Kalvária Banská Štiavnica
Banskoštiavnická Kalvária predstavuje rozsahom i obsahom unikátny architektonicko-krajinný celok. Je najvýznamnejšou barokovou kalváriou na Slovensku. Kalvária je komplexom 25-tich kaplniek, z toho troch kostolov s vzácnou maľovanou výzdobou. Obsahuje drevený a kováčsky mobiliár a drevené maľované reliéfy. Objekty kaplniek a kostolov sú „zasadené“ do svahu utuhnutého lávového stĺpa uprostred vyhasnutej sopky – kopca Scharffenberg (Ostrý vrch). Jej základný kameň bol položený v roku 1744 za spolupráce katolíkov aj evanjelikov. Práce viedol tvorca myšlienky stavby – jezuita páter František Perger, pravdepodobne na základe architektonického návrhu významného polyhistora, kartografa a staviteľa – Samuela Mikovíniho.
Banskoštiavnická Kalvária je
najimpozantnejšou barokovou kalváriou v strednej Európe
- jednou z najstarších kalvárií na Slovensku
- výtvarne najexkluzívnejšou barokovou stavbou svojho druhu
- od roku 1993 je súčasťou územia, ktoré spolu s historickým mestom Banská Štiavnica boli zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
- od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta, ktorý vyhlasuje World Monument Fund v New Yorku www.worldmonumentswatch.org
Kalvária a okolie
Kalvária leží na východnom okraji mesta Banská Štiavnica (vzdialenosť od centra 2 km), ktorého počiatky súvisia s výskytom striebra a zlata. Tieto rudy dobývali už Kelti v 3.-2. stor. pred Kr. Okrem unikátneho historického jadra, možno v meste navštíviť 6 expozícií Slovenského banského múzea (banská technika, podzemný i nadzemný skanzen, mineralógia, história na Starom zámku, Nový zámok s výhľadom na mesto, galéria). O Banskej Štiavnici sa dozviete viac na www.banskastiavnica.sk a www.banskastiavnica.org.
Kaplnky a kostoly Kalvárie
- Ježiš sa lúči so svojou Matkou. Začiatok verejného účinkovania. Túto kaplnku dala postaviť štôlňa sv. Michala.
- Diabol pokúša Ježiša (Mt 4, 1-11) Kaplnku dal vybudovať barón Mitrovský.
- Ježiš umýva apoštolom nohy (Jn 13, 4-13) Nad vchodom kaplnky je znak Mestského baníckeho spolku, ktorý financoval stavbu kaplnky.
- Kaplnka Božského Srdca - v Dolnom kostole.
- Posledná večera (Mt 26, 26-29)
- Bolestné srdce Panny Márie. Kaplnky sú v dvojvežovej stavbe, v strede kupolovite zastrešenej, na streche s laternou. Nad vchodom vlnovite formovaná rímsa. Stĺpový barokový oltár Poslednej večere - v strede - po stranách kaplnky Božského Srdca a srdca Panny Márie. V nikách i po stenách kostola barokové plastiky sv. Heleny, Panny Márie, Kríž, olejomaľby (Kristus na hore Olivovej, Tŕním korunovanie, Bičovanie, Nesenie kríža).
- Ježiš na hore Olivovej (Lk 22, 41-44, Mk 14, 32-42) Donátorom bola rodina mestského senátora Breana.
- Kaplnka svätých schodov. Schodište má valenú segmentovú klenbu, na bočných stenách oválne okná. Horný priestor kupolovite zastrešený s laternou. Barokový oltár Korunovania Panny Márie. Steny podelené pilastrami, v medajlónoch figurálne maľby. Na klenbe Zoslanie sv. Ducha. V schodoch sú uložené relikvie svätcov - rímskych mučeníkov.
- Judášova zrada (Mk 14, 43-46; Mt 26, 47-51). Stavbu kaplnky uhradili mestskí radcovia I. Pirolt a M. Masoch.
- Odsúdenie Ježiša (Mt 26, 57-68; Lk 22, 66-71) Kaplnku dal postaviť mestský radca Karol Lorberer.
- Ježiš pred Herodesom (Lk 23, 6-11) Donátor tejto kaplnky bol neznámy dobrodinca z B. Štiavnice.
- Ježiša bičujú (Mt 27, 24-26; Jn 19, 1-11) Kaplnku dal vybudovať miestny kupec Jakub Marcini.
- Kaplnka Ecce Homo - Hľa človek (Mk 15, 16-19) V kaplnke je "žalár" s tŕním korunovaním a miesto, kde sú zobrazení suroví vojaci bijúci a trápiaci Krista. Donátormi boli rodiny dvoch mestských radcov: Gruebera a Krečmaryho.
- Ježiš berie svoj kríž (Mk 15, 20-24; Jn 19, 16-17) Neznámy donátor uhradil náklady na stavbu kaplnky.
- Ježiša pribíjajú na kríž (Mk 15, 24-27; Lk 23, 33-39) Nad vchodom je erb neznámeho darcu.
- Horný kostol. Kristus na kríži. Dvojvežová baroková stavba s loďou oválneho pôdorysu. Vyšší portál má dvojicu stĺpov. Oltár kalvárie s tromi krížmi, pod krížom Matka Božia, apoštol sv. Ján a Mária Magdaléna. Na maľbách anjeli nad Jeruzalemom.
- Boží hrob (Mk 16, 1-6; Mt 27, 51-60) Oltár kaplnky zhotovený z minerálov okolia. Socha Ježiša ležiaca v hrobe, vedľa Panna Mária, apoštol sv. Ján a anjeli.
- Obrezanie Pána (Lk 2, 21) Dar neznámeho mešťana.
- Útek do Egypta (Mt 2, 13-15) Nezistený donátor kaplnky.
- Dvanásťročný Ježiš v chráme (Lk 2, 41-47) Kaplnku dal postaviť gróf Koháry zo Sv. Antona.
- Ježiš sa stretá so svojou Matkou (Lk 23, 27-29) Kaplnku dal postaviť mestský senátor Faulhauer.
- Panna Mária pod krížom (Jn 19, 25-27) Dva neznáme erby nad vchodom hovoria o donátoroch z mesta.
- Ježišovo telo v lone Matky. Túto kaplnku dal vybudovať cisár František Štefan Lotrinský.
- Ježiša pochovávajú (Mk 15, 42-47; Jn 19, 38-42) Ani tu nepoznáme štedrého darcu.
19. novembra 1649 - začala v meste pôsobiť jezuitská misia.
r. 1688 - jezuitská misia sa stala rezidenciou (až do supresie v roku 1773).
Banskoštiavnickí jezuiti sa starali o duchovné potreby veriacich v celom meste ale aj v okolitých osadách (v Banskej Belej, Banskom Studenci, Štefultove, Sitnianskej, Žakýli, Teplej a na Vindšachte - v dnešných Štiavnických Baniach). Po prevzatí katolíckych kostolov zriadili gymnázium.
Jeden z tu pôsobiacich Otcov, páter František Perger (narodený 1. júla 1700 v Žluticiach pri Toužime; zomrel 26.apríla 1772 v Prešove) predostrel svoj veľkolepý plán na vybudovanie kalvárie na Ostrom vrchu. Predstavení prijali a odobrili jeho návrh, ale k realizácii boli potrebné aj ďalšie schválenia.
13. marca 1744 – magistrát súhlasil s návrhom pátra Františka Pergera o rozšírenie komplexu Kalvárie a poskytol mu aj prvú finančnú podporu vo výške 300 zlatých.
22. mája 1744 - Perger požiadal cirkevnú vrchnosť o dovolenie vybudovať kalváriu podľa predložených plánov a o súhlas prijatia patronátu mestom. V tom čase bol ostrihomským arcibiskupom (sídliacim v Trnave) Imrich Esterházy (1725-1745).
13. augusta 1744 – Arcibiskup prijal dobrý plán, prišlo aj cirkevné schválenie.
Medzitým však P. Perger zhromažďoval materiál i peniaze. Mesto pomáhalo záprahmi aj ľuďmi, ale do práce sa hlásili aj veriaci v skupinkách i jednotlivo. Začala úprava terénu a dovoz materiálu na vrch.
14. septembra roku 1744 - základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Prvou stavbou bol "Horný kostol".
14. septembra 1745 - Horný kostol bol požehnaný a uskutočnila sa v ňom prvá svätá omša, na ktorú prišla procesia z mesta so zástavami. Z poverenia generálneho vikára, biskupa Michala Frivaisa posviacku vykonal a sv. omšu slúžil banskoštiavnický superior P. jezuitov Filip Pez. Slovenskú kázeň povedal Michal Hučekovič, farár z Chrenovca a nemecky kázal Juraj J. Herczeg, farár z Handlovej.
r. 1746 - na sviatok Nájdenia a Povýšenia svätého kríža prišli na kalváriu procesie. Farár Juraj Duborský z Tekovského sv. Kríža a Andrej Pristl, farár zo Sebechlieb došli na čele procesií. Slovensky kázal Tomáš Paar, farár z Tužiny.
r. 1751- Na sviatok Najsvätejšej Trojice prišli na Kalváriu, aj vzácni hostia, medzi nimi aj cisár František Lotrinský. Vykonali si spoločnú poklonu v Hornom kostole.
r. 1748 - P. František Perger S. J., pôvodca a ideový autor tohto nevšedného a bohumilého diela, pred dostavbou kalvárie, napísal a vydal slovensky písanú knihu o kalvárii. V knihe uviedol poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v čnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi.
13. septembra 1751 - slávnostná posviacka celej kalvárie.
„Zarachotili mažiare a zo zámku v meste ozvali sa delové salvy. Hudba baníkov hrala cirkevné piesne a ľud spieval a modlil sa.“
Na slávnostnej sv. omši slovenský kázal Pavol Zermergh, farár zo Slovenskej Lupče, nemeckú kázeň povedal obľúbený P. František Perger. Náklady na kalváriu dosiahli 25 899 zlatých. Ale tento obnos nezahrňoval práce obetavých veriacich, ktorí ochotne a zdarma pracovali na tomto krásnom diele. Záznamy spomínajú niekoľko telesných uzdravení na kalvárii. No oveľa viacej bolo tých "duševne" uzdravených, medzi ktorými boli aj posmeškári Cirkvi, veľa rokov blúdiaci, ale aj inoverci, ktorí sa navrátili do prvého ovčinca, do sv. Cirkvi Kristovej. Vrch Scharffenberg, Ostrý vrch, Kalvársky vrch patril aj s okolitou pôdou rodine Fritzovcov z Friedenliebu. Okolo vlastníctva spomínajú sa niektoré udalosti.
3. júla 1788 - dedička, vdova Cecília Fritzová podala žiadosť na magistrát mesta Banskej
Štiavnice vo veci vlastníctva. Ako vysvitlo z odpovede, šlo aj o vrch Kalvárie.
Magistrát menovanej dedičke odpísal okrem iného aj :
"Nakoľko tento pozemok (rozumej vrch Kalvárie) pravý vlastník, svokor uchádzajúcej sa pani, na česť Božiu ešte v roku 1744 prepustil a od tohto roku nikto nepochyboval o nesprávnosti vlastníkovho rozhodnutia, Kalvária jestvuje a služby Božie sa tam riadne konajú, preto magistrát mesta nemôže vyhovieť žiadosti menovanej."
Zalesnenie holého kopca robilo sa tiež premyslene. Pri pohľade z výšky vidieť, že výsadba bola robená do tvaru kríža - smerujúca na štyri svetové strany. K stému výročiu začatia stavby kalvárie kázal banskoštiavnický kaplán, známy rodoľub a literát dr. Andrej Radlinský. Kázeň bola tlačou vydaná a autor v nej osvetlil význam a potrebu púti, postavil sa na obranu púti a podal obraz jednotlivých zastavení. Radlinský v práci spomína, že podľa PP. Benedikta XIV. každoročne na sviatok Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža sú udelené odpustky.
r. 1829 - vtedajší horlivý duchovný pastier farár Alojz Kranz vymohol od PP. Leva XIII. odpustky na večné časy.
r. 1894 - boli niektoré kaplnky opravované a obnovené architektom Viliamom Groszmannom a rezbárom J. Krausem z Banskej Štiavnice. Pri prechode frontu v roku 1945 boli spôsobené škody na kalvárii.
r. 1948 - boli púte štátom "regulované" a obmedzované. Ale skupiny veriacich prichádzali aj mimo pútnických dní, aby tu v Božej prírode čerpali silu, meditovali, modlili sa a tak upevňovali svoju vieru i nádej... Najrozsiahlejšie udržovacie, obnovovacie a čiastočne aj reštaurátorské práce boli urobené v rokoch 1976 - 1983, keď správcom farnosti bol P. Karol Benovic, SVD. Tri dolné kaplnky boli postupne premiestnené vyššie, do areálu kalvárie (kvôli zástavbe) a začalo sa s reštaurátorskými prácami. Vlhkosť, sneh, slnko i dažde pôsobia a miestami sa silne prejavuje aj "staroba".
Zdroj: A. Hidvéghyi, Štiavnická Kalvária. Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť, z r. 1901
Kalvársky fond
