikaju tmave usadeniny.
Niekedy v sestdesiatych rokoch minuleho storocia niekto prisiel na myslienku pouzivat tanin pri zaverecnom konzervovani zeleza. Neviem ci to boli konzervatori alebo chemicky priemysel, ale na trhu sa objavil „ODREZOL-T“, co bola zmes odhrdzovacieho roztoku na baze kyseliny fosforecnej a taninu. Pripravok bol urceny na protikorózne osetrovanie karoserii, zabradli a plotov pod zaverecny nater. Konzervatori sa pren natolko nadchli, ze z neho urobili univerzalny konzervacno-stabilizacny prostriedok na zelezne predmety. Nebudem sa sirit o odporucanych postupoch, ktore su dnes neobhajitelne, kto chce si precita. Dosledky, najma na archeologickych nalezoch boli a dodnes sú fatalne. „Pasivovana“ (v povrchovej vrstve) hrdza pod taninovou alebo ak chcete tanatovou vrstvou nepozorovane precovala na diele skazy. Po rokoch zacali v archeologickom zeleze rast hrdzave „huby“ ktore rozrusili casto aj niekolko milimetrov hrubu vrstvu hrdze. Podla mojich skusenosti, taninom neosetrene ale iba pasivovane predmety vydrzali a v pripade ozivenia hrdze nestal restaurator pred neriesitelnou otazkou ako odstranit tanatovu vrstvu. To su pracovne vyhrady. Teoreticka vyhrada je iba jedna – ziadne zelezo prirodzenou cestou nehrdzavie na cierno. Pouzivanie taninu bolo a je v rozpore so vsetkymi etickymi a odbornymi zasadami konzervovania a restaurovania kovov.
Osobne ho nepouzivam a teda nic proti nemu nemam (ten vo vine celkom znasam) a pretoze s nim vlastne “nemam ziadne skusenosti” ani ho neodporucam.

Lit.:
Bartonicek, R.: Koroze a protikorozni ochrana kovu, ČSAV 1966.
Cupr, V.-Pelikan, J.: Zaklady konzervace kovu v muzeich, Muzejni prace 1963.
Konzervatorske praktikum, SNM 1972.

[docent]

Napriek tomu, ze je do soboty este daleko, povzbudeny pochvalou, ktoru sice nenavidim ale nemozem bez nej byt :D , vlozil som do “kramov” dalsie pokracovanie. K tej chvale iba jedno. Na to aby bol text vhodny pre papier to ma este hodne daleko. Ked si myslite, ze je hotovy a ja to tam iba sadzam, tak sa kolosalne mylite. Dokonca nemozem ani odpisovat lebo to by ste sa nedocitali. Lepim to narychlo a nie som si celkom isty ci je tam aspon to najdolezitejsie. Okrem toho teraz dojde na fotosky a tie na nete niesu, takze budem muset este aj fotit. Tiez neviem co sa stane ked ma ta sajba pusti alebo sa vyskytnu problemy. Zatial je to v pohode i ked som si este vsetky navody na pracu vo fore neprecital :oops: .

[docent]

Po dlhom uvode sa konecne dostavame k vlastnej purgatorcine. Ked som si chystal zoznam toho co by som mal prebrat celkom som sa zhrozil. Nie preto, ze toho je neurekom ale skor z obavy ci to bude niekto citat. Takze som redukoval, skrtal, premiestnoval a nakoniec som sa dopracoval k (snad) unosnemu rozsahu. I ked sa s chemiou celkom znasam a pre pochopenie ucinkov chemikalii je nevyhnutna, zredukoval som ju na minimum. Moje tvrdenia budete musiet brat ako fakty a aj kto nechce bude musiet studovat. Jednotlive materialy budu preberane formou dvojkapitoly. Prva bude venovana skor teorii a druha uz praxi. Ako sami uvidite, mnoho otazok ostane nezodpovedanych.
Toz sadnite si pohodlnejsie, vycistite si okuliare, zaostrite zrak, zaciname.

Zelezo (Fe)
Napriek tomu, ze zelezo nie je ani kovom najstarsim, ani najkrajsim na pohlad, ani najdrahsim co do ceny, predsa je najdolezitejsim kovom pre ludske pokolenie. Hraje prvu ulohu v priemysle i vojenstve a pravom ho mozno nazvat dusou vsetkych umeni.
Napriek tomu, ze je take vsadepritomne a „obycajne“, su vedomosti o nom povrchne a mierne povedane nepresne. Prvym nezmyslom je, ze zelezo oxyduje. Ked matka Priroda rozdavala vlastnosti kovom vacsine nadelila ochranu pred vplyvmi agresivneho okolia v podobe oxidacie a oxydacnej vrstvy – patiny. Zelezo tuto vlastnost nedostalo a pokial hrdzavie pokryva sa hydroxydom zelezitym – hrdzou. Vlastne hrdzavenie je komplikovany, nie celkom preskumany, elektrolyticky proces, pri ktorom je hrdza schopna „vyrobit“ si vodu. Tym pada dalsi z nezmyslov, ze na hrdzavenie ma vplyv vlhke prostredie. To jedine, co hrdza k svojmu zivotu potrebuje je kyslik a preto kovove predmety ponorene v hĺbkach, v ktorych sa kyslik rozpusteny vo vode nenachadza nevykazuju ziadne alebo takmer ziadne stopy hrdzavenia. Na druhej strane je pravdou, ze pritomnost kyslej vody (i v plynnom skupenstve – pary) podporuje hrdzavenie. Kazdy archeolog vie, ze na jednej lokalite mozno najst zelezne predmety v perfektnom stave a zaroven predmety koroziou uplne znicene. Suvisi to od nielen od mnozstva a chemickeho zlozenia dazda ale aj od zlozenia pody.
Zelezo je jednym z najrozsirenejsich chemickych prvkov, technicke zelezo (nekujne zelezo) je komplikovanou zliatinou celej palety prvkov, z ktorych je pre zelezo najdolezitejsi uhlik (C). Do zeleza sa dostava pri jeho „tepelnom spracovani“ z paliva, ktore sa pri tavbe pouziva. So zelezom je uhlik bud chemicky zluceny ako karbid (Fe3O) alebo sa v nom vyskytuje ako grafit. Nekujne zelezo je prvym produktom pri jeho vyrobe a treba ho dalej spracovavat, bud na liatinu alebo ho treba, vo vseobecnosti oxydacnymi procesmi, ktorymi sa odstranuje uhlik a ine prisady, dalej skujnovat. Podla obsahu uhliku sa zelezo deli na liatinu (viac ako 2-4% uhlika), ocel (0.3-1.2% uhlika) a kujne zelezo (obsah uhliku nepresahuje 0.15%).
V praxi sa najcastejsie vyskytuje:
Siva liatina – v podobe odliatkov. Liatina na odlievanie ma vyssi obsah fosforu, ktory ju robi redsou ale aj krehkejsou.
Ocel – zelezo obsahujuce 0.3-1.2% uhlika, vyznacujuce sa kalitelnostou. Kalenim sa ocel stava tvrdou a krehkou a preto ju treba popustit na pozadovany stupen tvrdosti. Cim vyssia teplota popustania, tym je maksia a pruznejsia. Popustanie mozno kontrolovat podla sfarbenia ocele

220°C bledozlta – lekarske nastroje,
228 slamovozlta – britvy, dlata, noziky,
254 hneda – noznice,
265 purpurovo skvrnita – sekery,
285 svetlo modra – hodinove pera, cepele mecov,
293 tmavomodra – jemne pily, vrtaky, cepele dyk,
316 ciernomodrou – pily, hlavne palnych zbrani.

Popustanie v domacich podmienkach nie je jednoduche a preto je vyhodne pri popustani pouzit taveninu olova (Pb) a cinu (Sn):

% olova / % cinu / teplota
64 /36/220
67 / 33 / 228
78 / 22 / 254
83 / 17 / 265
94 / 6 / 285
96 / 4 / 293
97 / 3 / 316
Pokial treba casti iba vratit povodne sfarbenie (potvrdene prieskumom) je vhodne pouzit pieskovy kupel. Casti a suciastky, ktore maju byt farbene teplom musia byt v perfektnom stave a vylestene. Farbenie koroziou rozrusenych casti neprinasa dobre vysledky.
Damaskova ocel (ruban) – vznika opakovanym zvaranim, kutim, prekladanim a skrucanim paketu zeleznych a ocelovych tyci alebo pasikov v pomere 60 % zeleza a 40 % ocele. Prastara orientalna technologia vyroby cepeli chladnych a hlavni palnych zbrani, ktora sa zacala v Europe napodobnovat okolo roku 1800.
Nakoniec niekolko slov o zaverecnom konzervovani. Pouzivajte konzervacne oleje a roztok parafinu v benzine. Vosk nie je vhodny, pretoze povrch predmetu ostane lepkavy. Zelezo sa NELAKUJE. Vynimku tvoria iba hnedene hlavne palnych zbrani, ktore su niekedy prelakovane selakom (pouzitie selaku vsak musi byt potvrdene prieskumom). Vyvarujte sa pouzivaniu taninu. Tanin je latka organickeho povodu, ktora okrem toho, ze doslovne zalepi povrch predmetu nema ziadny konzervacny ucinok. Pokial nie je predmet DOKONALE zbaveny koroznych splodin (co urcite nebude) zacne pod taninovou vrstvou nekontrolovatelne korodovat. Okrem toho tanin nemozno z predmetu odstranit inak ako opalenim (!). Viem, ze sme si zvykli na cierne archeologicke predmety ale kde sa podeli reci o autenticite, standardoch a etike. Lepsie konzervacne ucinky by malo pouzitie minioveho nateru. Mozno by sme si zvykli.

[docent]

HALO obnovaci. Na tomto fore sa skutocne nikto nenajde, kto by vedel odpoved? Tu skutocne nie je ziaden konzervator alebo restaurator? Lebo freya ta neprezradi okrem nepodstatnych ptakovin nic s dovodu dobrych dovodov.

[docent]

Kapitola V.
Dielňa
Je priestor, v ktorom budete vykonavat svoje purgatorske dielo. Prax dokazuje, ze tymto oznacenim sa moze honosit kut v obyvacke, kuchyna, garaz alebo pivnicny priestor. Jej velkost zalezi v podstate od toho comu sa venujeme. Ina je potrebna pri hodinach ina pri nabytku. Najdolezitejsie podmienky, ktore musi splnat je dostatok prirodzeneho svetla a udrzatelnost stabilnej teploty a relativnej vlhkosti*. Odporucane situovanie okien je na sever a vychod. Odporucana teplota je 20-25° C a relativna vlhkost 50%. Ako nevhodne mozno oznacit priestory, v ktorych moze dojst k rychlemu poklesu teploty v navaznosti na klimaticke pomery. Primerany pracovny priestor pri oprave pendloviek je 3 x 4 m. Dvere i okná by sa mali (podľa možnosti) otvárať von. Pracovný priestor by mal mat zavedenu elektriku a dres s tecucou vodou. Pokial pouzivate proban-butan, flasa by mala byt umiestnena mimo pracovny priestor. Vyhodny je digestor na odsavanie zapachajucich, vybusnych, agresivnych a zdraviu skodlivych vyparov, plynov a pod. V opacnom pripade niektore operacie treba vykonavat na volnom priestranstve. Vybavenie dielne pozostava zo skriniek, polic, pracovneho stola a pracovnej plochy v strede miestnosti, ktoru moze byt drevotrieskova platna na drevenych kozach. Dbajte na to aby ste mali dost priestoru na pohyb. Pokial pracujete prevazne s drevom oceni stolarsky ponk. Pokial pracujete prevazne s kovom vyhodny je zamocnicky pracovny stol s kovovou konstrukciou a pevnou pracovnou plochou. Dlazka a pracovne plochy by mali byt kryte nejakym vodovzdornym a chemikaliam odolnym materialom, ktory mozno jednoducho udrziavat (napr. podlahovina). Prasne prace by sa mali vykonavat mimo dielne, pretoze prach je jednym z najhorsich nepriaterov kazdeho purgatora. V ramci vybavenia by mali byt vyclenene aspon dve uzamykatelne skrinky na ukladanie chemikalii a drobnejsich predmetov, ktorych strata je casto nenahraditelna. Hovorime sice o vasej sukromnej dielni, ale nikdy nezabudnem na to ked zvedava mama mojho znameho ochutnala biele sosovicky hydroxidu sodneho. Pokial v dielni pracujete s otvorenym ohnom treba vytvorit nehorlavy kut zo samotovych tehal a karcinogenneho azbestu. Pokial chcete vyuzivat elektrolytzu, priestor musi mat kvalitne vetranie. Vstup do priestoru by mal byt nejakym sposobom stazeny aby sa tam nemohli dostat deti alebo nepovolane osoby. Dbajte v dielni na cistotu!

Kapitola VI.
Náradie, nástroje, stroje a pristroje
Tato kapitolka je zamerne velmi kratka, pretoze nema zmysel urobit z nej katalog. Je vsak niekolko zasad, ktorych by sa mal purgator drzat:
1. nekupujete lacne nacinie,
2. nacinie si zasadne vyberajte, neberte to co vam „odbornik“ v predajni da na pult, saty si skusate, prezrite si a ohmatajte aj nacinie,
3. nikto nema iba jedno dlato, nemajte ani jeden srobovak, je jednoduchsie mat spravny srobovak ako vyrabat srob, na ktorom ste strhli hlavu,
4. pokial pracujete s chemickymi roztokmi, majte naporudzi nadoby rozlickych rozmerov a objemov; stacia orezane PET flase alebo nadoby od horcice, majonezy a pod.
5. pokial pracujete s chemickymi roztokmi poistite sa proti nahodnemu vytekaniu roztoku tak, ze mensie nadobky vlozite do vacsej nadoby, napr. celoskleneneho akvaria.
6. pokial pouzivate ohen, myslite na to, ze po prekroceni 230° C dochadza k zmenam vlastnosti zeleznych predmetov,
7. pamatajte, ze rucna praca je rucna praca a stroje (aj na vrtanie dier) pouzivajte iba v potrebnom a primeranom rozsahu,
8. vybavte svoju dielnu meradlami – meter, posuvne meradlo a aspon jednou minimalne 6x zvatsujucou lupou;
9. vyznamnym pomocnikom purgatora je elektricka susicka,
10. nie vsetko nacinie mozno kupit v slovenskom obchode a preto studujte, studujte, studujte.

Kapitola VII.
Materiály a chemikálie
Obdobne aj tu, ako v predchadzajucej kapitole, iba niekolko poznamok:
1. zbierajte a odkladajte stare (nad 100 rokov) materialy, myslite na to, že dnesna kravska kost sa nevyrovna tej starej a nic podobne staremu „fornyru“ dnes uz nezozeniete,
2. pokial pracujete s drevom vyberajte a suste si ho sami,
3. komercne prostriedky akehokolvek druhu si najprv vyskusajte a az potom pouzite,
4. pri praci pouzivajte destilovanu alebo aspon prevarenu vodu,
5. pokial budete pouzivat povodne prostriedky, napr. lepidlo (glej) nemusite si robit starosti s reverzibilitou,
6. pokial si pripravujete vlastne pripravky, nadoby, v ktorych ich skladujete si oznacte,
7. na pracu s chemikaliami a ich roztokmi, benzinom, acetonom, trichloretylenom a pod. nikdy nepouzivajte nadoby, z ktorych bezne pijete, usetrite si mozno neprijemne prakvapenie,
8. nezname a neoznacene chemikalie, pokial neviete o co ide, nikdy nepouzivajte a neexperimentujte s nimi,
9. nebudte lakomi a investujte aspon do zakladneho chemickeho skla, odmeriek, teplomerov, pipiet a reagencnych papierikov,
10. osvojte si aspon zakladne chemicke vedomosti a priebezne studujte, studujte, studujte.

Kapitola VIII.
Bezpečnosť
Myslite na svoju bezpecnost i na bezpecnost svojich rodin. Pri praci pouzivajte aspon zakladne ochranne pomocky, z ktorych su ochranne okuliare tou najdolezitejsou. Pokial je to mozne pracujte v rukaviciach. Pri praci nejedzte, nepite a nefajcite. Po skonceni prace odstrante nebezpecne substancie i predmety z bezneho dosahu cudzich osob. Majte vzdy poruke ocot, sodu bikarbonu a dostatok vody na neutralizáciu a oplachnutie poleptanej pokozky. V pripade vaznejsieho poliatia, napr luhom treba sa pokusit bez meskania o neutralizaciu, pouzit sprchu a vyhladat lekarsku pomoc.
Myslite aj na bezpecnost starych kramov, najma kovove predmety a kovove casti si nezasluzia aby ste ich chytali holymi rukami.

_________________
* Relativna vlhkost je udaj ktory hovori o pomere mnozstva vodnej pary vo vzduchu k maximalne moznemu mnozstvu vodnej pary ktoru je schopny vzduch absorbovat pri danej teplote a tlaku. Cim vyssia teplota tym moze byt vyssia relativna vlhkost pri poklese teploty vsak dochadza ku kondenzacii vodnej pary napr. na chladnejsich predmetoch.

[docent]

Na obrazku to az tak zle nevyzera a za 50 rokov – kto to uz rozozna. Myslel som, ze to je horsie.

[docent]

To je pozvanka alebo som v anglickom fore?
Inak krasny priklad freynho superzapadniarskeho, nesystemoveho, detinskeho a povrchneho pristupu k rieseniu problematiky zachrany kulturneho dedicstva. Pri vsetkej ucte sa iba tisko smejem.