Analýza kostí z trnavskej kostnice priniesla nové poznatky o minulosti mesta

Obrázok k článku

Ľudské kosti uložené v kostnici v susedstve Baziliky sv. Mikuláša v centre Trnavy pochádzajú z rokov 1150 až 1280. Vyplýva to z analýzy kostí uhlíkovou metódou, ktorú vykonalo špecializované laboratórium Sliezskej technickej univerzity v poľskom meste Gliwice. Rovnakou metódou bol v minulosti stanovený napríklad aj vek známeho Turínskeho plátna. Kostnica v centre mesta je najstaršou murovanou stavbou v Trnave, archeológovia ju objavili v roku 2008. Odborníci vedeli, že zanikla približne v roku 1360, o čase jej vzniku však informácie chýbali. Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity na základe výsledkov analýzy kostí tvrdí, že kostnica vznikla v období okolo roku 1240. ,,Bolo to obdobie Tatárskeho vpádu, o ktorom sa doteraz predpokladalo, že Trnavu nezasiahol. Zdá sa však, že ľudia aj tu boli Tatárskym vpádom postihnutí a k bojom v okolí určite došlo,“ povedal Hrnčiarik o poznatku, ktorý mení pohľad na históriu Trnavy. Spodné vrstvy kostí pochádzajú z obdobia vzniku kostnice, vrchné sú výrazne staršie. ,,Je na to logické vysvetlenie. Pri kopaní základov susedného kostola narazili na hroby z prvej fázy bývalého cintorína z obdobia rokov 1100 – 1150 a všetky nájdené kosti ukladali do kostnice,“ vysvetľuje Hrnčiarik. Aj keď v blízkosti najstaršej murovanej stavby v meste sa našli hroby z obdobia Veľkej Moravy, najnovšia analýza vylučuje spájanie jej vzniku s týmto obdobím.

 

Mesto Trnava má podľa Milana Horáka z mestského úradu pripravenú ideu prezentácie celého priestoru s kostnicou, Kostolom sv. Michala aj s neskoršími prístavbami a Bazilikou sv. Mikuláša. V prípade kostnice sú však dva rôzne pohľady na jej budúcnosť. ,,Jeden je maximálna prezentácia a chválenie sa históriou. Druhý je o chránení si pamiatky, jej minimálnej prezentácii a zachovaní pre budúcnosť,“ vysvetľuje Horák, podľa ktorého bude zrejme potrebné nájsť rozumnú strednú cestu. Kostnica aj s kosťami bola celé stáročia zakonzervovaná blatom a hlinou, odkrytie spôsobuje vysušovanie a deštrukciu. Pôvodne plánovaná prezentácie presklením archeologického nálezu je po odmietnutí odbornou verejnosťou neaktuálna.

 

Karner – kostnicu objavili pri komplexnom výskume okolia Baziliky sv. Mikuláša v Trnave v roku 2008. V kostnici kruhového pôdorysu s vnútorným priemerom 6,5 metra a podporným stredovým pilierom bola súvislá vrstva kostí siahajúca do výšky niekoľkých metrov. Väčšinu z nich premiestnili na cintorín, časť zostala vystavená na mieste. Počet ľudí, ktorých pozostatky skončili na tomto mieste, si nikto netrúfa určiť, podľa Hrnčiarika však možno hovoriť o tisíckach. Nad kostnicou bola v minulosti kaplnka, z ktorej sa zachovali len malé časti muriva.
Mesto Trnava si dalo urobiť analýzu veku kostí z kostnice uhlíkovou metódou, rovnakou metódou bol určený aj vek známeho Turínskeho plátna.


 

.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Neskorostredoveká architektúra v centre Zvolena

Radoslav Ragač
V stredoveku označovali notára, strážcu mestských privilégií, “okom mesta”. S troškou nadsádzky môžeme podobnú analógiu použiť aj pre radnicu, ktorú považujeme za akési srdce stredovekého mesta. Zvolen patrí do nepočetnej skupiny slovenských miest (Trnava, Krupina, Zvolen, Starý Tekov, Banská Štiavnica), ktoré sa stali plnoprávnym a plnohodnotným mestským organizmom už pred tatárskym vpádom a postupne si začali budovať sídla svojich samosprávnych orgánov – radnice a iné dôležité budovy.