art
Forum Replies Created
-
Pomohlo, ale získal som aj poradcu, skúseného autora, teda autorku.
-
Prikláňam sa skôr k Mirovmu vykartáčovaniu mäkších vrstiev. Staré drevo niekedy budí dojem opálenia, ale málokedy je to skutočne opálené drevo. Ako Miro spomenul, vykartáčovanie môže vyzerať lepšie a uvediem aj prečo. Ihličnaté drevo asimiluje aj v zime, avšak tvorí tú tvrdšiu zložku letokruhov. Tá je trvácnejšia ako letný prírastok. Narezané dosky časom tmavnú, pričom zvetráva tá mäkšia vrstva a má aj bledšie sfarbenie ako vystupujúca tvrdšia vrstva. Potom to tak pekne vyzerá. S tým opálením je veľký problém v tom, že vznikajú “mapy”, teda farebosť nie je rozložená ako pri prirodzenom stárnutí a výsledný efekt vyzerá tak trochu nasilu. V niektorých prípadoch dokonca otrasne. Skutočne zvážte to opálenie horákom, aj keď opalovanie sa robilo aj v minulosti ako účinná ochrana pred rôznymi činiteľmi (chránili sa takto dokonca bútľavé stromy – zlikvidovalo to škodcov aj spráchnivelé drevo , opalovali sa kolíky pred zarazením do zeme…)
-
Počúvam rád toto rádio http://audiojuice.net/ , najčastejšie Chill Out a Jukebox . Je to vlastne jediná vec na ktorú používam Explorer, lebo to je naň konfigurované.
-
Malý dotatok:
Hore zmienená relácia (Testmagazín č.41) bola z videoarchívu STV vymazaná. Takže už nie je možné posúsenie. Môžeme to teda považovať za nepriame priznanie nízkej úrovne spotu aj zo strany STV. Žeby som bol príčinou takej aktivity?… -
Odstraňovače starých náterov sú v konzistencii gélu, pasty, teda hustejšie. Používali sme ale v jednej reštaurátorskej dielni maďarský prípravok, tuším sa to volalo Kromofág. Lenže s ním sa odstraňovali nátery klasicky reštaurátorským spôsobom (pinzeta, vata, alebo štetec) po jednotlivých vrstvách a skalpelom, teda žiadna špachtla a ponorenie v odstraňovači. Ale na Slovensku som sa z týmto prípravkom ešte nestretol. Tuším som zaregistroval, že niekedy Krivský v Bratislave ho v ponuke mal, ale reštaurovaniu sa už dlhé roky nevenujem.
-
Nedávno som niečo v televízii zachytil (asi v polovici) a bolo to veľmi pekne spracované. Avšak niektoré relácie (aj STV), majú veľmi nízku úroveň. Skoro ma prehodilo, keď som videl v Test-magazíne č. 41, test motorových píl. Doporučujem pozrieť a pridám aj minikomentár:
Tvrdenie, že testu sa zúčastnili piati profesionálni pilčíci sa nedá veriť, pretože na záberoch vidím predavača, ktorý nevie ani pomenovať zachatávač reťaze, “ukážkovo” reže drevo bez rukavíc, ochrany zraku a sluchu. Klátik mu drží na nejakom kovovom kvetináči (pravdepodobne pred predajňou) pomocník, taktiež bez ochranných pomôcok a naviac v tesnej blízkosti rezu. Elektrické píly by mohol posudzovať skôr tesár, pretože v lese sa akosi elektrické pripojenie bežne nenachádza a nepoznám ani pilčíka, ktorý by s elektrickými pílami pracoval… V záberoch je zastúpená len jedna značka, aj keď sa tvrdí, že k testu ich použitých bolo viac… A napokon, parameter ako je rýchlosť rezu pre určenie najlepšej píly je úplná blbosť, pretože záleží akou reťazou je vybavená konkrétna píla, nehľadiac na iné skutočnosti (výkon, rýchlosť, vibrácie, celkový užívateľský komfort). Jednoducho blud na entú. A potom že odborníci a dokonca test…
Ešte že tá architektúra bola skutočne v rukách odborníkov, aj kamera a strih boli vynikajúce… -
Tiež si myslím, že tu sa nerozhoduje, ale diskutuje. A myslím si, že celkom dobrý názor môže mať aj človek mimo inštitúcie. A tiež si myslím, že aj tá inštitúcia si z toho niečo môže zobrať, tiež sú tam len ľudia a tiež sú omylní. Ako tady bolo už zmienené na rôznych príkladoch, aj holíčsky zámok mal niekedy dvadsaťdva kamenných ozdobných (aj funkčných) krbov, zostal tam jeden jediný, poškodený ktorý zlodej nezobral, lebo ho nešetrným zaobchádzaním poškodil. Desať rokov nemal za socíku nikto hmotnú zodpovednosť, výmena strechy bola urobená po desiatich rokoch, tak to bolo odfláknuté. Pred zámkom bol vybudovaný produktovod, ktorý hliníkovým efektom celkom slušne poškodzuje pohľad na pamiatku… Pardon, ja teda nie som odborník, aby som teda svojim neodborným a amatérskym názorom niekoho z odborných kruhov (ktoré tu boli myslím aj v minulosti), neurazil… A teraz som zvedavý, či mi bude tiež upreté právo na názor.
-
Jáj, škoda že sa tu nedá editovať. Potom sú v príspevku hrubky :?
-
Pamiatka je často pamiatkou ihneď po vzniku. Keď som sa v mladosti vybúral na motorke, mal som na nej pamiatku v podobe škrabancov. Krátkodobú pamiatku môžem mať na čele keď sa s opicou netrafím do dverí. Ale ak by to mala biť historická pamiatka, tak tam si netrúfnem o vekovej hranici veľmi uvažovať. Ale rozhodne by sa to nemalo určovať len vekom, ale najmä významom, rozšírením a vlastne v kombinácii s rôznymi parametrami. Keďže tie parametre sú nadstavované individuálne, asi tu nikto neodpovie celkom presne…
-
No dobre. Lenže nemám na mysli free img služby. Ak je napísaný niekde článok povedzme o nejakej pamiatke a existuje len fotografia na XY webe. A povedzme, že pamiatku chceme predstaviť. Môžeme nalinkovať ten článok, alebo len fotografiu. Takže ak nechcem “ukradnúť” fotografiu , tak napríklad stavbu budem musieť odfotiť sám (môže to byť napríklad na druhej strane republiky), alebo popísať. No a to si skutočne neviem predstaviť, alebo si to nebude vedieť predstaviť čitateľ.
Názorná ukážka: “Kaplička vyzerala v osemdesiatich rokoch asi takto
http://www.katov.eu/images/zoom/KOHMHT/kaplnka_sv._Vendel%C3%ADna,_v_pozad%C3%AD_obecn%C3%A1_%C5%A1opa_1984.jpg “Takže ako to inak urobiť aby to bolo napríklad na Obnove a fotku som neukradol? (V tomto prípade ju autor poskytol pre obecnú stránku, ktorú spravujem)
Ešte k tomu zákonu. Pokiaľ nie je jasné či je obrázok voľný, je na to tuším výraz “predpokladaný nesúhlas”. Znamená to, že aby nedošlo k porušeniu autorských práv, predpokladá sa (ak nie je určené inak), že autor nesúhlasí s použitím fotografie. Nerozhoduje ani či je uvedený copyright, pretože zákon ochraňuje aj takto neoznačené autoské diela. Jenoducho súhlas musí byť jednoznačný, prípadne vymedzený druhom licencie, alebo vlastnou špecifikáciou.
Nechcem o tom len polemizovať, výklad sa dá urobiť v mnohých verziách. Tejto problematike sa venuje celkom podrobne niekoľko tém na http://www.webtrh.cz . Doporučujem pozrieť aj iné témy. Znenie autorského zákona na nete je taktiež, ako aj internetová porada napríklad na http://www.vaza.sk .
Takže upravená otázka: Ako “ukázať” fotografiu ktorá nie je moja, alebo ktorá nie je free, ale je potrebná k výkladu?
-
Harp, prečo nemôže byť umiestnená fotografia na inom serveri? Dôvody iste sú, ale zvážme aj iné “pre”.
Linkovanie na obrázok ktorý je uložený v inom zdroji zohľadňuje aj vôľu autora ktorý ho tam umiestnil. V praxi to znamená, že ak vložím na Obnovu nejaký obrázok bez súhlasu autora, porušil som autorský zákon, pretože dáta sa tým pádom nachádzajú tam, kde ich nedal ich autor a nedal mi ani súhlas takto urobiť. Linkovaním obrázku dodávam “obraz” svojmu príspevku a odkazom práva AZ neporušujem, lebo obrázok je stále na zroji kde ho posadil autor…
Takže ak to možné nie je, je to iste výrazná strata ktorá inak pridáva príspevkom na váhe.
Ďaľšia vec je, že takto sú objemné dáta niekde inde, čo nezaťažuje databázu Obnovy. Dá sa tu možno rátať so záťažou pri veľmi vysokej návštevnosti, ale tá nie je až taká obrovská, aby sa takéto problémy prejavili.Ešte ma zaujíma zobrazovanie vo vyhľadávači Google (CZ). Predpokladal by som aj pri doméne “obnova.sk” prvé miesto aj v ČR, pretože kľúčové slovo v doméne má vo vyhľadávaní vyššiu prioritu ako použitie v popise atď. Napriek tomu sa v prvých výsledkoch zobrazujú na heslo “obnova” stránky ktoré toto slovo v doméne nemajú a Obnova.sk je až na druhej strane.
-
Nevadia mi ani tie emotívnejšie reakcie. Ale rozhodne je výhodnejšia spolupráca a to pre obe strany. Pokiaľ je to postavené na “hrotoch” namierených proti sebe, tak je to asi to najhoršie čo môže byť, pretože každý bude vyťahovať na protistranu rôzne argumenty. Urážky a spochybňovanie vedomostí, úsudku a vlastne celej práce ktorá je v mnohých prípadoch srdcovou záležitosťou (profesionálov aj amatérov), nesie potom špatné ovocie. U nás, v Záhoskom múzeu funguje celkom tesná spolupráca s “amatérmi”, ktorí síce amatérmi sú, avšak bez toho hanlivého podtextu. Napríklad Adrián Nečas venoval múzeu najhodnonejšie nálezy zo svojich stoviek hľadaní v teréne, napríklad aj v okolí našej obce (info tu: http://www.katov.eu/index.php?option=com_content&task=view&id=238&Itemid=98 ) . Múzeum mu zasa ponecháva právo radosti z nálezov ktoré zhromažďuje doma. Aj tak sa o nich porozpáva s “odborníkmi” a tí majú zasa prehľad o tom čo je nového. Mimochodom, nik tu nie je večne. Múzeum bude vďaka spolupráci prvou inštanciou ktorá získa exponáty a učite tie najkvalitnejšie.
-
Počas vojny sa k nám dostali s nemeckou armádou motorové píly Dolmar, Enco a Rinco. Posledné dve zmienené majú mimochodom prvenstvo vo vývoji motorových píl (prvé prenosné dvojmužné motorové píly), ktoré si neprávom privlastnila firma Dolmar. Mám výpis značiek (aj tipov) ktoré sa používali v ČSSR. Dokonca sa motorové píly vyrábali aj v n.p MOTOR, Č. Budějovice a to dvojmužné aj jednomužné. Teraz mám doma na nafotenie jednu z roku 1962. Potrebujem ale kontakty na konkrétnych ľudí. Skúšal som napríklad Technické múzeum v Košiciach, ešte niekedy v minulosti Lesnícke múzeum vo Zvolene, ale so štátnymi inštitúciami sa v niektorých veciach veľmi ťažko komunikuje. Nejaká spojovateľka mi napríklad dala kontakt na osobu, osobe som nahral odkaz – nič. Napíšem mail – nič… Mám skúsenosť, že pri takomto prístupe týmto smerom cesta nevedie, potrebuje to jednoducho ľudí aspoň s kúskom záujmu. Inak by som tú knihu robil sto rokov. Veľmi dobré informácie mám z ČR. Očakávam podobný prístup aj zo Slovenskej strany. Skúsim ešte jeden raz tie zmienené inštitúcie, ak sa rybka nechytí, ruky preč od toho čo chce ležať nerušene…
-
Markus, existuje aj nejaká internetová verzia toho článku ktorého sa týka tak obsiahla kritika? Je totiž ťažké niečo posúdiť, ak sa nepozná to, o čom je reč. Tvoj príspevok je prvý, emotívny a celkovo budí dojem veľmi extrémneho názoru.
-
Doplním teda svoju otázku.
Najstarší známy doložený princíp reznej reťaze sa používal vo Waleských baniach okolo roku 1600. Jednalo sa o ploché články (so zubami ako na píle) spojené nitovaním. Na koncoch asi osemdesiat cm dlhej reťazi boli oká, cez ktoré boli pretiahnuté drevené kolíky. Za tieto sa nástroj poľahoval okolo opásaného kusu dreva, ktoré sa takto prerezalo. Výhodou bolo, že takto sa dalo krátiť drevo v úzkyh banských štôlňach, alebo sa dalo urezať drevo napríklad veľmi tesne pri stene. Zaujímalo by ma použitie tohoto spôsobu u nás. Potom by ma zaujímali informácie o zberateľoch, a zbierkach starých motorových píl. Môžete sem napísať aj mená výtvarníkov, ktorí využívajú motorovú pílu k svojej tvorbe.