Výstavu nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa otvoria v stredu

Obrázok k článku

Výstavu nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa otvoria v stredu 17. júla v Podtatranskom múzeu v Poprade. Zachovaná drevená hrobka z roku 400 nášho letopočtu nemá obdobu v celej Európe. Návštevníci výstavy budú môcť vidieť nábytky staré viac ako 1 600 rokov, medzi ktorými bude napríklad stôl, stolček alebo ležadlo, na ktorom pravdepodobne nebožtík ležal. Ako agentúru SITA informoval archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre, zaujímavosťou bude drevená hracia doska na spoločenské hry typu dáma so štvorcovými políčkami. Namiesto figúrok používali dávni obyvatelia Podtatranského regiónu sklené hracie kamene bielej a tmavozelenej farby. Drvivú väčšinu zlatých a strieborných predmetov z hrobky si odniesli vykrádači, ktorí boli súčasníkmi kniežaťa. Niekoľko šperkov však ich pozornosti uniklo a budú súčasťou výstavy – zlatý a pozlátený prívesok, strieborné šidlo, strieborná pracka obuvi či jantárová perla. Na výstave bude môcť verejnosť vidieť aj súbor ďalších šperkov zo severného Slovenska, ktoré by mohli s hrobkou germánskeho kniežaťa súvisieť. Časovo presne zodpovedajú dobe, kedy bol pochovaný a mohli by teoreticky pochádzať z lupu, ktorý si odniesli vykrádači. „Túto teóriu buď potvrdia, alebo vyvrátia analýzy hliny, ktorá sa našla na predmetoch,“ povedal Pieta. Výstavu organizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, Podtatranské múzeum a Stiftung Schleswig-holsteinische Landesmuseen Schleswig. Hrobku „slovenského Tutanchamona“ vykopali archeológovia v Poprade – Matejovciach v roku 2006. Vyše desať ton materiálu, z ktorej veľkú časť tvorila samotná zrubová konštrukcia hrobky a drevený sarkofág, potom previezli do Schleswigu na severe Nemecka. Medzinárodný tím odborníkov tam nálezy konzervuje pod mikroskopmi v špičkových laboratóriách. Slovensko na to nemá potrebné vybavenie. Na výstave verejnosť uvidí len časť nálezov. Zvyšná časť sa bude na Slovensko vracať postupne, projekt konzervácie je naplánovaný až do roku 2016.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Samozrejme - nerozumiem sa úlohe vrstvy toho bukového dreveného uhlia okolo hrobky. To vysvetlí nejaký odborník, či len tesnilo. To sa dá aj vyskúšať, lebo ho predávajú. 

Obrázok používateľa benjo
Offline

tiez som si nie isty ci uvazujes dobrym smerom. sam si napisal pri prepise rozhovoru s p.Pietom ze tam su nepriepustne ily.ratam ze tam bolo sucho aj ked tam prisli zlodeji..keby tam kolisala hladina spod.vody hore dolu, miestnost by sa zrejme rychlo zbortila. to ze sa tam dostala voda z povrchu aj s naplavenou zeminou bolo zasadne a iste by na to nestacila len samotna voda v nejakej diere v zemi. hladina spodnej vody sa za tie roky tiez mohla zmenit..ak je tam voda teraz, vtedy tam byt nemusela.

inak ten 3D model sa mi celkom pacil...podla mna si prejavil viac kreativity ako muzejnici co pripravili vystavu o takom vyznamnom objave.verim ze sa to u nich casom vylepsi. rozpravaju o nemeckych turistoch ale ti sa tam pri pozerani na dreveny stolik asi unudia k smrti. ludia to tak neocenia....pokial sa to neligoce. par sperkov by tam vsak malo byt a snad im tam pribudne aj replika celej hropky (posledne slovo-pis ako pocujes,heh).

 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Naj - nič proti, dobré prázdninové čítanie, na rozdiel od germána a vykrádačov, ktorí boli na suchu, niektoré Tvoje úvahy sú postavené (ležia) na vode). Podlaha vtedy podľa mňa nebola ani -3m pod terénom.

"Samozrejme - nerozumiem sa úlohe vrstvy toho bukového dreveného uhlia okolo hrobky. To vysvetlí nejaký odborník, či len tesnilo. To sa dá aj vyskúšať, lebo ho predávajú"

Nie som odborník, to uhlie tvorilo určitú izolačnú vrstvu proti zemnej vlhkosti.

Úplne najstaršia ochrana proti zemnej vlhkosti napr. časti kolov, ktoré šli do zeme sa opaľovali.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

       Áno priatelia, o skutočnej hĺbke hrobu v čase pochovávania nemôžeme tvrdiť zatiaľ veru nič. Pritom je to veľmi dôležité pre ďaľšie úvahy. Archeológovia sa s tým už popasujú. "Rýpem" do tej hrobky aj práve preto, aby bolo vidieť, že archeológovia to vôbec nemajú ľahké. Vyvstáva množstvo otáznikov a oni idú s kožou na trh, kým ja si tu nezáväzne filozofujem.
      Ešte mi vadia tvrdenia v novinách, že vykrádači boli súčasníkmi zomrelého Germána. Asi je to len deduktívna úvaha pre zdôvodnenie uchovania hrobky- akože jej včasným narušením ju vniknuté kaly konzervovali. Kal však nie je nutnou podmienkou konzervovania. Čas vykradnutia -ten sa musí určiť zo spôsobu vykradnutia.
   V hlbokej kobke s nepriepustnou zeminou neprúdi ani vzduch ani voda. Kyslík tu  "vytlie"  (zreaguje)  s pár kilogramami org.hmoty. Ostatná organická hmota má od kyslíka pokoj, nemá byť čím rušená. Je to princíp uchovávania vecí v ochr.atmosfére. Krb na chate nám tiež prestane horieť, ak si utesníme miestnosť plastovými oknami. Pre vytletie niekoľko metrákov dreva v hrobke by sa muselo spotrebovať pár kilogramov kyslíka- a toho tam niet. Kde niet kyslíka, netreba ani kal.
Iné by to bolo s nestálou spodnou vodou, tá by (volný) kyslík prinášala. V nestojacej vode sa drevo uchová len ak sa obalí vrstvou blata.
Pri dostatočnej hĺbke hrobu teda netreba tie kaly (teda ani zákrok vykrádačov).

A naopak- pri nedostatočnej hĺbke by hrobka bola plná vody po pár prietržiach mračien za cca 10 rokov. Voda by v tejto hrobke zostala stojaca (podlaha bola na nepriepustnej vrstve drev.uhlia), prísun kyslíka do sarkofágu by zasa nebol. V každom prípade by sme bez vykrádačov našli v hrobke všetko tak, ako to bolo pri pochovávaní, iba nie v pôvodnej kvalite.
Čas vykradnutia hrobu by som posunul o niekoľko storočí neskôr, keď už nebolo pre zlodeja ani to bronzové vedro vzácne, a keramiku mal už doma kvalitnejšiu. Pohrdol "striebornými" platničkami ležadla i vlastnou sekerou (príčinou mohla byť i stále stúpajúca voda počas vykrádania). Stolík nedostali von, lebo pri jeho objeme 80 dm kubických vážil 60 kg, nasiaknutý vodou takmer  1 metrák. Sotva by si ho niekto z hrobu dal do izby (okrem Avara). Naopak, že chýbajú velké kosti a "drobných" je 80, to je veru na samostatnú úvahu.

..
    Vykrádačov na svoje uchovanie isto nepotrebovali drevené obruby studní spred 7000 rokov:
                 http://www.aktuality.sk/clanok/220209/nalezy-najstarsej-drevenej-architektury
..

    ani 2600 rokov staré drevo v Biskupine:

                http://www.biskupin.pl/asp/pl_start.asp?typ=6&katalog=75_LAT_BADAN_BISKU...

.

 

 

Obrázok používateľa benjo
Offline

hm,sposob vykradnutia je znamy...isli cez vchod v strope ako spominali archeologovia.nic ine porusene nebolo. tak hrobka bola zrejme zarovno s terenom,mozno trochu pod a na nu nahadzali zeminu, iste aj tu co vykopali, az postavili mohylu. aj to ze zlodeji vedeli kde kopat dava archeologom indiciu, ze dotycni poznali toto miesto a vedeli kde kopat. taktiez tie lopatky..nevidel som ich ale predpokladam, ze neslo o nic velke cim by sa dali prehadzovat kubiky zeminy a hladat vchod. bolo by divne si mysliet ze ich pochovali spolu s nebostikom..mal tam len veci co potreboval na druhom svete. lopatu tam hadam nepotrebuje nik :-) a aj tie sa daju datovat a urcite by to dali vediet ze pochadzaju z ineho obdobia. to drevo preslo, kazdy jeden kus, iste dokladnym preskumanim. v hrobke aj keby mali fakle v rukach sa dali nejake cennosti prehliadnut a na dne je mozne uz bolo trochu vody ci bahna do ktoreho ak im nieco spadlo asi sa to tazko hladalo..ta konstrukcia bola dobre vymyslena ale iste nie vodotesna. nemyslim ze by sa pani archeologovia mylili co sa tyka datovania toho vykradnutia. naslo sa asi aj dost tkanin, ci nejake orechy, co by tiez mohlo svedcit o tom ze hrobka sa zaniesla bahnom vcelku v kratkom case. plus..po storociach to miesto uz iste nevyzeralo ako hrob....za sto rokov na tom museli rast stromy.

samozrejme dalo by sa polemizovat ci by sa to vsetko nedochovalo aj bez pricinenia tych zlodejov. teda asi ich bolo viac...tych lopat nasli dve? jedine ze by si ich zlodej menil ked bol unaveny

 

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Benjo, ono sa dá uvažovať  aj o tých lopatách, či ich nenechali tam hrobári (v uličke, nie v sarkofágu). Tvoja poznámka, že nebožtík by ju isto nepotreboval, mi privodila myšlienku, že ja na jeho mieste by som si na onen svet radšej tu lopatu, ako misu plnú sliviek. :). No to už je čierny humor.

Doteraz ma nikdy nenapadlo, že je aj drevená lopata. Ja by som pri takej lopate isto dušu vypustil. Také čudo sa predsa používa ako manipulátor s bochníkmi cesta do chlebovej pece. Tiež sa to používalo pri praní prádla v rieke, keď sa mlátilo na šúľky prádla, čo nahradilo bubon práčky. Ak stačili také drevené lopatky, tak isto stačilo odhrnúť len málo zeminy. Nakoniec to mohlo byť tak, že železné lopaty si odniesli a tieto na búh ví čo boli.

Ale mám tu zas obrázok, ktorý sa má tváriť ako hrobka Germána pod Tatrami. Chcel som dať na hrob ešte malý obelisk, ale nemám nič po ruke.

 

 

hrobka-poprad.jpg hrobka-poprad.jpg
Obrázok používateľa benjo
Offline

http://www.archeologiask.sk/rim-a-stahovanie-narodov/clanok/article/kto-...

"Pri terénnych prácach bolo zistené aj to, akým spôsobom bola hrobka vykradnutá. Vykrádači vyhĺbili chodbu z južnej strany vonkajšej komory, pričom po sebe zanechali unikátne svedectvo v podobe ohnísk a zvyškov fakieľ. Po presekaní horných trámov prenikli do sarkofágu, pričom tu zanechali železnú sekeru a tri drevené lopaty. Nezastavila ich zrejme ani mŕtvola, ktorá už bola v značnom štádiu rozkladu, podľa rozvlečených častí kostry sa zdá, že niektoré časti mohli byť ešte spojené ligamentom. To by poukazovalo na dobu vykradnutia nanajvýš niekoľko rokov po pochovaní. Treba však vziať do úvahy aj konzervačnú schopnosť vlhkého prostredia, čo by mohlo ešte predĺžiť dobu, ktorá prešla od pohrebu po sekundárny zásah na kostre."

+

http://www.archeologiask.sk/reportaze-a-akcie/slovensko/clanok/article/v... je tu aj 3D rekonstrukcia, ale tu Naj asi poznas

.

http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=5016 s lopatou ho sice nepochovali ale robote sa chudacisko nevyhol ani po smrti..pribalili mu na cestu ovciarske noznice

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

                         Zo zákulisia výskumu hrobky:

     Podľa schválenej dotácie Nemeckej nadácie pre výskum (DFG),  musí byť v roku 2015 výskumný projekt Komorový hrob z doby sťahovania národov v Poprad-Matejovce  zavŕšený vydaním monografie. Tak sa na ňu tešíme, i keď je to až za dlhé dva roky. Ak sa preloží do slovenčiny, bude to vychytávka ako je Bojná od K.Pietu a kol.

     V tomto čase je isto najviac vyťaženou vedeckou pracovníčkou pri odhaľovaní tajomstiev popradskej hrobky  Dr.Nina Lau, Zentrum für Baltische und Skandinavische Archaeologie (ZBSA). U nich celá hrobka zakotvila. Nina Lau je špecialistka na prvých 500 rokov po Kristovi. Má už skúsenosť z mohylovej komorovej hrobky z náleziska v poľskom Pielgrzymowo. Mohylových hrobov tam je viac a vlani napísala o nálezisku 225 stranovú monografiu. Dávam tu obrázok -časť obálky jej knihy. Vidieť na ňom pohľad na zachovalý ostatok tej hrobky. Zachovala sa len do výšky pol metra. Zato veľa ďalšieho materiálu. Mala rozmer 2x2,8 m, podlaha v úrovni pôvodného rastlého terénu, na tom navŕšená mohyla priemeru 26 m. Naša hrobka je proti Pielgrzymowskej ale aj tak poriadne iné kafé, to pre ten nábytok.
Kto si chce pozrieť vyprávanie sympatickej  Dr.Niny Lau (v nemčine) o popradskej hrobke na Rádiu Slovakia Intern., tu je link:
                                  http://www.youtube.com/watch?v=a0FeoXW--2Q

.

Z toho zdroja je i ten 3D oskenovaný katafalk. 

.

ninalau-pielgrzymovo.jpg ninalau-pielgrzymovo.jpg katafalk.jpg katafalk.jpg
Obrázok používateľa benjo
Offline

naj napísal/a:

ono sa dá uvažovať  aj o tých lopatách, či ich nenechali tam hrobári (v uličke, nie v sarkofágu).

 

tak to by bol trochu spiatocnicky postup uja raka, keby tu hrobku hlbili do vopred nasypanej mohyly uzkou sachtou... germansky pat und mat :)

.

no ano, sme zvedavi na nejake ucelene citanie o tomto naleze. na to si este asi pockame min.zo dva roky..tak ako aj na komplet vystavu. 

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Video o výstave hrobky v Poprade od Televízie Poprad:

 


See video

 

 

(Tento obrázok s ním nesúvisí).

 

hrobka-poprad.jpg hrobka-poprad.jpg

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.