art
Forum Replies Created
-
co to lestidlo,nejaka zelena pasta to asi nebude
Nie je len zelená pasta. Sú rôzne zrnitosti. Nebál by som sa sa ten achát preleštiť na filcáku aj s tou zelenou pastou. Tu je link na katalógy brusív http://www.rozmaring.sk/data/katalog.htm#prag , treba si otvoriť položku Pragochema. Samozrejme, sú aj špeciálne pasty na kameň, ale asi to nebude kvôli jednému achátu treba. Filcový kotúč a pasta sú však všestranne využiteľné (aj na dláto, aj na kuchynský nôž, s hadrovým kotúčom prelešťujem dokonca poškrabané pracovné okuliare…).
-
Tie voskové nátery vyzerajú dobre. Používali sme v minulosti švédske a boli dobré. K tomu oleju budem trochu nedôverčivý, pretože sa jedná o firmu ktorá vyrába celú škálu výrobkov z jedného produktu a samozrejme všetky produkty v jej podaní sú vinikajúce (a ako vidieť skoro na všetko), pričom sa jedná o novinku… Nejde mi akosi dohromady tá biologická odbúrateľnosť (možno to nazvať aj splynutím s prírodou) a zároveň aj odolnosť (teda odolávanie prírodným živlom). Bol som v minulosti (12,5 roka) vegetariánom a prečítal som celkom dosť o prírodných produktoch a niektoré som aj používal. Môžem povedať, že v niektorých prípadoch boli v referenciách použité takmer výlučne superlatívy a zamlčaná druhá strana mince. Preto je aj v tomto prípade zdravá nedôvera asi na mieste.
Uviedol by som príklad na tej krvi so soľou. V Archeoskanzene v Modrej (cz) použili tento prípravok na impregnáciu drevených častí šľachtického sídla (stĺpy, schody, trámy…) Projekt sa realizoval na základe starých receptúr. Krv musela byť výlučne volská, alebo býčia, jednoducho kravská nemohla byť použitá. Náter po zaschnutí veľmi silno zapáchal a to nie len pár dní, ale celé mesiace. Celé leto sa vetralo s otvorenými dverami a aj v čase zimných akcií tam bol ešte onen puch. Teraz po niekoľkých rokoch je to v pohode. Sfarbenie dreva je silne tmavé, po estetickej stránke nič moc. Neviem si tento postup predstaviť v domácich podmienkach a neviem či by bol výsledok uspokojivý napríklad na súčasnom rodinnom dome…
Taktiež masť zmiešaná so sadzami bude pravdepodobne lákať hmyz, pri vyšších teplotách sa jednoducho vyparí a sadze sa vymyjú a skončia stečené napríklad na fasáde domu. Masť totiž nie je dobré pojivo. Možno pri pravidelnej údržbe môžeme hovoriť o nejakom ochrannom efekte, ale pre exteriér radšej nie…
Vôbec, domáce zhotovovanie akýchkoľvek “zaručených” receptov môže veľmi reálne znamenať úplné sklamanie. Chýbajú skúsenosti, tvrdenia nie su často overené praxou zabezpečenie potrebných ingrediencií naráža na problémy… V minulosti nebol napríklad problém vybieliť chalupu každý rok. Vápno dezinfikovalo a bolo lacné – pohoda. Dnes ak fasáda nevydrží aspoň desať rokov bez rýpnutia, tak to nie je veľmi dobrý náter… -
Horúci ľanový olej bol možno (a nie veľmi dobrou) alternatívou tak sto rokov dozadu. Museli by sme úplne opomenúť výsledky štúdií, pozorovaní, práce vývojárov, vedcov v oblasti náterových hmôt, ak by sme chceli porovnávať vlastnosti ľanového oleja s inými výrobkami. V prvom rade si treba uvedomiť, že ľanový olej podlieha prirodzenej degradácii, tak ako aj zahustená forma – ľanová fermež. Ošetrené povrchy na slnku tmavnú (neobsahujú UV filtre), a dlhodobo nedokážu odolávať poveternostným vplyvom.
V súčasnej dobe máte veľa výrobkov ktoré sa dajú použiť. Spravidla je ich určenie priamo na obale a skutočne dobrý predajca vie aj poradiť. Radšej by som sa ale na predajcu nespoliehal, ale radu hľadal u ľudí ktorí takéto nátery používajú, respektíve vidíte ako vyzerá výsledok ich práce, napríklad domová brána po piatich-desiatich rokoch. Vo všeobecnosti sa pre exteriér používajú nátery s obsahom alkydových živíc s UV filtrom. Veľkým problémom býva aj samotná aplikácia. Náterové hmoty sa nanášajú pokiaľ možno tak nie za priameho slnečného svitu uprostred leta, ani za vyslovene chladného a vlhkého počasia. Aj tento parameter rozhoduje o hĺbke vsiaknutia a dokonalého prepojenia s podkladom, teda aj o trvácnosti. Pre maximálnu ochranu je nutných niekoľko vrstiev. Na základ sa používajú základné nátery ktoré vsiaknu do materiálu, povrch je upravený náterom krycím ktorý má zasa potrebnú odolnosť voči pôsobeniu rôznych faktorov. Najlepšie je, ak sú oba nátery (záklaný aj vrchný) urobené dvakrát. Na nátery ihličnatého dreva nie su vhodné prípravky na vodnej báze, pretože živičnaté drevo tieto nátery odpudzuje (robia sa mapy). Najlepšie je teda použitie náterov na rozpúšťadlovej báze. Zámerne neuvediem konkrétne výrobky, pretože každý má dobré skúsenosti so “svojou značkou”. Niektoré nátery však neobsahujú potrebnú ochranu v bezfarebnom prevedení, to je dôležité brať v úvahu. U často používaného náteru Belinka ale ešte upozorním na šedý nádych vktorý vzniká pri viacerých vrstvách (dojem igelitu). -
Myslim že som tuto knihu videl ale neviem kde buť to bolu. Polnohospodarskom muzeu v knižnici,
alebo Univerzitnej knižnici v Bratislave
pripadne sa pozri na knižné vydavatelstvo grada.cz oni teraz vidavaju remeselne edicie.Knihy od Grady sledujem a asi majú to najlepšie na trhu… Lenže s tou zmienenou knihou je to tak, že nehľadám náhradu, alebo niečo podobné, ale práve túto knihu. Bohužiaľ z knižnice by som to musel leda ukradnúť. Ale už som sa k niečomu dopátral, teda kde by sa možno dalo (jedna škola ktorá mala v minulosti tento obor v ponuke). Ale za reakciu ďakujem.
-
tenter: to by som netvrdil, my nevytvarame zoznam komorovych restaratorov, ale zoznam obycajnych remeselnikov a umeleckych remeselnikov, pripadne konzervatorov.
Našiel som tu staré vlákno a spomenul som si na reštaurátorskú prax v blízkosti Štutgartu.Tiež som “takým obyčajným remeselníkom” mimo komoru. Lenže bola by skutočne škoda ak by boli zoznamy len pre vybraných, papierových vyvolených. Ako “obyčajný” som pracoval na gotických aj románskych sochách (s komorovými reštaurátormi) a keďže to trvalo asi dva roky, tak asi to bolo pre zadávateľa prác OK.
-
Anjeli sú vraj bezpohlavné bytosti. Keď sa na tých barokáčov pozriem, tak je to samý chlapec…
Ale teraz vážne: zháňam knihu Kolárstvo z roku 1959 od Jozefa Kocury vydanú v Slovenskom vydavateľstve poľnohospodárskej literatúry. V JPG aj PDF ju už mám, teda ide mi o originál…