-
Vyšehradnianska rarita s cenou EUROPA NOSTRA
Stredoslovenská dedinka Vyšehradné sa vďaka zanietenosti, šikovnosti a trpezlivosti Rasťa Haroníka dostala na kultúrnu mapu Európy. A to vďaka tomu, že získal cenu a diplom medzinárodnej organizácie EUROPA NOSTRA. Cena bola udelená “za príkladné zrekonštruovanie dedinského obydlia v tradičnom duchu”. “Bol to ničím nenahraditeľný pocit, keď medzinárodná európska organizácia udeľovala ceny a diplomy a jednu z tých cien som mohol prevziať ja,” povedal Rastislav Haroník, mladý človek, ktorému učarovali staré časy. Ale pekne po poriadku.
Keď byt zbierke nestačí
Ako tento absolvent bratislavskej strednej umeleckej priemyslovky prišiel na myšlienku kúpiť viac než zanedbaný dom v čase, keď sa úcta k starému obmedzovala len na návštevu skanzenov a múzeí? Rasťo Haroník ešte ako študent začal zbierať starú keramiku a zaujímal sa o staré ľudové remeslá : “Ešte v detstve som stretol drotára, vyšívačku, ktorá svoj kroj ešte nosila, košikára, kováča. Spolu s návštevou SNM v Martine to boli veľmi silné zážitky. Hneď v ten deň som sa stal vášnivým zberateľom keramiky – cestou z Martina som nazbieral kopu črepov, ktoré opatrujem dodnes a stále ich zbieram. To bolo v roku 1965.” Po čase zistil, že už doma v činžiaku nemá ani kúsok miesta, kde by mohol ukladať ďalšie cenné kúsky svojej zbierky. Po celom Slovensku dlho hľadal dom, ktorý by bol zaujímavým objektom ľudovej architektúry a ktorý by neskôr mohol premeniť na svojské múzeum. Stará chatrč blízko rodnej Prievidze bola práve to, čo hľadal.
Čas sa zastavil
Dom, ktorý si Rasťo vyhliadol, patril kedysi roľníkovy a predstavoval klasický nemecký typ obydlia. Túto stavbu si cenil aj pre jej starobylosť – jaj fasáda sa datuje rokom 1873. Pamiatkarov dom nenadchol, jeden z architektov, ktorý mal chalupu neďaleko radil.”Zbytočne do toho investovať, dom sa onedlho zrúti.” Rasťovi však tieto slová ešte akoby pridali viac síl a nadšenia. Staré fotografie ukazujú skôr zrúcaninu ako dom. Rekonštrukcia trvala niekoľko rokov, lebo nový majiteľ robil všetko za vlastné peniaze a s pomocou svojich priateľov. Dnes dom každému, kto ide okolo, padne do oka.
Keď Rasťo dokončil rekonštrukciu, pristavil v zadnej časti keramickú dielničku, v ktorej spolu s matkou pracoval pre bratislavský ÚĽUV. Po rokoch úsilia je dnes už všetko tak, ako si predstavoval.
Dom na život, i na ukážku
V prednej izbe akoby sa zastavil čas. Všetko, čo je v nej, je verná kópia starodávnej izby starého sedliackeho domu. Pohľad s pitvora odhalí čiarnu kuchyňu. Múzeum, expozícia starého nábytku, náradia, keramiky, krojov, riadu. Ak majiteľ niečo zoženie či kúpi a je to poškodené, sám si to opraví. “V Nitrianskom Pravne sa mi podarilo založiť krúžok nadšencov, ktorých zaujímajú staré textilné techniky. Robili sme spolu už rekonštrukcie súčastí, ale aj celých krojov.”
Pre Rasťa je každodennou samozrejmosťou, že ctí kultúrne tradície nášho národa. Trocha ho však mrzí, že mladí ľudia na Slovensku sa o našu históriu a kultúru zaujímajú len veľmi málo. “Tým, že sa spájame s Európou, by sme mali viac dbať na našu osobitosť a nie opičiť sa po každom cudzom výstrelku. Hoci naša história nieje práve bohatá na tzv. vysoké umenie, náš ľud oplýval úžasnou tvorivosťou. Všetky možné odvetvia a činnosti dokázal povzniesť na to, čomu dnes hovoríme ľudové umenie. a naň môžeme byť právom hrdý. Hoci tieto veci dnes mladých veľmi nezaujímajú, vždy ma poteší, keď dokážem zaujať skupinu študentov svojou zbierkou a prednáškou. Rozprávam im o skutočnom živote tých, čo tu boli pred nami. Mali veľmi ťažký život, bol to skutočný boj o prežitie, dnes si to len s veľkými problémami dokážeme vôbec predstaviť. Hoci sa dnes ľudia sťažujú na životné podmienky, v skutočnosti sa nikdy tak ľahko a pohodlne nežilo.”
Vynález storočia – elektrická pec
Aj keď Rasťo žije starými časmi, je to človek dnešnej civilizácie. Výdobytky modernej techniky ako mobil či internet ho spájajú s okolitým svetom. Ale predsa, kde sa cíti ukotvený viac – v súčasnosti či v minulosti?
“Žijem v 21. storočí a považujem sa za súčasného človeka. Rád si však robím výlety do minulosti návštevou múzea či rôznymi činnosťami typickými pre staré časy. Napríklad milujem pečenie chleba v starej storočnej peci, ktorá je v mojom múzeu. A za najpraktickejší vynález dneška považujem elektrickú pec na vypaľovanie keramiky riadenú počítačom. Jednoducho – zapnem pec a môžem ísť spať. No aj napriek tomu si chcem postaviť aj poľnú pec v záhrade a vyskúšať si na vlastnej koži, ako im to “pálilo” v minulosti” – usmieva sa majster.
Starý rodinný dom vo Vyšehradnom môžete navštíviť aj vy, pulzuje životom. Uvidíte v ňom spomínanú storočnú pec, ktorá je stále funkčná a slúži tomu, na čo bola postavená – chlieb z nej je chutný a chrumkavý. Uvidíte veľa iných zaujímavostí, ktoré vás prenesú do starých čias, ktorých sprítomnenie potrebuje občas každý z nás. Len si nájsť trocha času a napokon možno v sebe poctíme záchvevy hrdosti, pokory i obdivu – pocitov, ktoré dnes prežívame v celkom iných súvislostiach.Článok je prebratý z mesačníka JEDNOTA 1/2008.
-
4 odpovede/odpovedí
-
:arrow: k uvedenej informácii treba dodať, že ocenenie EUROPA NOSTRA je staršieho dáta, zo začiatku 90-tych rokov min. stor., teda z obdobia, kedy na Slovensko (ešte počas ČSFR) prišlo týchto ocenení viac (napr. Kamenné obydlie a múzeum v Brhlovciach). Jedna z posledných cien EN bola udelená za obnovu historickej budovy divadla v Prešove (2005). Je škoda, že sa do súťaže o túto prestížnu európsku cenu v posledných rokoch nepredkladajú zo SR žiadne návrhy, aj keď o možnostiach a údajoch sú príslušné inštitúcie pravidelne informované. Podrobnosti tak o cenách, ako aj činnosti EN možno získať na
-
U mňa je návšteva tohto pána a jeho domku už zahrnutá v mojom jarnom pláne akcii. Však to mám takmer za kopcom, len asi 45 km. A keďže je na kopci Vyšehradné aj hradná lokalita, kam sa so Šnúrkom už dlhšie chystáme….zbehnúť dole je naskok. Navyše aj ja sám uvažujem o podobnom type bývania, len s tým, že môj dom bude novostavba, ale z hliny a kameňa. Takže pre mňa návšteva tohto domu bude veľká inšpirácia a praktický prínos. Už sa teším a o svoje dojmy sa tu určite rád s vami podelím. Fotky potom čakajte od Šnúrku :lol: :lol:
-
PZ: (Pravnianske zvesti) :: Ako sa zrodila táto myšlienka?
RH:(Rastislav Haronik) :: Všetci vieme, že kopec Vyšehrad je častým cieľom turistov. Aké však je ich sklamanie, keď na vrchole nájdu holú lúku. Ešte aj turistická značka „sľubuje“ nejakú tú zrúcaninu.
Keď hradisko v stredoveku vyhorelo ako drevené, nezachovalo sa z neho nič. Chceme ponúknuť návštevníkom ilúziu ako asi hradisko mohlo v tej dobe vyzerať. Bude to minimaketa hradiska podľa výskumu PhDr. Remiášovej a k tomu tri stavby z rôznych historických epoch osídlenia hradu. Tieto stavby momentálne dokončujeme.
Celý článok B. Heldiovej zo 16. 1. 2009 v Pravninanskych zvestiach a fotografie. -
Vesničko má středisková…NITRIANSKE SPRAVNO.
Turisti čo sa tepať na voľáku lúku budete,a ešte dokopca,šak tam ani krčma nieje,
Log in to reply.